Ako zlúčiť Blakea a Nohavicu

Katarína Kubošiová - slečna z mäsa a kostí - je už asi štvrť storočia dieťaťom svojich reálnych rodičov, ale jej umelecké zrkadlenie - Katarzia, tá vystúpila z internetu ako Venuša z morskej peny iba prednedávnom. Vystúpila a povedala: „tu som!“, rázne, bez zaváhania, ako to majú vo zvyku ničím nezaťažené deti generácie Y.

katarzia-Dowina

O KATARZII V TRETEJ OSOBE

Svoje prvé CD „Generácia Y“ Katarzii vyšlo v alternatívnom vydavateľstve Slnko records. Patrím k tým, ktorí majú prvú informáciu o zrode novej pesničkárky spojenú so Shinou a Danom zo skupiny Longital. Aby som sa o nej dozvedel niečo viac priamo zo zdroja, dohodli sme si s jej „umeleckými tútormi“ a zároveň vydavateľmi debutu malé susedské stretnutie v jednej z kaviarničiek na Dlhých dieloch. Pýtam sa Shiny, ako sa to pre vás celé začalo?

ŠTART • Niekedy vo februári minulého roku sa na facebooku zjavili prvé videá z vystúpenia Katarzie, tuším v DK Lúky. Tak som sa dozvedela, že existuje. Asi mesiac na to mi z Prahy volal Pavel Klusák a chcel telefónne číslo na Katarziu, pretože počul, že ju budem vydávať. Ja na to: „Čože?!“ Aby toho nebolo málo, asi dva dni potom volal ďalší novinár z Prahy, že chce kontakt na Katarziu, pretože Klusák jej pripravuje koncert a on by s ňou chcel urobiť rozhovor. Hovorím: „To odkiaľ viete, veď ja ju vôbec nepoznám, ani číslo na ňu nemám... ale zoženiem vám ho.“ Získala som ho a volala jej: „Ahoj Katarína, my sa síce nepoznáme, ale chodia také chýry...“ Potom sme sa stretli a zistili, že chýry o vydávaní pochádzajú asi od Oskara (Rózsu). Spomenula som si, že nám pred časom hovoril o nejakej babe, ktorú nahráva. Možno aj spomenul, že by sme to mohli vydať, ale nejako to vtedy zapadlo. No ale povedali sme si, že keď to už takto za nás zariadil vesmír, niečo s tým urobíme.

KONCERTY A PREZENTÁCIA • Ešte pred nahrávaním sme ju sebou zobrali otestovať na pár koncertov na Východe. To, čo predviedla na pódiu, malo na ľudí okamžitý účinok, či už negatívny, alebo pozitívny. Katarzia pôsobí tak trochu znepokojivo, ľudí buď irituje, alebo ich roztopí. Je veľmi príťažlivá a zároveň trochu nadrzlá. Má zaujímavú sebareflexnú metódu, ktorú uplatňuje v textoch aj na koncertoch – niečo zahrá a potom to sama tak trochu zhodí. Neberie to celé až tak vážne a v jej podaní je to pre ľudí príťažlivé. Okrem iného funguje aj jej vizuál, ale hlavne, vie, že nebude robiť nič iné, než to čo je ona. Je total originál. Nie je ten typ, že by študovala svoje vzory a potom sa nimi inšpirovala.

PRETLAK, TVORIVOSŤ, GITARA A SPEV • Ľudia, čo ju poznali, spomínali, že v nej bol veľký tlak, ale nevedela, ako sa vyjadriť. Nechceli ju zobrať na žiadnu hereckú školu, tak pochopila, že herečka asi nebude, ale ten tlak, robiť niečo tvorivé, zostal. Potom jej frajer, s ktorým sa rozišla, nechal gitaru a ona na ňu začala hrať. Na to, ako krátko sa tomu venuje, na ňu hrá fantasticky. Vlani, keď sme sa zoznámili, hrala iba rok a pol. Vymýšľa si svoje vlastné hmaty, nerieši čo to vlastne hrá, ale aj s tým málom vie dosiahnuť strašne veľa a pritom je to tak originálne. Je to veľký potenciál - v gitare aj hlase. Na nahrávkach spieva s rezervou, ale na koncertoch sa z nej miestami vynorí hotová dračica a predvedie sa aj vo výškach. Nie že by príliš improvizovala, ale občas zájde hlasom do iných polôh, dokáže sa hrať s farbou a pracovať s výrazom.

