An Evening with Dream Theater

Keď na jeseň minulého roku vydala americká progrocková skupina Dream Theater nový, eponymný album a vzápätí zverejnila dátumy svojho svetového turné An Evening with Dream Theater – Along For The Ride Tour, slovenskí fanúšikovia sa potešili. Nikto samozrejme nečakal, že nájde na zozname niektoré z našich miest, ale nechýbala Viedeň a jej Gasometer. A tak tvorili Slováci 25. januára minimálne jednu tretinu z vypredanej haly. To, že prišli rozhodne neoľutovali. Pätica excelentných muzikantov ponúkla návštevníkom strhujúcu trojhodinovú show, pozostávajúcu z dvoch častí, ktoré rozdelila pätnásťminutová prestávka. Nosnou časťou koncertu boli skladby z troch albumov. Najnovšieho Dream Theater, Awake, od vydania ktorého ubehlo práve dvadsať rokov a Scenes From the Memory. Tie doplnili o pár ďalších známych vecí.

dvd-retraso-dream-theater

Úvod zabezpečila orchestrálka False Awake Suite, počas ktorej sa na plátne chronologicky zobrazili obaly ich albumov. Najmä tie od legendárneho Hugha Symea nabrali pomocou animácie fascinujúci rozmer. S prvými tónmi tvrdej skladby The Enemy Inside, z nového albumu, mimochodom nominovaného na cenu Grammy, sa objavili muzikanti a zážitok mohol naberať na intenzite. Nasledovali staršie veci, The Shattered Fortress, skvelá On The Back of Angels, The Looking Glass a Trial of Tears. Po nich opäť vytiahli dve novinky. Počas prvej, inštrumentálky Enigma Machine si bubeník Mike Mangini strihol krátke sólo. Keď sme už pri ňom, mnohí boli zvedaví ako sa v kapele adaptuje po odchode fenomenálneho Mike Portnoya. Dream Theater ho vyberali prostredníctvom konkurzu, o ktorom bol natočený zaujímavý dokument a mali evidentne šťastnú ruku. Mangini hrával s kapelami Annihilator, Extreme či so Stevom Vaiom, čo dokazuje, že je žánrovo flexibilný a plne využiteľný v rôznorodých kompozíciách kapely. Určite je viac než dôstojnou náhradou Portnoya. Skladbou Breaking All Illusions zakončili prvú časť koncertu a nasledoval štvrťhodinová prestávka. Po nej to Dream Theater naplno rozbalili výberom z tých najlepších vecí, ktoré kedy nahrali. Samozrejme sa tam nedalo zaradiť všetko, ale ponuka bola naozaj skvelá. The Mirror, Lie, Lifting Shadows Of a Dream a nádhernou baladou z čias klávesistu Kevina Moora, Space­‑Dye Vest dostávali publikum doslova do tranzu. Ten vyvrcholil dvadsaťminútovou Illumination Theory z nového albumu a hudobníci sa opäť vytratili z pódia. Nie však na dlho. Obrovský aplauz ich po pár minútach vytiahol späť a nastúpilo fantastické finále v podobe skladieb Overture 1928, Strange Déja Vu, The Dance of Eternity a Finally Free.
Celý koncert bol jedným pôsobivým divadlom, bez akýchkoľvek rušivých elementov či zbytočnej pyrotechniky. Dominovala mu hudba doplnená o perfektne zvládnutú videoprojekciu a neskutočné výkony muzikantov, ktorí sú zaslúžene zaraďovaní medzi to najlepšie čo nám hudobný svet ponúka.
Petruccii, Rudes, Myung, LaBrie a Mangini sú v životnej forme. Zažiť ich koncert pre mnohých znamenalo mať už v januári za sebou vrchol tohtoročnej koncertnej sezóny. Ak by som dostal domácu úlohu opísať čo najvýstižnejšie svoje pocity napísal by som len dve slová. Dream Theater.

Ľuboš Houška