WESTA MAN
18.07.2014 Filed in: Recenzie
Westa Man
Hevhetia
Vo Wikipedii sa píše, že ambient (z latinčiny pochádzajúci výraz, znamenajúci prostredie, okolie) je hudobný žáner vychádzajúci z premisy, že všetky zvuky, ktoré nás obklopujú môžu byť za istých okolností hudbou. Ďalej sa tu tvrdí, že ambient na rozdiel od iných typov „background music“, čiže „podmazu“, je orientovaný na prepájanie akustiky a atmosféry vo zvukovom priestore. Zatiaľ čo konvenčný podmaz eliminuje z hudby akékoľvek pochybnosti a neistoty, ambient si tieto „kvality“ ponecháva. Táto nahrávka spĺňa všetky vyššie uvedené kritéria. Je ako zhudobnená forma fantasy. Ambientný zvukový priestor projektu wESTA MAN údajne reflektuje tajomný svet morí, motorov, strojov a lodí okolo Mtoni Marine Center v Zanzibare. Nahrávka je plná generovaných aj reálnych zvukov, ktorých základom je nejaké periférne oscilujúce dunenie či šum. Nie je to nepodobné tichému nočnému zvuku susedovej klimatizácie alebo plynového kotla, ktorý plynulo prechádza do kovového škrípania nenamazaného vagóna, pomaly, osamotene sa sunúceho stanicou. Pomyselnými perkusiami do toho sú zvuky nie nepodobné nočnému spláchnutiu suseda nad vami, či otočeniu kľúča v zámke. A ako tak ležíte v posteli a prepadávate sa späť do hladiny Alfa, spustí sa snová jemná melódia na gitare či husliach. A tá prejde do kvílivej melancholickej metalovosti. Ale to už ste v sne. Paradoxom k napísanému je, že pri počúvaní všetko vyznieva v inom, zvukovo aj atmosférou príjemnom, meditačne upokojujúcom móde. Kto má takéto meditovanie rád, príde si s touto snovou, obsahovo nekomplikovanou, nahrávkou na svoje. Ako podmaz do nočného ticha funguje výborne, ideálne pre nočnú prácu. Autormi nahrávky sú nórski zvukoví experimentátori bubeník Erland Dahlen (člen Nils Petter Molvaer Trio), gitarista Bjorn Charles Dreyer a hráč na base a elektronike Hallvard Wennersberg Hagen, známy svojou aktivitou v elektronicko‑funkovo‑jazzovom združeni Xploding Plastix.
Hevhetia
Vo Wikipedii sa píše, že ambient (z latinčiny pochádzajúci výraz, znamenajúci prostredie, okolie) je hudobný žáner vychádzajúci z premisy, že všetky zvuky, ktoré nás obklopujú môžu byť za istých okolností hudbou. Ďalej sa tu tvrdí, že ambient na rozdiel od iných typov „background music“, čiže „podmazu“, je orientovaný na prepájanie akustiky a atmosféry vo zvukovom priestore. Zatiaľ čo konvenčný podmaz eliminuje z hudby akékoľvek pochybnosti a neistoty, ambient si tieto „kvality“ ponecháva. Táto nahrávka spĺňa všetky vyššie uvedené kritéria. Je ako zhudobnená forma fantasy. Ambientný zvukový priestor projektu wESTA MAN údajne reflektuje tajomný svet morí, motorov, strojov a lodí okolo Mtoni Marine Center v Zanzibare. Nahrávka je plná generovaných aj reálnych zvukov, ktorých základom je nejaké periférne oscilujúce dunenie či šum. Nie je to nepodobné tichému nočnému zvuku susedovej klimatizácie alebo plynového kotla, ktorý plynulo prechádza do kovového škrípania nenamazaného vagóna, pomaly, osamotene sa sunúceho stanicou. Pomyselnými perkusiami do toho sú zvuky nie nepodobné nočnému spláchnutiu suseda nad vami, či otočeniu kľúča v zámke. A ako tak ležíte v posteli a prepadávate sa späť do hladiny Alfa, spustí sa snová jemná melódia na gitare či husliach. A tá prejde do kvílivej melancholickej metalovosti. Ale to už ste v sne. Paradoxom k napísanému je, že pri počúvaní všetko vyznieva v inom, zvukovo aj atmosférou príjemnom, meditačne upokojujúcom móde. Kto má takéto meditovanie rád, príde si s touto snovou, obsahovo nekomplikovanou, nahrávkou na svoje. Ako podmaz do nočného ticha funguje výborne, ideálne pre nočnú prácu. Autormi nahrávky sú nórski zvukoví experimentátori bubeník Erland Dahlen (člen Nils Petter Molvaer Trio), gitarista Bjorn Charles Dreyer a hráč na base a elektronike Hallvard Wennersberg Hagen, známy svojou aktivitou v elektronicko‑funkovo‑jazzovom združeni Xploding Plastix.
Rado Tihlárik
