Ilona Csáková
EMI
***

Zdá sa, že Ilona má gýčové obdobie súkromných Rímov za sebou. Preč sú prevarené hitovky Tornero a Proč mně nikdo nemá rád, ešte z väčšej diaľky máva Laura v slnečných okuliaroch a belostnej košeli, so svojou suitou tigrov pod vedením krotiteľa Karla Šůchu. Vláďa „Kočár“ Kočandrle (spomenie si niekto na OK Band?) vycúval z jej života ako partner, imagemaker a textár a figuruje naďalej už iba ako boss vydavateľsta, ktoré Csákovú zastrešuje. Aký je teda jej nový album? Z poetiky textov trčí emancipačná snaha „nandát“ to všetkým tým bývalým partnerom, nehodným mužským, ktorí ju len využívali a potom sa celkom nepoeticky „zdejchli“. Hneď titulná pieseň tohto eponymného albumu má príznačný názov Chlapi takoví nejsou. Melódie sú síce menej zapamätateľné a páčivé, než aké Ilona pospevovala na vrchole svojej slávy (mala aj o nejaké to kilečko menej), zaspievané sú však uveriteľne a sympaticky civilne. Csáková so svojim hlasom narába suverénne, intonuje a frázuje cool, nie každému však jej naturel sadne. Celá produkcia znie „hodně česky“, aranže sú napriek zjavnej snahe o modernosť miestami provinčné. Kolekciu desiatich pesničiek prevažne z pera Pavla Lochmana a Jana Rejenta (hudba) a Jiřího Bílého (texty) uzatvára spomienka na zosnulú Zuzanu Navarovú z legendárneho Nerezu v podobe jej skvostného songu Kočky s nádherne poetickým textom. Remake však pôsobí rozpačito. Kto pozná originál (svižnejší, harmonicky jasný), dá mi za pravdu. Inak album ako celok pôsobí sympaticky. Celé to reptanie na chlapov má totiž v podtexte láskavý tón a Ilona dáva aj v svojej umeleckej spovedi najavo, že by si život bez nich vedela predstaviť len ťažko.

Dorota Zervanová

Tags: recenzie