FRAGILE
09.07.2011 Filed in: Recenzie
Next level
Next Level
Jasnačka, že najvyšší level je Level 42. Kto lúska sci-fi literatúru, vie svoje. V tom prípade má Braňo Kostka s partičkou ešte celých 39 pokusov, keďže toto je v poradí tretí album najznámejšej slovenskej á capella formácie. Jeho dramaturgia siahla po osvedčenom recepte a namiešala pôsobivý koktail notoricky známych peciek svetového repertoáru s jednou českou filmovou čerešničkou nadôvažok (s pozdravom bratskému Kornovmu 4tetu a popletenou popiskou v booklete). Ten bol vôbec šitý horúcou ihlou a nevyhol sa ani ďalším chybičkám. Tu sa však kritické šomranie končí. Odteraz už len chvála: Fragile zrejú ako dobré víno, pomaly stúpajú do vyšších levelov a aj keď sú „live“ ešte o nejakú tú konskú dĺžku za skupinou Cadence, v štúdiu sú schopní čarovať s neuveriteľnými farbičkami, textúrami a dobre harmonizujúcimi vrstvami. Mikulčíkov bas je vďaka auto-tune pevný a nekolíše, hoci nemá gule Alvina Cheu z Take 6, či zamatovú hĺbku Lena Dresslara zo Singers Unlimited. Medzi sólistami obzvlášť vyniká Svetlana Rymarenko s neuveriteľným soulovým feelingom a hlasovým témbrom dobre vyspievanej černošky. Harmonické aranžmány sú nápadité (ten u Stingových Fields Of Gold pripomína Shape On My Heart z fragiláckej prvotiny), rytmické „jakbysmet“. Sound sa posunul ešte ďalej smerom k súčasnej svetovej moderne. Na puristov síce môže pôsobiť priveľmi vypreparovane a emulovane, ako celok však drží pokope a slúži charakteristickému zvukovému dizajnu. Medzi peckami nájdete klasiky ako Stand By Me, Only You, Blackbird či It´s All Right. No a akáže sa to skrýva na samom konci česká klasika? No predsa Saxanin song z filmovej Dívky na koštěti, čo mala „jednu ruku dlouhou“ dávno pred Radkom Pastrňákom z Buty. Tak ako? Fragile jednoznačne postúpili do vyššieho levelu!
Next Level
Jasnačka, že najvyšší level je Level 42. Kto lúska sci-fi literatúru, vie svoje. V tom prípade má Braňo Kostka s partičkou ešte celých 39 pokusov, keďže toto je v poradí tretí album najznámejšej slovenskej á capella formácie. Jeho dramaturgia siahla po osvedčenom recepte a namiešala pôsobivý koktail notoricky známych peciek svetového repertoáru s jednou českou filmovou čerešničkou nadôvažok (s pozdravom bratskému Kornovmu 4tetu a popletenou popiskou v booklete). Ten bol vôbec šitý horúcou ihlou a nevyhol sa ani ďalším chybičkám. Tu sa však kritické šomranie končí. Odteraz už len chvála: Fragile zrejú ako dobré víno, pomaly stúpajú do vyšších levelov a aj keď sú „live“ ešte o nejakú tú konskú dĺžku za skupinou Cadence, v štúdiu sú schopní čarovať s neuveriteľnými farbičkami, textúrami a dobre harmonizujúcimi vrstvami. Mikulčíkov bas je vďaka auto-tune pevný a nekolíše, hoci nemá gule Alvina Cheu z Take 6, či zamatovú hĺbku Lena Dresslara zo Singers Unlimited. Medzi sólistami obzvlášť vyniká Svetlana Rymarenko s neuveriteľným soulovým feelingom a hlasovým témbrom dobre vyspievanej černošky. Harmonické aranžmány sú nápadité (ten u Stingových Fields Of Gold pripomína Shape On My Heart z fragiláckej prvotiny), rytmické „jakbysmet“. Sound sa posunul ešte ďalej smerom k súčasnej svetovej moderne. Na puristov síce môže pôsobiť priveľmi vypreparovane a emulovane, ako celok však drží pokope a slúži charakteristickému zvukovému dizajnu. Medzi peckami nájdete klasiky ako Stand By Me, Only You, Blackbird či It´s All Right. No a akáže sa to skrýva na samom konci česká klasika? No predsa Saxanin song z filmovej Dívky na koštěti, čo mala „jednu ruku dlouhou“ dávno pred Radkom Pastrňákom z Buty. Tak ako? Fragile jednoznačne postúpili do vyššieho levelu!
Dorota Zervanová
