Ľudová hudba a world music na Slovensku
23.07.2010 Filed in: Seriály
Vývoj, súčasný stav a trendy
8. časť
Dnes bude world music na Slovensku pokračovaním o hudobných formáciách, ktoré spájajú etnické prvky s alternatívnymi žánrami.
V minulej časti som v krátkosti spomenul banskobystrické etno – jazzové inštrumentálne zoskupenie Pacora trio huslistu Stanka Palúcha, cimbalistu Marcela Comendanta pochádzajúceho z Moldavska a basistu Roba Ragana. Ich repertoár kĺže medzi slovenskou, balkánskou a swingovou hudobnou tradíciou v originálnej autorskej koncepcii.
Fungujú od roku 2004, už v roku 2005 im vyšlo prvé CD a krátko nato dostali vysoké hodnotenie v recenzii anglického prestížneho hudobného časopisu BBC Music, čo nie je u nás javom každodenným. V roku 2007 Pacora trio uviedli svoje kompozície v aranžmánoch pre orchester. Koncertovali s brnenskou, zlínskou a Slovenskou filharmóniou, ŠKO Žilina a Komornými sólistami Bratislava. Za relatívne krátky čas trio stihlo vystúpiť na viacerých významných jazzových a world music festivaloch v zahraničí, najmä v strednej, ale aj v západnej Európe. Dá sa povedať, že je v súčasnosti v zahraničí najakceptovanejším slovenským world music telesom.
Doplnením Pacora trio o ďalších členov (klavír a bicie) vznikol v roku 2006 projekt Bashavel. Týmto sa rozšírili najmä farebné a rytmické možnosti formácie, ktorá svojou koncepciou vpodstate nadväzuje na Pacora trio, ale zatiaľ sa výrazne nepresadila mimo slovenského jazzového priestoru.
Prv ako sa budeme venovať spojeniu elektronickej a ľudovej hudby, treba spomenúť pionierov tejto tvorby, ktorí s ňou začali už v 70-tych rokoch 20. storočia, avšak s intelektuálnym backraundom slovenskej, a v tom čase už aj i svetovej, skladateľskej „vážnohudobnej“ moderny: Tadeáša Salvu a o niečo viac „folklórnych“ skladateľov Svetozára Stračinu a Hanuša Domanského. Z ich spolupráce s vtedajším Experimentálnym štúdiom Čs. rozhlasu v Bratislave, najmä s tvorivými technikmi Janíkom a Backstuberom vznikli veľmi zaujímavé nahrávky „slovenskej folklórnej elektroniky“, ktoré získali aj medzinárodný ohlas. Používali najmä elektronicky upravované zvuky ľudových nástrojov a hlasov, ale aj umelo generované zvuky.
Azda prvým, verejnosťou širšie akceptovanejším projektom, v ktorom sa spájala tanečná elektronická hudba so slovenskou ľudovou hudbou, bol album formácie This is Kevin s názvom Slowly to the sun z roku 1999. Ústrednou postavou projektu bol Roman Ferianc, ktorý do rytmických elektronických podkladov zakomponovával niekedy novo nahraté, alebo aj staršie nahrávky, prípadne krátke fragmenty nahrávok tradičného spevu a hry na tradičné slovenské nástroje. I keď niektoré z nich niesli známky očarenia z už tisíckrát použitého, zopár týchto setov malo príjemný, prepracovaný tvar a originálny punc. Škoda, že ďalšie projekty This is Kevin sa už inšpirácii ľudovou hudbou nevystavili.
V roku 2005 vydala dovtedy new punk – reggae kapela, ktorá využívala aj elektroniku, Hudba z Marsu, CD s názvom Trávnice. Okrem popových popevkov sa na ňom objavili aj skladby, v ktorých kapela použila fragmenty zo starších folklórnych vinylov. Zmenilo sa aj nástrojové obsadenie, k rockovej klasike pribudol akordeón. Táto neúnavná kapelka, ktorej lídrom je Michal „Štofo“ Štofej, v roku 2009 na albume Idoli na podklade elektronického disko štýlu, pokračuje s citovaním folklórnych zvukov. Štofo si pozval do štúdia aj dievčatá zo súboru Trnafčan, s ktorými veselo spracoval azda najväčšiu liptovskú odrhovačku Bola som na hubách. Viaceré z titulov komunikujú so súčasnou (nezávislou?) britskou rockovou hudbou v spojení so slovenskou melodikou, prípadne balkánskymi vplyvmi. Najmä na tomto albume je cítiť veľké očarenie z ironickej poetiky veľkého guru world music Emira Kusturicu.
Nabudúce naše rozprávanie o slovenskej ľudovej hudbe a world music asi uzavrieme slovenskými divami, divožienkami a divomuzikantami.
