Punk forever, Red Hook, atď.
18.07.2014 Filed in: Články
Bol som vlani poslušný, pekne papal, slušne zdravil, pomáhal starenkám aj starčekom a pod stromčekom som našiel knižku od najvtipnejšie píšuceho súčasného českého autora. Zabudnite na anasofty, magnézie a iné oficiálne litery. Nielen v muzike, aj v literatúre dnes treba hľadať to najzaujímavejšie mimo hlavné prúdy. Že aj na fejsbuku, by mi nebolo napadlo. Ale stalo sa.
Pár tisíc zasvätených nadšených už vie - fenomén Red Hook alias Zelený Škraloup, Anarchytect... Všetko jedna osoba, z toho Red Hook stále aj pražská krčma („Všude na hovno, v Hooku míň“). Zelený Škraloup (podľa postavičky z rozprávkovej knižky) začal písať každodenné správy z pankráckeho „hospodo‑restaurantu“ Red Hook na Náměstí hrdinů prvého januára 2012 a potom už bez prestania, aj pod inými aliasmi – že prečo, si zistite na jeho profile sami - každý deň až dodnes. Nepoznám iného súčasného českého spisovateľa, ktorý by tak doširoka, tak vynaliezavo, priliehavo a najmä s takým vtipom naberal z češtiny, zo všetkých jej slojov, spisovateľa s takou nevyčerpateľnou slovnou zásobou. Je fascinujúce ako ju dokáže zapájať do stále nových nečakaných odkazov, prirovnaní, spojení. Chcete sa zasmiať – ale nielen to! – a poznať najživší súčasný český jazyk? Nájdite si Zeleného Škraloupa na fejsbuku a kúpte si Red Hook 2013 (e‑kniha 764 strán).
Ktorýsi anglický románopisec razil správnu myšlienku, že dobrý román musí mať na každej stránke tri miesta, kde sa čitateľ zasmeje. Keď má Zelený Škraloup deň, má také tri miesta v jedinej vete. Vety má, pravda, v každodených komentároch sveta dlhé (v Punk Forever ale zase, pre zmenu, štýlovo úderné, krátke až holé... to isté v krátych reportážach od barového pultu v Red Hooku), ale vtipný je často až márnotratne. Zelený Škraloup nie je žiadne exhibujúce sociálnosieťové ucho. Starý pes, čo už má nažité, načítané, má nadhľad aj odstup, ale srdco vrelé. Nie je sprostý! To predovšetkým. Je poznať, že písaním sa živí. Asi by nedalo veľa práce zistiť jeho pravé meno a všetko ostatné. Načo? V tom všednom, každodennom, malom sme si všetci podobní až beda, ako hovoril starý Šalda. Tipujem, že na život si zarába v nejakej reklamke, kreatívnom labe, ako scenárista či tak nejako. Mihol sa dokonca v rôznych polonemých seriálových úložkách – ako farár, potravinársky kontrolór alebo ako komparz v reklame na vodku. Svojho Zeleného Škraloupa, Anarchytecta i Red Hooka píše ako koníčka, stále s veľkou chuťou. Vlaňajší Nuselskej punk, seriál neuveriteľných krátkych príbehov s ešte neuveriteľnejšími koncami štamgastov z nuselských putýk už na stránke Anarchytekta nenájdete, len ilustrácie, zrejme s ním má vydávacie úmysly. Sci‑fi seriál Punk Forever – Space ennui ale nájdete a pretože punker Zelený Škraloup nezaháľa, treba sa pripraviť na ďalšie: „Kniha Nasrat, což je už normál příběh, akorát nenormálně podanej, by měla fyzicky bejt do prázdnin...“ písal už dávnejšie na fejsbuku. Tešme sa.
Stavím sa, že označeniu spisovateľ by sa sám Zelený Škraloup veľmi srdečne zasmial. A literárni špecialisti by sa zrejme tiež okúňali. Majú oni svoje predstavy, ako má vypadať ozajstný hodnototvorný spisovateľ. Taký Vajanský napríklad sám seba vnímal ako spisovateľa tuším už od kolísky. Až ho nakoniec musel Alexander Matuška z literatúry doslova vykopnúť, tak neúnosné to bolo. U Zeleného Škraloupa to vidím na opačnú cestu.
