Tlkot elektronického groove
28.06.2013 Filed in: Články
„Zlokot bol zamýšľaný ako tvrdšia a nekompromisnejšia elektronická kapela. S Mariom sme rozmýšľali, kto by nám mohol spievať, ale na nič sme nedošli. Následne sme na jednej žúrke oslovili Lyrika, ktorý sa pre myšlienku rapovať v živej kapele nadchol. Mario zavolal aj basáčku z Got Blue Balls Stanku, ktorá ale u nás obsluhuje gitaru. A samozrejme, neplánovali sme byť štúdiový projekt, chceli sme veľa hrať koncerty, aj keď tvrdšia elektronická kapela teda nie sme. Koncertovanie nás baví“ - ZLOKOT.
Spájanie známych tvári - odsúdený na (ne)úspech?
Pojem superskupina môže budiť rešpekt, no zároveň sa s ňou vynárajú prvé určité obavy. Ako dopadne projekt, v ktorom sa zídu známi muzikanti, ktorí majú už vykryštalizovaný svoj hudobný svet? Akým smerom sa budú uberať a vyvíjať? Dokážu zladiť povinnosti vyplývajúce z účinkovania v iných kapelách? No a nakoniec záleží len na tom, ako veľmi sa budú chcieť podeliť o svoje hudobné ego a navzájom akceptovať osobitné hudobné vnímanie. To je veľmi podstatné pri skupinách, v ktorých sa zídu osobnosti z rôznych štýlov. Budúcnosť projektu Zlokot je nejasná napriek všetkým tromfom v rukách:
Persóny la grande
Zlokot je na začiatku svojej cesty, a to aj napriek tomu, že ju tvoria v priemere tridsiatnici so skúsenosťami a jasným hudobným smerovaním: Lyrik (Modré Hory), Erik Horák (Noisecut), Stanislava Apfelová (Got Blue Balls) a Michal Lašán (Noisecut). Práve dostatok pokory a snaha krotiť sny o dobytí hudobného Olympu, ktorou sa tak radi prezentujú mladé skupiny, by mohli Zlokotu pomôcť k triezvemu uvažovaniu. Svoju drinu sa teraz snažia pretaviť do výslednej koncertnej a štúdiovej podoby. Zlokot po výmene bubeníka opäť pracujú na debutovom albume, ktorý má provokatívny názov „Slowakische Idiot“.
Hudobné tvary Zlokotu
Zlokot sa od ostatných slovenských skupín odlišuje výsledným zvukom aj mnohotvárnymi skladbami. Kompozície sú štýlovo pestré a vo svojich celkoch pôsobia homogénne, aj keď v nich počujeme rôznorodé prvky. Už pilotné single sú tak odlišné, ako keby ich nahrali dve rozdielne skupiny. Kým „The Cure“ je skôr elektro rocková skladba s prvkami osemdesiatkového romantizmu, „Môj malý biznis“, kde hosťuje Juraj Benetin, smeruje do priamočiareho rapu s hutnými beatmi. Zlokot svoju retrospektívnosť posúvajú moderným smerom. Nelimitujú sa, ale navzájom inšpirujú. Zlokot je ako Alica za zrkadlom, ktorá ide hľadať snový svet bez iluzórnej pravdy. Kapela by mala osloviť každého, kto hľadá v hudbe originálnosť s trochou nostalgie. Hudobné nápady vyznievajú minimalisticky, ale nápadito. V dominantnom rytmicko-harmonickom kruhu vie skupina spraviť silnú melódiu, ktorá sa rozvíja, alebo repetetívne vracia. A nad tým všetkým panuje tlkot elektronického groove. Texty má na starosti výhradne Lyrik, preto je v nich očividná jeho poetika, príbehy, názory i neošúchané frázy. Lyrik je v Zlokote nútený viac spievať, hoci smerodajné je recitovanie a rap. Vedúci skupiny Erik Horák, prezývaný Losos, má na starosti produkciu a koordinovanie umeleckého a medziľudského smerovania. O tvorivom procese by Erik vedel veľmi dlho rozprávať: „Rokmi som sa naučil, že kapela je hlavne o ľuďoch a to, či niekto hrá trochu lepšie alebo horšie, nie je také podstatné. Dôležité je, aby sa každý cítil dobre a mal slobodu. Rozdať noty a korigovať každý tón nemá zmysel. Sú songy, ktoré som ja sám, alebo spolu s Lyrikom, vytvoril v počítači, kde už je daný beat a linky. Potom bubeník má jasnú úlohu, aj keď prechody alebo detaily beatu sú jeho vec. Stanka je samostatná, gitary sú na nej, občas niečo spoločne skorigujeme, alebo naznačíme smer, ktorým by sa mali gitary uberať. Sú však aj songy, ktoré vznikli spoločne v skúšobni, kde som len inicioval nejaký základný nápad a zvyšok bol založený len na vzájomnom dialógu a počúvaní sa.“
Uvidíme, či Zlokot silnejšie zarezonuje v slovenskej hudobnej scéne, alebo zostane iba sľubným pokusom. Všetky spomenuté tromfy má vo svojich rukách.
