BEŇA & PTAZSEK
09.07.2011 Filed in: Recenzie
Music Of The Mississippi River
Stormy Monday Records
Slovák Ľuboš Beňa a Moravák Matěj Ptaszek ponúkajú príklad, ako by mala vyzerať cezhraničná spolupráca. Obaja už 5 rokov spoločne brázdia pódiá bývalého Československa. Ba išli ešte ďalej a šup ho vedľa do štúdia nemeckej firmy Stormy Monday Records, Tucan Tonstudio v Ludwigsburgu, nahrať svoj nový album.
Ich interpretácia starých štandardov z delty Mississippi je ojedinelá nie len v tomto priestore, ale dovolím si tvrdiť, že aj za veľkou mlákou. Ako povedal niekto po ich koncerte na minuloročnom festivale Sitnoblues, sú autentickejší ako originál. Keď som ich prvý raz videl a počul v Prahe na Karlovom moste, vryli sa mi na trvalo do pamäti. Ptaszekov spev á la horúci zemiak a hra na ústnu harmoniku nemá chybu a Beňova virtuózna hra na dobro, akustickú gitaru a „gitaru“ vyrobenú z kanistru na benzín, ho úspešne dopĺňa. Ich celkový sound starých šelakových platní (to sú tie ešte pred vinylmi), úspešne evokuje staré časy. Stačí len pohodlne sa usadiť do hojdacieho kresla, najlepšie na priedomí, privrieť oči, a ste v New Orleanse. Ešte by bodol aj nejaký ten komár....
Obal CD je v príjemných teplých farbách, objavuje sa na ňom Južanská hviezda, aby bolo všetkým jasné, o čo pôjde. Chlapci nič nenechali na náhodu a nahrávanie v jednom z najlepších štúdii v Nemecku využili naplno. Tak isto zapracovali aj nemeckí producenti.
Na nahrávke sú štyri skvelé pecky od búrliváka Leadbellyho, Dixonova známa My Babe, Big Bill Broonzyho Key To The Highway (áno tá od Rolling Stones, alebo Claptona), ale aj úžasná See That My Grave Is Kept Clean od legendárneho bluesmana z Texasu Blind Lemona Jeffersona. Zaznejú ale aj prekvapivé tituly ako The House of the Rising Sun, ktorú poznáme v podaní Animals. Niekto by si povedal, hitovky pre Nemcov, no stačí si vypočuť originálnu interpretáciu dua a hneď je jasné, že tá sa vymyká všetkému, čo by sa mohlo nazvať hitom. Hitom je celé CD.
Posledná, 13. skladba je tradicionál o silákovi menom John Henry. Je to strhujúci záver albumu, ktorý rozhodne stojí za počutie a v závere vás vystrelí z hojdacieho kresla rovno na Mardi Gras.
Stormy Monday Records
Slovák Ľuboš Beňa a Moravák Matěj Ptaszek ponúkajú príklad, ako by mala vyzerať cezhraničná spolupráca. Obaja už 5 rokov spoločne brázdia pódiá bývalého Československa. Ba išli ešte ďalej a šup ho vedľa do štúdia nemeckej firmy Stormy Monday Records, Tucan Tonstudio v Ludwigsburgu, nahrať svoj nový album.
Ich interpretácia starých štandardov z delty Mississippi je ojedinelá nie len v tomto priestore, ale dovolím si tvrdiť, že aj za veľkou mlákou. Ako povedal niekto po ich koncerte na minuloročnom festivale Sitnoblues, sú autentickejší ako originál. Keď som ich prvý raz videl a počul v Prahe na Karlovom moste, vryli sa mi na trvalo do pamäti. Ptaszekov spev á la horúci zemiak a hra na ústnu harmoniku nemá chybu a Beňova virtuózna hra na dobro, akustickú gitaru a „gitaru“ vyrobenú z kanistru na benzín, ho úspešne dopĺňa. Ich celkový sound starých šelakových platní (to sú tie ešte pred vinylmi), úspešne evokuje staré časy. Stačí len pohodlne sa usadiť do hojdacieho kresla, najlepšie na priedomí, privrieť oči, a ste v New Orleanse. Ešte by bodol aj nejaký ten komár....
Obal CD je v príjemných teplých farbách, objavuje sa na ňom Južanská hviezda, aby bolo všetkým jasné, o čo pôjde. Chlapci nič nenechali na náhodu a nahrávanie v jednom z najlepších štúdii v Nemecku využili naplno. Tak isto zapracovali aj nemeckí producenti.
Na nahrávke sú štyri skvelé pecky od búrliváka Leadbellyho, Dixonova známa My Babe, Big Bill Broonzyho Key To The Highway (áno tá od Rolling Stones, alebo Claptona), ale aj úžasná See That My Grave Is Kept Clean od legendárneho bluesmana z Texasu Blind Lemona Jeffersona. Zaznejú ale aj prekvapivé tituly ako The House of the Rising Sun, ktorú poznáme v podaní Animals. Niekto by si povedal, hitovky pre Nemcov, no stačí si vypočuť originálnu interpretáciu dua a hneď je jasné, že tá sa vymyká všetkému, čo by sa mohlo nazvať hitom. Hitom je celé CD.
Posledná, 13. skladba je tradicionál o silákovi menom John Henry. Je to strhujúci záver albumu, ktorý rozhodne stojí za počutie a v závere vás vystrelí z hojdacieho kresla rovno na Mardi Gras.
Ján Graus
