Para
23.07.2010 Filed in: Recenzie
POVSTANIE
Universal
****
Para nepatrí k skupinám, ktoré vydávajú svoje albumy ako na bežiacom páse. Zakaždým prídu s nahrávkou obsahujúcou hit, čím si držia pozíciu v rádiu. Najlepšie sa cítia na pódiu. Pri kontakte s fanúšikmi. Aj o tomto je ich nový album.
Na slovenské pomery si vybrali mierne politický názov. Ešte šťastie, že chalani vydanie albumu nenaplánovali na august. Pojem povstanie má u nás tendenciu vyvolávať rozpory. Kultúra rapu je úzko spätá so štylizovaním sa do riešenia politiky a sociálnych problémov. Najmä tá rádiová. Pre Paru je príznačný melodický rap a na novom albume obzvlášť skandovanie. Povstanie obsahuje „politikárčenia“ zdravo málo. V náznakoch a trefne.
Dominujú melodické refrény, gitarové riffy, hutná basa a rytmické bicie. Hudobne prekvapí cimbal, perkusie, saxofónové sólo. Para nerieši dlhé úvody. Stačí pár taktov, aj to zakaždým s hudobným prekvapením. Spomenuté skandovanie, časté opakovanie začiatkov veršov, chytľavé slogany postavia na nohy. Žiaľ, perfektná skladba Povstanie by si zaslúžila predĺžiť najmenej o minútu.
Album je azda najzrelší textársky počin z kuchyne Pary. Škoda, že slová, tak ako sú artikulované a napísané, majú hlavne funkciu energetického média pre živé hranie a tanec pod pódiom. Stavba viet rešpektuje potreby hudby ale ignoruje prirodzený tok jazyka a tým pádom zrozumiteľnosť. (Bez nej a koncertnej energie pôsobí svojský spevákov prejav viac ako výzva pre logopéda.) Na druhej strane z textov necítiť vyumelkovanie, brúsenie dlhých a krátkych slabík, ani slovnú vatu. S nadhľadom riešia kamarátske lásky. Prepájajú život pod pódiom s vlastným. Hudobným štýlom vyjadrujú štýl životný. S partiou, pre partiu a o nej. Dávajú signál na Povstanie. Na vhodnú alternatívu v strednom prúde voči súčasnému popíku.
Universal
****
Para nepatrí k skupinám, ktoré vydávajú svoje albumy ako na bežiacom páse. Zakaždým prídu s nahrávkou obsahujúcou hit, čím si držia pozíciu v rádiu. Najlepšie sa cítia na pódiu. Pri kontakte s fanúšikmi. Aj o tomto je ich nový album.
Na slovenské pomery si vybrali mierne politický názov. Ešte šťastie, že chalani vydanie albumu nenaplánovali na august. Pojem povstanie má u nás tendenciu vyvolávať rozpory. Kultúra rapu je úzko spätá so štylizovaním sa do riešenia politiky a sociálnych problémov. Najmä tá rádiová. Pre Paru je príznačný melodický rap a na novom albume obzvlášť skandovanie. Povstanie obsahuje „politikárčenia“ zdravo málo. V náznakoch a trefne.
Dominujú melodické refrény, gitarové riffy, hutná basa a rytmické bicie. Hudobne prekvapí cimbal, perkusie, saxofónové sólo. Para nerieši dlhé úvody. Stačí pár taktov, aj to zakaždým s hudobným prekvapením. Spomenuté skandovanie, časté opakovanie začiatkov veršov, chytľavé slogany postavia na nohy. Žiaľ, perfektná skladba Povstanie by si zaslúžila predĺžiť najmenej o minútu.
Album je azda najzrelší textársky počin z kuchyne Pary. Škoda, že slová, tak ako sú artikulované a napísané, majú hlavne funkciu energetického média pre živé hranie a tanec pod pódiom. Stavba viet rešpektuje potreby hudby ale ignoruje prirodzený tok jazyka a tým pádom zrozumiteľnosť. (Bez nej a koncertnej energie pôsobí svojský spevákov prejav viac ako výzva pre logopéda.) Na druhej strane z textov necítiť vyumelkovanie, brúsenie dlhých a krátkych slabík, ani slovnú vatu. S nadhľadom riešia kamarátske lásky. Prepájajú život pod pódiom s vlastným. Hudobným štýlom vyjadrujú štýl životný. S partiou, pre partiu a o nej. Dávajú signál na Povstanie. Na vhodnú alternatívu v strednom prúde voči súčasnému popíku.
Juraj Gonšor (Martin Chrobák)