Spájanie známych tvári - odsúdený na (ne)úspech?
Pojem superskupina môže budiť rešpekt, no zároveň sa s ňou vynárajú prvé určité obavy. Ako dopadne projekt, v ktorom sa zídu známi muzikanti, ktorí majú už vykryštalizovaný svoj hudobný svet? Akým smerom sa budú uberať a vyvíjať? Dokážu zladiť povinnosti vyplývajúce z účinkovania v iných kapelách? No a nakoniec záleží len na tom, ako veľmi sa budú chcieť podeliť o svoje hudobné ego a navzájom akceptovať osobitné hudobné vnímanie. To je veľmi podstatné pri skupinách, v ktorých sa zídu osobnosti z rôznych štýlov. Budúcnosť projektu Zlokot je nejasná napriek všetkým tromfom v rukách:
- skvelí muzikanti so zmyslom pre originalitu
- nepresýtenosť slovenského trhu podobným projektom
- skladby, ktoré priam vyžadujú koncertnú skúsenosť
- veľmi silné štartovacie single
Persóny la grande
Zlokot je na začiatku svojej cesty, a to aj napriek tomu, že ju tvoria v priemere tridsiatnici so skúsenosťami a jasným hudobným smerovaním: Lyrik (Modré Hory), Erik Horák (Noisecut), Stanislava Apfelová (Got Blue Balls) a Michal Lašán (Noisecut). Práve dostatok pokory a snaha krotiť sny o dobytí hudobného Olympu, ktorou sa tak radi prezentujú mladé skupiny, by mohli Zlokotu pomôcť k triezvemu uvažovaniu. Svoju drinu sa teraz snažia pretaviť do výslednej koncertnej a štúdiovej podoby. Zlokot po výmene bubeníka opäť pracujú na debutovom albume, ktorý má provokatívny názov „Slowakische Idiot“.
Hudobné tvary Zlokotu
Zlokot sa od ostatných slovenských skupín odlišuje výsledným zvukom aj mnohotvárnymi skladbami. Kompozície sú štýlovo pestré a vo svojich celkoch pôsobia homogénne, aj keď v nich počujeme rôznorodé prvky. Už pilotné single sú tak odlišné, ako keby ich nahrali dve rozdielne skupiny. Kým „The Cure“ je skôr elektro rocková skladba s prvkami osemdesiatkového romantizmu, „Môj malý biznis“, kde hosťuje Juraj Benetin, smeruje do priamočiareho rapu s hutnými beatmi. Zlokot svoju retrospektívnosť posúvajú moderným smerom. Nelimitujú sa, ale navzájom inšpirujú. Zlokot je ako Alica za zrkadlom, ktorá ide hľadať snový svet bez iluzórnej pravdy. Kapela by mala osloviť každého, kto hľadá v hudbe originálnosť s trochou nostalgie. Hudobné nápady vyznievajú minimalisticky, ale nápadito. V dominantnom rytmicko-harmonickom kruhu vie skupina spraviť silnú melódiu, ktorá sa rozvíja, alebo repetetívne vracia. A nad tým všetkým panuje tlkot elektronického groove. Texty má na starosti výhradne Lyrik, preto je v nich očividná jeho poetika, príbehy, názory i neošúchané frázy. Lyrik je v Zlokote nútený viac spievať, hoci smerodajné je recitovanie a rap. Vedúci skupiny Erik Horák, prezývaný Losos, má na starosti produkciu a koordinovanie umeleckého a medziľudského smerovania. O tvorivom procese by Erik vedel veľmi dlho rozprávať: „Rokmi som sa naučil, že kapela je hlavne o ľuďoch a to, či niekto hrá trochu lepšie alebo horšie, nie je také podstatné. Dôležité je, aby sa každý cítil dobre a mal slobodu. Rozdať noty a korigovať každý tón nemá zmysel. Sú songy, ktoré som ja sám, alebo spolu s Lyrikom, vytvoril v počítači, kde už je daný beat a linky. Potom bubeník má jasnú úlohu, aj keď prechody alebo detaily beatu sú jeho vec. Stanka je samostatná, gitary sú na nej, občas niečo spoločne skorigujeme, alebo naznačíme smer, ktorým by sa mali gitary uberať. Sú však aj songy, ktoré vznikli spoločne v skúšobni, kde som len inicioval nejaký základný nápad a zvyšok bol založený len na vzájomnom dialógu a počúvaní sa.“
Uvidíme, či Zlokot silnejšie zarezonuje v slovenskej hudobnej scéne, alebo zostane iba sľubným pokusom. Všetky spomenuté tromfy má vo svojich rukách.
Daniel Hevier Jr.
