JANA KIRSCHNER

Moruša Biela
Slnko Records 2013
4stars

janaKirschner-MorusaBiela

Jane Kirschner sa zapáčila jazda „na čiernom koni“. Fujazdí na ňom preč od toho, čo kedysi predstavovala, za všeobecného nadšenia domácej kultúrnej elity. A toto je presne moment, ktorému celkom nerozumiem, pretože sa mi zdá, že tá subtílna noblesa, ktorú vyžarovala v období okolo albumu Pelikán pasovala Janinmu výrazu viac než šansónovo­‑kabaretné ujúchanie, hoci aj s ušľachtilým cieľom objavovať domáce hudobné korene namiešané z pestrých multi­‑kulti farieb. Sú to také rozdielne polohy, až sa človek musí pýtať: Kto je vlastne Jana Kirschner? Tak či tak, album je to zaujímavý, nielen svojím hudobným konceptom, ale predovšetkým muzikálnosťou, ktorá z neho až vystreľuje a tiež pozoruhodnou producentskou prácou, ktorú mal, rovnako ako na predchádzajúcom albume, na starosti Eddie Stevens. Horšie je to už s textami, ktoré ostali visieť v obsahovo tak trochu vyprázdnenom rurálno­‑naturálnom poetizme, navyše zle zrýmovanom (hoci by sme to mohli chápať ako odkaz na ľudové asonancie). Ale v dobe, ktorá praje všetkému, čo má vintage nádych, to zrejme prejde. Aj banality typu: je mi to ľúto, že nám to nevyšlo/boli sme blízko, no všetko rýchlo odišlo/ty si sa pokazil, ja som sa spustila/je mi to ľúto, láska je vec šialená.
Dúfam, že Jana Kirschner už svoje korene našla a teraz príde rad na lístky. Skladba O hore a vtáčkovi naznačuje, ako by mohli chutiť.

Števo Šanta