Moderný mainstream mladého leva
23.07.2010 Filed in: Články
RADOVAN TARIŠKA SEXTET
Radovan Tariška po desiatkach nahrávok, kde účinkoval ako sideman a co-leader, prichádza s albumom, v ktorom sa predstavuje ako leader. Nový titul vyvolal vo svete jazzu pozornosť a pozitívne reakcie osobností, akou je medzinárodne rešpektovaný rakúsky saxofonista Harry Sokal: „Mladý lev zo Slovenska – Radovan Tariška predstavuje v týchto nahrávkach novú úroveň európskeho jazzu... Rado dosiahol flexibilný sound a dynamické frázovanie. Ako leader spojil výkvet novej východoeurópskej generácie spolu s Ryanom Carniauxom, trubkárom z USA. Zážitok z počúvania tohto CD vytvára u poslucháča napätie – a u hudobníka vzniká túžba prisadnúť si a zapojiť sa do muzicírovania. Sexteto Radovana Tarišku vyvoláva túžbu počuť viac, očarí a predvedie vám ako majú znieť prvotriedni jazzoví improvizátori. Gratulujem, Rado!“
Ešte pred niekoľkými rokmi sme sa domnievali, že hard bop vedia dobre zahrať predovšetkým americkí černosi. Teraz v podaní vášho sexteta dostávame platňu, ktorá svojou atmosférou a kvalitou pripomína hudbu, akú kedysi hrali Horace Silver, John Coltrane, Canonnball Adderley a iní velikáni jazzu z rozhrania 50. a 60. rokov. Ako ste sa k tomuto typu hudby dostali?
Samozrejme, postupne, ale jazz ako taký ma doslova uchvátil už na prvé počutie. Keď som prvýkrát počul hrať Charlieho Parkera, bol som očarený! Neskôr prišli ďalší (aj tí, ktorých ste menovali)... Postupným analyzovaním rôznych sól, počúvaním najrôznejších nahrávok som zistil, že všetko so všetkým súvisí, že jednotliví muzikanti sa navzájom ovplyvňovali a inšpirovali; ich jednotlivé štýly do seba krásne zapadajú a logicky na seba nadväzujú. Bolo to veľmi krásne a vzácne poznanie. Keď som počas svojho nedávneho pobytu v New Yorku počul na živo strednú a tú najmladšiu generáciu jazzmanov (Marcus & E. J. Strickland, Ron Affif, Avishai Cohen, Keyon Harrold, Roy Hargrove, Donald Edwards, Essiet Okkon Essiet), bol som očarený rovnako ako keď som prvýkrát počul Parkera. Mal som dokonca možnosť zahrať si s nimi. Okrem obrovskej inšpirácie som bol doslova užasnutý, ako títo hudobníci narábajú s jednotlivými frázami a rytmom. Je u nich cítiť priamu nadväznosť na odkaz veľkých majstrov, avšak posunutý ďalej, nie len po remeselnej stránke, ale hlavne v spôsobe myslenia a v celkovej koncepcii... O niečo podobné sa snažíme aj my v našej hudbe.
Album sexteta je prvým, ktorý vychádza pod vaším menom. Budete s touto skupinou pokračovať aj v budúcnosti?
Snažil som sa dať dokopy tých najtalentovanejších hudobníkov, akých poznám. Všetci sú veľmi empatickí, interaktívni a virtuózni hudobníci, no v prvom rade skvelí ľudia. Myslím si, že máme podobný muzikantský vkus, čo je v kapele veľmi dôležité. Keďže sme medzinárodná zostava a všetci sme dosť vyťažení, koncerty a šnúry treba plánovať s dostatočným predstihom. Každé jedno stretnutie je však vždy veľká radosť a inšpirácia. Kapela má veľmi špecifický sound, ktorý sa zlepšuje doslova z koncertu na koncert. Máme za sebou promo tour po európskych festivaloch a kluboch a na jeseň by sme mali ísť na turné do Číny, na čo sa veľmi teším.
Ktoré platne, na ktorých ste sa doteraz podieľali, si najviac ceníte?
Veľmi si cením Šrámekovo Five Reasons, Hot House Live 2009 z Pražského hradu s Jurajom Bartošom a určite Matúš Jakabčic SK/CZ Big Band s Harry Sokalom. Najcennejšie pre mňa osobne je CD Elements s Ondrejom Krajňákom.
Vaším objavom je americký trubkár Ryan Carniaux, ktorý je aj autorom piatich skladieb.
Ryan sa narodil v New Yorku, čo sa dokonale prejavilo na jeho hre, v celkovom prístupe k hudbe a na veciach s tým spojených. Jeho autorský i hráčsky potenciál sa v tomto projekte dokonale rozvinul a je obrovským prínosom. Je presne tým chýbajúcim článkom, ktorý som do tohto projektu hľadal. Napriek tomu, že žije v Európe len krátko, pôsobí hneď v niekoľkých medzinárodných zoskupeniach. Myslím si, že je len otázka krátkeho času, keď sa stane skutočnou (nie len európskou) hviezdou, napriek svojmu mladému veku. Má na to všetky predpoklady, samozrejme, tak ako každý jeden člen sexteta.
