Prečo to robia? Prečo sa tí starí páni (povedal by som aj dámy, ale ktorá žena si prizná, že je stará?) trmácajú po svete a hrajú, spievajú? A prečo do svojho grafikonu zahrnú aj takú dieru, akou je Bratislava? (Nič v zlom, lebo ako vedia hobiti, diera nie je nič dehonestujúce, ale útulné). Myslím tým, samozrejme, na veteránov svetového rocku či folku, ktorí napriek svojmu veku ešte stále koncertujú. Nechodím na všetky koncerty svetových hviezd, ktoré zavítali/zavítajú do Bratislavy. Bol som na Suzanne Vega (Vega je podľa vzoru Mega) a bol som na pánovi Leonardovi C. Chystám sa s rodinkou na Boba Dylana, ak sa nič nestane (Dylana odmietla Čína, dúfajme, že naša vláda ešte nie je tak ďaleko v maocentungizácii tejto krajiny). Mám ešte niekoľko mien, na ktoré by som išiel – Tom Waits, Residents, Jandek, Paul McCartney, Neil Young. Vynechal som Alana Parsona (bez Projektu), Iona Andersona, a mnohých ďalších. Ale nás nová sloboda rozmaznala, však? Voľakedy nám boli dobrí Locomotiv GT či Niemen... (Ale na Niemena by som išiel aj dnes, aj na Mareka Grechutu, aj na Vysockého, keby to bolo možné.)
Ale vrátim sa k prvej opytovacej vete tejto úvahy. Prečo to robia? Prečo sa trmácajú po svetových turné ľudia, ktorí by pohodlne mohli žiť z tantiém a zašlej slávy? Ekonomickí znalci by povedali, že to robia pre prachy – tantiémy stále nepokrývajú ich narastajúce životné náklady. Ďalší skeptici povedia, že to robia pre slávu. Slávy nikdy nie je dosť. A keď ste ju mali včera, to neznamená, že ju máte predplatenú nadosmrti. Sláva je droga a kto raz okúsi aplauz rozvášnených davov, ten sa ťažko odrieka tejto zvukovej drogy. Iní opatrne podotknú, že to robia pre svoj vnútorný mus. Mus značí nutkanie, nútenie, vnútorný motor, ktorý vás ženie, aby ste robili to, čo je vaším poslaním na tomto svete. Bývalí členovia skupiny ABBA, tá mužská polovička kolektívu, Björn Ulvaeus a Benny Andersson vraj víkend čo víkend balia nástroje a odchádzajú na švédsky vidiek, aby hrali po okolitých krčmách zábavy a tancovačky. Údajne ich videli dôveryhodní svedkovia. Prečo to robia? Prečo maľoval Picasso, aj keď mal namaľované na stovky rokov dopredu a múzeá nestíhali zhromažďovať jeho bujarú produkciu? Prečo stále písal, písal, písal starý Bukowski, a prečo stále chŕli svoje knižky Stephen King, aj keď si musel vymyslieť pseudonym, autora-dubléra, pretože trh neunesie toľko knižiek podpísaných jedným menom? Prečo to robia?
Možno preto, lebo je to ich práca. Nie džob ani kariéra, nie post ani funkcia, ale práca. Niekto tomu hovorí poslanie, iný povolanie, niekto robota. Ktovie, či povie Bob Dylan pred príletom do Bratislavy, idem na šichtu. Ak by tak povedal, rozumel by som mu. Mnohí zbohatlíci snívajú o časoch, keď už nebudú musieť pracovať (rozumej kradnúť a lúpiť) a keď si budú môcť užívať plody svojej statočnej práce. Cohenovci, Dylanovci, Stingovci, McCartneyovci majú asi inú hierarchiu hodnôt. Som rád, že sme sa s pánom Dylanom dožili vzájomného stretnutia. Pôjdem na jeho koncert a na vyslovenú či nevyslovenú otázku Prečo to robia? budem vedieť odpovedať: A čo iné by mali robiť?

Tags: seriál