8. časť
Dnes bude world music na Slovensku pokračovaním o hudobných formáciách, ktoré spájajú etnické prvky s alternatívnymi žánrami.
V minulej časti som v krátkosti spomenul banskobystrické etno – jazzové inštrumentálne zoskupenie Pacora trio huslistu Stanka Palúcha, cimbalistu Marcela Comendanta pochádzajúceho z Moldavska a basistu Roba Ragana. Ich repertoár kĺže medzi slovenskou, balkánskou a swingovou hudobnou tradíciou v originálnej autorskej koncepcii.
Fungujú od roku 2004, už v roku 2005 im vyšlo prvé CD a krátko nato dostali vysoké hodnotenie v recenzii anglického prestížneho hudobného časopisu BBC Music, čo nie je u nás javom každodenným. V roku 2007 Pacora trio uviedli svoje kompozície v aranžmánoch pre orchester. Koncertovali s brnenskou, zlínskou a Slovenskou filharmóniou, ŠKO Žilina a Komornými sólistami Bratislava. Za relatívne krátky čas trio stihlo vystúpiť na viacerých významných jazzových a world music festivaloch v zahraničí, najmä v strednej, ale aj v západnej Európe. Dá sa povedať, že je v súčasnosti v zahraničí najakceptovanejším slovenským world music telesom.
Doplnením Pacora trio o ďalších členov (klavír a bicie) vznikol v roku 2006 projekt Bashavel. Týmto sa rozšírili najmä farebné a rytmické možnosti formácie, ktorá svojou koncepciou vpodstate nadväzuje na Pacora trio, ale zatiaľ sa výrazne nepresadila mimo slovenského jazzového priestoru.
Prv ako sa budeme venovať spojeniu elektronickej a ľudovej hudby, treba spomenúť pionierov tejto tvorby, ktorí s ňou začali už v 70-tych rokoch 20. storočia, avšak s intelektuálnym backraundom slovenskej, a v tom čase už aj i svetovej, skladateľskej „vážnohudobnej“ moderny: Tadeáša Salvu a o niečo viac „folklórnych“ skladateľov Svetozára Stračinu a Hanuša Domanského. Z ich spolupráce s vtedajším Experimentálnym štúdiom Čs. rozhlasu v Bratislave, najmä s tvorivými technikmi Janíkom a Backstuberom vznikli veľmi zaujímavé nahrávky „slovenskej folklórnej elektroniky“, ktoré získali aj medzinárodný ohlas. Používali najmä elektronicky upravované zvuky ľudových nástrojov a hlasov, ale aj umelo generované zvuky.
Azda prvým, verejnosťou širšie akceptovanejším projektom, v ktorom sa spájala tanečná elektronická hudba so slovenskou ľudovou hudbou, bol album formácie This is Kevin s názvom Slowly to the sun z roku 1999. Ústrednou postavou projektu bol Roman Ferianc, ktorý do rytmických elektronických podkladov zakomponovával niekedy novo nahraté, alebo aj staršie nahrávky, prípadne krátke fragmenty nahrávok tradičného spevu a hry na tradičné slovenské nástroje. I keď niektoré z nich niesli známky očarenia z už tisíckrát použitého, zopár týchto setov malo príjemný, prepracovaný tvar a originálny punc. Škoda, že ďalšie projekty This is Kevin sa už inšpirácii ľudovou hudbou nevystavili.
V roku 2005 vydala dovtedy new punk – reggae kapela, ktorá využívala aj elektroniku, Hudba z Marsu, CD s názvom Trávnice. Okrem popových popevkov sa na ňom objavili aj skladby, v ktorých kapela použila fragmenty zo starších folklórnych vinylov. Zmenilo sa aj nástrojové obsadenie, k rockovej klasike pribudol akordeón. Táto neúnavná kapelka, ktorej lídrom je Michal „Štofo“ Štofej, v roku 2009 na albume Idoli na podklade elektronického disko štýlu, pokračuje s citovaním folklórnych zvukov. Štofo si pozval do štúdia aj dievčatá zo súboru Trnafčan, s ktorými veselo spracoval azda najväčšiu liptovskú odrhovačku Bola som na hubách. Viaceré z titulov komunikujú so súčasnou (nezávislou?) britskou rockovou hudbou v spojení so slovenskou melodikou, prípadne balkánskymi vplyvmi. Najmä na tomto albume je cítiť veľké očarenie z ironickej poetiky veľkého guru world music Emira Kusturicu.
Nabudúce naše rozprávanie o slovenskej ľudovej hudbe a world music asi uzavrieme slovenskými divami, divožienkami a divomuzikantami.
Samo Smetana