OSOBNOSŤ, NAHRÁVANIE, SOCIÁLNY KONTEXT • Hlavne nás však potešilo, že je úplne v poriadku a má to usporiadané v hlave. Napríklad keď zistila, že s tým Oskarom to asi nikam nevedie, povedala si, že už ďalej nemôže čakať a že ten album potrebuje dostať von. Dohodili sme jej Erika Horáka u ktorého to zbúchali za pár dní. Postavila sa pred mikrofón a celé to proste zahrala - gitara aj hlas, všetko spolu. A pohybuje sa v celkom dobrých kruhoch, teraz nedávno sa skamarátila s našim bývalým bubeníkom Mariánom Slávkom. Začali spolu aj hrávať. Šarišský jej tiež dáva nejaké rozumy... Ona všetkých pozná. Ja, čo robím v tejto brandži nejakých trinásť rokov, ešte stále niektorých nepoznám a ona áno. Na spoločných koncertoch sme zistili, že je v pohode, že sa z tej pozornosti nezjančí a že si vie aj zorganizovať veci. Ukázalo sa, že Katarzia má najrýchlejší štart, aký som kedy videla. Zoznámili sme sa s ňou ako s neznámou pesničkárkou a zrazu o nej všetci vedeli, bolo to doslova zo dňa na deň a nikto jej tú kampaň neorganizoval!

Shina a Dano Longital


O KATARZII S KATOU

Do telefónu si mi povedala, že Dano a Shina ťa možno vidia v ružových farbách. Uviedla by si niečo z toho, čo o tebe povedali, na pravú mieru?
Myslím že ma vidia aj v modrých. Celkom ma pobavil tento ich ping pong o Katarzii. Ja ich tiež dosť uznávam, to vedia. Niekedy s nimi preberám cez maily aj to, či mám ráno vstať.

Aké boli tvoje prvé kontakty s hudbou - čo u vás doma hralo, čo ťa zasiahlo ako prvé?
Mala som kazety Queen, Kelly Family a Lucku Vondráčkovú, ale v maminej sekcii kaziet bol debut Zdeny Studenkovej, kde spievala „Som prízrak zlých manželiek a tie hľadajú na mňa liek“ – super track. Na poličke bola kopa muzikálov z Broadway ako West Side Story, Leví kráľ, Fidlikant na streche, Sen noci svätojánskej a pod. Ale bol tam aj výber vážnej hudby – sekciu vážna hudba som si privlastnila. Otec mal Bee Gees a Beatles, plus najväčší hit bol u mňa - Lunetic. Je dosť možné že aj to ma ovplyvnilo. Ale ak ide o niečo, čo sa mi naozaj páčilo a nebolo to pod vplyvom puberty alebo rodičov, poznala som všetko od Jany Kirschner a časom som sa vďaka kamarátom prepracovala k počúvaniu jazzu.

Máš nejaké hudobné vzdelanie?
Chodila som odjakživa na flautu, ale necvičila som tak, ako si to ZUŠ predstavuje. Medzitým som chodila mesiac na gitaru (v16tich) a dva roky na husle, lebo som bola zamilovaná do huslistu. Prišlo sa na to, že „drtiť“ husle, na to fakt nemám trpezlivosť a teraz trčia v kúte. Aj flauta. Na klavíri sa tiež učím sama, ale ešte je tam dlhá diera medzi tým, čo na ňom viem teraz a tým, čo by sa dalo nazvať hraním. Dostala som na Vianoce od Mariána (Slávku) noty - skladby pre A. M. Bachovú a učím sa čítať basový kľúč.

S pesničkami si začala pomerne neskoro, no o to rýchlejšie si sa dokázala presadiť. Čo ťa motivovalo uvoľniť tvorivý pretlak práve týmto ventilom?
Netuším, naozaj. Chýbala mi hudba, nič iné ma nedokázalo nikdy tak prebrať a zvýšiť mi tep. Keď hrá hudba, ktorá je na rovnakej vlne s mojou energiou, niečo vo mne rezonuje (asi rádiovlny). Cítim ju rovnako intenzívne ako lásku. No hudba sa vyparí až keď zomriem. Nie zo sveta, ale zo mňa. Podvedome som sa v jedno poobedie rozhodla, že sa na ňu spoľahnem. Zhodou okolností som práve mala záblesk trpezlivosti a potom sa to spustilo ako lavína prvej pomoci pre môj vlastný svet.

Obsah, forma a podanie tvojich pesničiek sú vzájomne previazané. Celé to často pôsobí občas dosť skľučujúco, ale zároveň príťažlivo. Sú tie „psychodepky“ pre teba nevyčerpateľný zdroj?
Nie všetko sú psychodepky, skôr sa na depkách smejem. Myslím že to nie ony sú zdroj, zdroj je inde. Sú to závany vône života, ktoré občas zacítim, pri rôznych situáciách na rôznych miestach s rôznymi ľuďmi.