Pár tisíc zasvätených nadšených už vie - fenomén Red Hook alias Zelený Škraloup, Anarchytect... Všetko jedna osoba, z toho Red Hook stále aj pražská krčma („Všude na hovno, v Hooku míň“). Zelený Škraloup (podľa postavičky z rozprávkovej knižky) začal písať každodenné správy z pankráckeho „hospodo‑restaurantu“ Red Hook na Náměstí hrdinů prvého januára 2012 a potom už bez prestania, aj pod inými aliasmi – že prečo, si zistite na jeho profile sami - každý deň až dodnes. Nepoznám iného súčasného českého spisovateľa, ktorý by tak doširoka, tak vynaliezavo, priliehavo a najmä s takým vtipom naberal z češtiny, zo všetkých jej slojov, spisovateľa s takou nevyčerpateľnou slovnou zásobou. Je fascinujúce ako ju dokáže zapájať do stále nových nečakaných odkazov, prirovnaní, spojení. Chcete sa zasmiať – ale nielen to! – a poznať najživší súčasný český jazyk? Nájdite si Zeleného Škraloupa na fejsbuku a kúpte si Red Hook 2013 (e‑kniha 764 strán).
Ktorýsi anglický románopisec razil správnu myšlienku, že dobrý román musí mať na každej stránke tri miesta, kde sa čitateľ zasmeje. Keď má Zelený Škraloup deň, má také tri miesta v jedinej vete. Vety má, pravda, v každodených komentároch sveta dlhé (v Punk Forever ale zase, pre zmenu, štýlovo úderné, krátke až holé... to isté v krátych reportážach od barového pultu v Red Hooku), ale vtipný je často až márnotratne. Zelený Škraloup nie je žiadne exhibujúce sociálnosieťové ucho. Starý pes, čo už má nažité, načítané, má nadhľad aj odstup, ale srdco vrelé. Nie je sprostý! To predovšetkým. Je poznať, že písaním sa živí. Asi by nedalo veľa práce zistiť jeho pravé meno a všetko ostatné. Načo? V tom všednom, každodennom, malom sme si všetci podobní až beda, ako hovoril starý Šalda. Tipujem, že na život si zarába v nejakej reklamke, kreatívnom labe, ako scenárista či tak nejako. Mihol sa dokonca v rôznych polonemých seriálových úložkách – ako farár, potravinársky kontrolór alebo ako komparz v reklame na vodku. Svojho Zeleného Škraloupa, Anarchytecta i Red Hooka píše ako koníčka, stále s veľkou chuťou. Vlaňajší Nuselskej punk, seriál neuveriteľných krátkych príbehov s ešte neuveriteľnejšími koncami štamgastov z nuselských putýk už na stránke Anarchytekta nenájdete, len ilustrácie, zrejme s ním má vydávacie úmysly. Sci‑fi seriál Punk Forever – Space ennui ale nájdete a pretože punker Zelený Škraloup nezaháľa, treba sa pripraviť na ďalšie: „Kniha Nasrat, což je už normál příběh, akorát nenormálně podanej, by měla fyzicky bejt do prázdnin...“ písal už dávnejšie na fejsbuku. Tešme sa.
Stavím sa, že označeniu spisovateľ by sa sám Zelený Škraloup veľmi srdečne zasmial. A literárni špecialisti by sa zrejme tiež okúňali. Majú oni svoje predstavy, ako má vypadať ozajstný hodnototvorný spisovateľ. Taký Vajanský napríklad sám seba vnímal ako spisovateľa tuším už od kolísky. Až ho nakoniec musel Alexander Matuška z literatúry doslova vykopnúť, tak neúnosné to bolo. U Zeleného Škraloupa to vidím na opačnú cestu.
Gaco Novomesský
