MUKATADO
18.07.2014 Filed in: Recenzie
Iba láska
PJ Records
Je výhodou, pokiaľ recenziu na knižný, či hudobný projekt má napísať ktosi, kto sa s jej autormi a protagonistami stretá po prvý krát. Nie je totiž zaujatý, ani dlhodobo namotaný na ich rukopis. Napíše iba o tom, čo počul, po prvom stretnutí s dielkom „prelúskaným“. Je mi potechou, že po dlhšej dobe som sa v tejto roli znova ocitol. Album banskobystrickej skupiny Mukatado „Iba láska“ je ich druhým CD projektom. Jeho kolorit doceníte už pri prvom počúvaní, piesne totiž vďaka nemu nesplývajú v jednu masu. Sú mini príbehmi za ktorými je žena. Vždy iná, no pritom tá istá. Žena, ktorá, ako radar prijíma rôznorodé vlnenia vôkol nej sa šíriace. Jemnohmotné, introspektívne, no i lomcujúce víry. Rozprávanie tejto ženy je pútavé, keďže zdravo strieda témy. Rozpráva s pokojom a rozvahou bez akéhokoľvek afektu, no nejde o žiadnu plachú Popolušku. Táto žena nenechá na pokoji váš pokoj. Vťahuje vás do komôrok svojho ja a tam je veru neraz riadny prievan! Piesne, ktorými sa prihovára sú priame, no nie simplexné. Ich melodika je číra a je v zdarilej symbióze s textami. Je cítiť, že Jana (tá, čo spieva príbehy za vyššie spomenutú ženu) je s jej zážitkami prepojená. Je to badať nielen v rovine vokálov, no i vďaka jej autorstvu hudby piesní a niektorých z textov. No ak by som nevedel, že všetky z nich nenapísala Jana, nenapadlo by mi to. Je teda nad slnko jasné, že kapela spolupracuje výhradne s priateľmi (textármi), ktorí vedia o nich dosť nato, aby nezávisle na sebe naviazali na „Ariadninu“ niť energií, z ktorých je básničkový šat piesňam ušitý. Zvukokresba je mäkká, podmanivá. Holému piesňovému materiálu pomáhajú sofistikované, kreatívne aranžmány (v porovnaní s mnohými inými súčasnými slovenskými kapelami tohto typu) nemálo invenčné. Dar Jany a jej priateľov z Mukatada podeliť sa o to, čo sa v nich zrkadlí je nesporný. Je príjemné, v ich spoločnosti pobudnúť pokým sa CD „placka“ v stroji opečie od kraja po kraj, a ak sa vám bude zdať ešte na vaše chute málo chrumkavá, pokojne jej doprajte ešte jednu „jazdu ringišpíľom“ v CD prehrávači, tak, ako som to spravil aj ja. So slnkom v tvári zostáva...
PJ Records
Je výhodou, pokiaľ recenziu na knižný, či hudobný projekt má napísať ktosi, kto sa s jej autormi a protagonistami stretá po prvý krát. Nie je totiž zaujatý, ani dlhodobo namotaný na ich rukopis. Napíše iba o tom, čo počul, po prvom stretnutí s dielkom „prelúskaným“. Je mi potechou, že po dlhšej dobe som sa v tejto roli znova ocitol. Album banskobystrickej skupiny Mukatado „Iba láska“ je ich druhým CD projektom. Jeho kolorit doceníte už pri prvom počúvaní, piesne totiž vďaka nemu nesplývajú v jednu masu. Sú mini príbehmi za ktorými je žena. Vždy iná, no pritom tá istá. Žena, ktorá, ako radar prijíma rôznorodé vlnenia vôkol nej sa šíriace. Jemnohmotné, introspektívne, no i lomcujúce víry. Rozprávanie tejto ženy je pútavé, keďže zdravo strieda témy. Rozpráva s pokojom a rozvahou bez akéhokoľvek afektu, no nejde o žiadnu plachú Popolušku. Táto žena nenechá na pokoji váš pokoj. Vťahuje vás do komôrok svojho ja a tam je veru neraz riadny prievan! Piesne, ktorými sa prihovára sú priame, no nie simplexné. Ich melodika je číra a je v zdarilej symbióze s textami. Je cítiť, že Jana (tá, čo spieva príbehy za vyššie spomenutú ženu) je s jej zážitkami prepojená. Je to badať nielen v rovine vokálov, no i vďaka jej autorstvu hudby piesní a niektorých z textov. No ak by som nevedel, že všetky z nich nenapísala Jana, nenapadlo by mi to. Je teda nad slnko jasné, že kapela spolupracuje výhradne s priateľmi (textármi), ktorí vedia o nich dosť nato, aby nezávisle na sebe naviazali na „Ariadninu“ niť energií, z ktorých je básničkový šat piesňam ušitý. Zvukokresba je mäkká, podmanivá. Holému piesňovému materiálu pomáhajú sofistikované, kreatívne aranžmány (v porovnaní s mnohými inými súčasnými slovenskými kapelami tohto typu) nemálo invenčné. Dar Jany a jej priateľov z Mukatada podeliť sa o to, čo sa v nich zrkadlí je nesporný. Je príjemné, v ich spoločnosti pobudnúť pokým sa CD „placka“ v stroji opečie od kraja po kraj, a ak sa vám bude zdať ešte na vaše chute málo chrumkavá, pokojne jej doprajte ešte jednu „jazdu ringišpíľom“ v CD prehrávači, tak, ako som to spravil aj ja. So slnkom v tvári zostáva...
Had (Ivo Weiss)