Kto napísal mamin text v pesničke Mama?
Ja, mama by nepriznala naše vážne problémy.

Čo čítaš a akú hudbu počúvaš teraz?
Čítala som teraz Tekutú lásku od Zygmunta Baumana, Slobodu od Jonathana Franzena a mám rada Houellebecqua, ale tieto knihy mi ukázali iní ľudia, neobjavila som ich sama. Toto sú inak moje obľúbené otázky, napíšem vždy čo mi napadne, ale zajtra to už môže byť inak. Počúvam Talent Transport, lebo je to už dva roky moja obľúbená slovenská kapela a ďalej Meshell Ndegeocello, Davea Matthewsa, Finka, Lianne Le Havas, Agnes Obel, Jamesa Blakea, Ivanu Mer a milujem Oskarove tajné tracky keď má dobrú náladu a pustí nám ich.

Ako generácia Y vníma tie predošlé?
Už tisícročia robia ľudia tie isté chyby a tie isté kroky, ak si myslíme že sme v niečom iní, je to ilúzia. Vážim si každého človeka, ktorý spoznáva svoje negatívne a pozitívne stránky a pracuje na sebe, je aktívny a neubližuje vedome. Nechcem obchádzať samú seba a pokúšam sa počúvať vnútorný hlas. Chcem sa vyhnúť tomu, aby som na dôchodku precitla a uvedomila si, že som žila úplne inak, než som pôvodne v najhlbšom zákutí túžob chcela.

Hráš na gitare Dowina CLEC, aký je jej príbeh a ako sa ti na nej hrá? Na obale CD máš aj poďakovanie Dowine – za čo?
Zdedila som Yamahu, tú má teraz Peter Bulík a Dowinu som kúpila, mám ju rada, chystám si samozrejme raz kúpiť aj gibsonku. Ale zatiaľ šetrím na zvonkohru. Ďakujem Dowine že vyrobila takú sexy gitaru, mám ju fakt rada a starám sa o ňu (alebo chlapci v servise, za čo im tiež ďakujem).

Vystupuješ aj nahrávaš zatiaľ sama, alebo v duu, čo charakteru tejto prvej sady pesničiek sedí. Ťažko si predstaviť kapelu s rytmikou, ktorá by nenarušila intimitu pesničiek a tvoj „herecký“ vklad. Ako to vidíš do budúcnosti ty sama?
Ja si to predstaviť viem, dokonca to už aj skúšame a celkom to ide, ale zatiaľ je to obrovské tajomstvo. Budem mať zatiaľ len troch muzikantov, svoje alter ego Katastrofu, Miša Tolgyessyho ako doteraz a Mariána za klavírom aj za bubnami a o to viac sa mi to celé pozdáva, že budeme v tejto pofidérnej trojici bez basy. Ale máme aj technika Rumana.

Dano Salontay spomínal, že hmaty na gitare si vymýšľaš sama. Neuvažovala si vyskúšať aj nejaké otvorené ladenia, ktoré by ti pri takomto intuitívnom prístupe ponúkli nové farby a kombinácie tónov?
Zložila som tri veci v DAGDADe a sú aj na CD.

Súčasne študuješ, pracuješ a robíš hudbu. Je to na úkor niečoho, alebo ako sa to dá stihnúť?
Je to na úkor všetkého, aj hudby aj práce aj školy a na úkor priateľstiev a môjho zdravia, lebo by som sa mala viac starať o svoje telo a.k.a dodržiavať športový biznis plán, ktorý som si stanovila a jedálny lístok, ale ešte to musím chvíľu vydržať. Do pondelka! (je štvrtok)

Aké máš plány v oblasti filmu? Rozmýšľala si už niekedy nad tým, že spojíš v nejakej forme svoju hudbu s filmom?
Píšem magisterský scenár o Katastrofe. Neviem, ja tak ďaleko teraz neplánujem, lebo zatiaľ mám zaplnený diár do septembra 2014 a premýšľam ako to všetko zosúladiť aby boli všetci šťastní a ja v pokoji.

Svoju umeleckú dráhu máš vraj pevne vo vlastných rukách. Máš asi jasno aj v tom, kadiaľ ísť nechceš. Čo odmietaš, alebo považuješ za nezlučiteľné?
Odmietam iba to, čo sa mi nepozdáva, počúvam intuíciu, to je všetko. Nechávam pesničkám voľný priebeh, netlačím to, tak mi radí aj Shina a Daniel, často si od nich nechávam poradiť. Aha! Lebo ich mám vlastne za vzor. Aha, ale aj Jamesa Blakea a Jaromíra Nohavicu. Títo dvaja napríklad sú veľmi nezlučiteľní a ja by som rada tieto žánre raz zlúčila.

Martin Chrobák