Mikoláš Chadima & Julo Fujak

Teraz nám Hevhetia, v rámci svojej edície Hev-Het Tune, predkladá pecku v podobe živého záznamu vystúpenia zoskupenia s prapodivným názvom XAFOO (čítaj chafu – chadimafujak), alebo; vraj vo svahilštine je to niečo špinavé, ako naše „fuj!“...Celý článok...

Výzva k tancu

Zo Starého mesta v Bratislave sa ešte nevytratil závan nostalgických spomienok. Stále tu ožíva duch starodávneho kozmopolitného sveta, charakteristického spolunažívaním rôznych etník a národov, ktoré sa navzájom kultúrne inšpirovali. Živelný multikultúrny nádych starého Prešporku v súčasnosti moderne prezentuje skupina Pressburger Klezmer Band.Celý článok...

Nové podoby duše

Lucia Šoralová je opäť v pohybe. Vo svojom osobnom aj umeleckom svete sa už neraz presťahovala a ako sama hovorí, miesto, ktoré by ako jediné nazvala domovom, nemá. Rodená Bratislavčanka, prechodne bývala a opäť býva v Prahe, miluje živelnosť a zmeny. Pritom zo všetkých možných miest, čo by v nej mohli vyvolávať príjemnú nostalgiu „rodného hniezda“, má k tomu prekvapivo najbližšie Liptovský Hrádok, kde strávila časť svojho detstva.Celý článok...

Nulté Luno a spanilé návraty božskej Emy

Luno ako názov kapely vám takto na prvé počutie možno nič nepovie. Ak ale dodám aj Khoiba, prípadne ešte Roe-Deer, začne niektorým svitať.Celý článok...

Vec

Branci Kováč aka Vec, debutoval v roku 1997 so svojou skupinou Trosky (Midi a Vec), s albumom ktorý obsahoval hity ako To sme my a Zakázané uvoľnenie. Po čase sa Vec púšťa na sólo dráhu, aby v roku 2003 vydal pod labelom Trosky Records svoj 12“ Vinyl: Taxa Mito Páči/Si sereš do huby (+Kontrafakt). Už v tej dobe mal Vecko slušnú základňu fanúšikov a odohral množstvo koncertov na Slovensku, ale aj v Čechách. Hosťoval na viacerých zásadných (hip-hop) albumoch na SK/CZ scéne.Celý článok...

Pocta Milanovi Adamčiakovi alebo sedem presných zásahov

Záujem o osobnosť a tvorbu Milana Adamčiaka, solitéra slovenskej muzikológie, hudby i výtvarného umenia, sa v priebehu desaťročí menil podľa toho, ako sa menili spoločenské podmienky, ale aj podľa toho, ako sa odvíjal jeho životný príbeh.Celý článok...

Nohavica, Dobeš, Streichl

Je to ako spomienkové posednie pri partizánskej vatre. Tri koncertné albumy českých, či vlastne sliezskych, pesničkárskych bardov z čias Kakaj-kráľa, presnejšie, zo začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia. Kto nezažil, nepochopí, prečo za tie krotké, veselé, poetické pesničky vtedy autorov zakazovali a divže aj nezavierali...Celý článok...

Úkaz menom Karásek

Sváťa Karásek je „prírodný úkaz“. Javí sa ako čosi nepravdepodobné – čosi, čo by nemalo byť, a predsa je. Nepravdepodobnosť prvá: Sváťa nie je spevák, gitarista, ani pesničkár. Spieva trochu falošne, používa pár bežných akordov, preberá melódie ošúchaných tradicionálov. Nemal by spievať. Ak už spieva, nemal by ho nikto počúvať, a ak ho už niekto počúva, nemal by sa jeho spev publikovať a vydávať na hudobných nosičoch. Nemalo by to byť, a predsa to je. Prečo Sváťa spieva a ľudia ho počúvajú, dokonca sa jeho piesne stále znova objavujú na hudobných nosičoch?Celý článok...

„Ňet vekšeho rozkošu jak u starej baby...“

Ani neviem, či sa sluší priznať k toľkej subjektivite. Ale dobre. Nasadil som si slúchadlá a..., v momente zostávam omráčený omamnou emóciou, hrdlo stiahnuté, prikovaný k stoličke, počarovaný. Prudkosť náhleho zážitku povoľuje až pri tretej skladbe. Vydýchnem si...Celý článok...