JANA KIRSCHNER
18.07.2014 Filed in: Recenzie
Moruša Biela
Slnko Records 2013
Jane Kirschner sa zapáčila jazda „na čiernom koni“. Fujazdí na ňom preč od toho, čo kedysi predstavovala, za všeobecného nadšenia domácej kultúrnej elity. A toto je presne moment, ktorému celkom nerozumiem, pretože sa mi zdá, že tá subtílna noblesa, ktorú vyžarovala v období okolo albumu Pelikán pasovala Janinmu výrazu viac než šansónovo‑kabaretné ujúchanie, hoci aj s ušľachtilým cieľom objavovať domáce hudobné korene namiešané z pestrých multi‑kulti farieb. Sú to také rozdielne polohy, až sa človek musí pýtať: Kto je vlastne Jana Kirschner? Tak či tak, album je to zaujímavý, nielen svojím hudobným konceptom, ale predovšetkým muzikálnosťou, ktorá z neho až vystreľuje a tiež pozoruhodnou producentskou prácou, ktorú mal, rovnako ako na predchádzajúcom albume, na starosti Eddie Stevens. Horšie je to už s textami, ktoré ostali visieť v obsahovo tak trochu vyprázdnenom rurálno‑naturálnom poetizme, navyše zle zrýmovanom (hoci by sme to mohli chápať ako odkaz na ľudové asonancie). Ale v dobe, ktorá praje všetkému, čo má vintage nádych, to zrejme prejde. Aj banality typu: je mi to ľúto, že nám to nevyšlo/boli sme blízko, no všetko rýchlo odišlo/ty si sa pokazil, ja som sa spustila/je mi to ľúto, láska je vec šialená.
Dúfam, že Jana Kirschner už svoje korene našla a teraz príde rad na lístky. Skladba O hore a vtáčkovi naznačuje, ako by mohli chutiť.
Slnko Records 2013
Jane Kirschner sa zapáčila jazda „na čiernom koni“. Fujazdí na ňom preč od toho, čo kedysi predstavovala, za všeobecného nadšenia domácej kultúrnej elity. A toto je presne moment, ktorému celkom nerozumiem, pretože sa mi zdá, že tá subtílna noblesa, ktorú vyžarovala v období okolo albumu Pelikán pasovala Janinmu výrazu viac než šansónovo‑kabaretné ujúchanie, hoci aj s ušľachtilým cieľom objavovať domáce hudobné korene namiešané z pestrých multi‑kulti farieb. Sú to také rozdielne polohy, až sa človek musí pýtať: Kto je vlastne Jana Kirschner? Tak či tak, album je to zaujímavý, nielen svojím hudobným konceptom, ale predovšetkým muzikálnosťou, ktorá z neho až vystreľuje a tiež pozoruhodnou producentskou prácou, ktorú mal, rovnako ako na predchádzajúcom albume, na starosti Eddie Stevens. Horšie je to už s textami, ktoré ostali visieť v obsahovo tak trochu vyprázdnenom rurálno‑naturálnom poetizme, navyše zle zrýmovanom (hoci by sme to mohli chápať ako odkaz na ľudové asonancie). Ale v dobe, ktorá praje všetkému, čo má vintage nádych, to zrejme prejde. Aj banality typu: je mi to ľúto, že nám to nevyšlo/boli sme blízko, no všetko rýchlo odišlo/ty si sa pokazil, ja som sa spustila/je mi to ľúto, láska je vec šialená.
Dúfam, že Jana Kirschner už svoje korene našla a teraz príde rad na lístky. Skladba O hore a vtáčkovi naznačuje, ako by mohli chutiť.
Števo Šanta