Radovan Tariška po desiatkach nahrávok, kde účinkoval ako sideman a co-leader, prichádza s albumom, v ktorom sa predstavuje ako leader. Nový titul vyvolal vo svete jazzu pozornosť a pozitívne reakcie osobností, akou je medzinárodne rešpektovaný rakúsky saxofonista Harry Sokal: „Mladý lev zo Slovenska – Radovan Tariška predstavuje v týchto nahrávkach novú úroveň európskeho jazzu... Rado dosiahol flexibilný sound a dynamické frázovanie. Ako leader spojil výkvet novej východoeurópskej generácie spolu s Ryanom Carniauxom, trubkárom z USA. Zážitok z počúvania tohto CD vytvára u poslucháča napätie – a u hudobníka vzniká túžba prisadnúť si a zapojiť sa do muzicírovania. Sexteto Radovana Tarišku vyvoláva túžbu počuť viac, očarí a predvedie vám ako majú znieť prvotriedni jazzoví improvizátori. Gratulujem, Rado!“
Ešte pred niekoľkými rokmi sme sa domnievali, že hard bop vedia dobre zahrať predovšetkým americkí černosi. Teraz v podaní vášho sexteta dostávame platňu, ktorá svojou atmosférou a kvalitou pripomína hudbu, akú kedysi hrali Horace Silver, John Coltrane, Canonnball Adderley a iní velikáni jazzu z rozhrania 50. a 60. rokov. Ako ste sa k tomuto typu hudby dostali?
Samozrejme, postupne, ale jazz ako taký ma doslova uchvátil už na prvé počutie. Keď som prvýkrát počul hrať Charlieho Parkera, bol som očarený! Neskôr prišli ďalší (aj tí, ktorých ste menovali)... Postupným analyzovaním rôznych sól, počúvaním najrôznejších nahrávok som zistil, že všetko so všetkým súvisí, že jednotliví muzikanti sa navzájom ovplyvňovali a inšpirovali; ich jednotlivé štýly do seba krásne zapadajú a logicky na seba nadväzujú. Bolo to veľmi krásne a vzácne poznanie. Keď som počas svojho nedávneho pobytu v New Yorku počul na živo strednú a tú najmladšiu generáciu jazzmanov (Marcus & E. J. Strickland, Ron Affif, Avishai Cohen, Keyon Harrold, Roy Hargrove, Donald Edwards, Essiet Okkon Essiet), bol som očarený rovnako ako keď som prvýkrát počul Parkera. Mal som dokonca možnosť zahrať si s nimi. Okrem obrovskej inšpirácie som bol doslova užasnutý, ako títo hudobníci narábajú s jednotlivými frázami a rytmom. Je u nich cítiť priamu nadväznosť na odkaz veľkých majstrov, avšak posunutý ďalej, nie len po remeselnej stránke, ale hlavne v spôsobe myslenia a v celkovej koncepcii... O niečo podobné sa snažíme aj my v našej hudbe.
Album sexteta je prvým, ktorý vychádza pod vaším menom. Budete s touto skupinou pokračovať aj v budúcnosti?
Snažil som sa dať dokopy tých najtalentovanejších hudobníkov, akých poznám. Všetci sú veľmi empatickí, interaktívni a virtuózni hudobníci, no v prvom rade skvelí ľudia. Myslím si, že máme podobný muzikantský vkus, čo je v kapele veľmi dôležité. Keďže sme medzinárodná zostava a všetci sme dosť vyťažení, koncerty a šnúry treba plánovať s dostatočným predstihom. Každé jedno stretnutie je však vždy veľká radosť a inšpirácia. Kapela má veľmi špecifický sound, ktorý sa zlepšuje doslova z koncertu na koncert. Máme za sebou promo tour po európskych festivaloch a kluboch a na jeseň by sme mali ísť na turné do Číny, na čo sa veľmi teším.
Ktoré platne, na ktorých ste sa doteraz podieľali, si najviac ceníte?
Veľmi si cením Šrámekovo Five Reasons, Hot House Live 2009 z Pražského hradu s Jurajom Bartošom a určite Matúš Jakabčic SK/CZ Big Band s Harry Sokalom. Najcennejšie pre mňa osobne je CD Elements s Ondrejom Krajňákom.
Vaším objavom je americký trubkár Ryan Carniaux, ktorý je aj autorom piatich skladieb.
Ryan sa narodil v New Yorku, čo sa dokonale prejavilo na jeho hre, v celkovom prístupe k hudbe a na veciach s tým spojených. Jeho autorský i hráčsky potenciál sa v tomto projekte dokonale rozvinul a je obrovským prínosom. Je presne tým chýbajúcim článkom, ktorý som do tohto projektu hľadal. Napriek tomu, že žije v Európe len krátko, pôsobí hneď v niekoľkých medzinárodných zoskupeniach. Myslím si, že je len otázka krátkeho času, keď sa stane skutočnou (nie len európskou) hviezdou, napriek svojmu mladému veku. Má na to všetky predpoklady, samozrejme, tak ako každý jeden člen sexteta.
Igor Wasserberger
