Nové podoby duše
28.06.2013 Filed in: Články
Lucia Šoralová je opäť v pohybe. Vo svojom osobnom aj umeleckom svete sa už neraz presťahovala a ako sama hovorí, miesto, ktoré by ako jediné nazvala domovom, nemá. Rodená Bratislavčanka, prechodne bývala a opäť býva v Prahe, miluje živelnosť a zmeny. Pritom zo všetkých možných miest, čo by v nej mohli vyvolávať príjemnú nostalgiu „rodného hniezda“, má k tomu prekvapivo najbližšie Liptovský Hrádok, kde strávila časť svojho detstva.
Podobne „prelietavo“ pôsobila mladá speváčka od začiatku kariéry aj v orientácii na publikum. V druhej polovici 90tych rokov začínala v českej verzii muzikálu Hair. Ako sľubná nová tvár medzi slovenskými interpretmi zažiarila začiatkom nového tisícročia, ale zanedlho po tom, ako v roku 2002 vyšiel jej prvý album Zblízka, presunula ťažisko pôsobnosti opäť na pražskú muzikálovú scénu. Zahrala a zaspievala si napríklad v Johanke z Arku, Drakulovi, Miss Saigon a tiež v projektoch Michala Horáčka Kudykam a Český kalendář. Muzikálovému spevu sa venovala viac ako produkcii vlastnej tvorby. Zmysel v stvárňovaní postáv predpísaných inými autormi nachádzala aj preto, že ju nenapĺňal život umelca poháňaného potrebou vydávať každoročne album za albumom. Okrem svojho podielu na komerčnom úspechu týchto výpravných predstavení ale stále cítila nevyhnutnosť osobnejšej realizácie, a tak v rokoch 2009-2010 vzniklo jej nové zoskupenie s názvom La Alma. „Alma je po španielsky duša a ja som chcela novej kapele dať fazónku oduševnenosti.“ Silným vektorom v smerovaní tohto zoskupenia boli texty Michala Horáčka. Vznikla séria nových pôvodných skladieb a po krátkej materskej dovolenke sa Lucia opäť rozhodla prísť na trh s vlastnou kožou a na svet priviedla zbrusu nový album O lásce, cti a kuráži. Na rozdiel od jej druhého CD (Púšť, 2005), ktorého obsah pôsobil viac hľadačsky než objavne, je novinka usadená v tradičnejších žánroch a orientovaná viac na šansonierske podanie Horáčkových príbehov. Ako Lucia sama hovorí, k šansónom mala vždy blízko, no doteraz ich smerovala do mainstreamu. Súčasnú orientáciu mimo hlavný prúd a k väčšej osobitosti potvrdzuje aj nástrojové obsadenie kapely (piáno, akordeón, kontrabas...). Hudba tak nadobúda okrem obvyklých šansónových foriem aj príchuť folklórneho kokteilu, vrátane židovských či arabských motívov.
Ako už bolo spomenuté, autorom textov je básnik a textár Michal Horáček, známy dlhoročnou spoluprácou s Petrom Hapkom a mnohými ďalšími stálicami českého i slovenského hudobného sveta. Šoralová túto spoluprácu popisuje ako náhodu a sled neočakávaných situácií. Horáček dal na web svoje villonské balady, ktoré ponúkol voľne na zhudobnenie. Pôvodným plánom bolo vytvoriť album Český kalendář, na ktorom by so svojimi úpravami participovalo niekoľko rôznych interpretov. Šoralová niekoľko textov spracovala a ich autora pozvala na svoj koncert. Ten, nadchnutý živelnosťou speváčky a skladateľky, ponúkol otextovať a vytvoriť album iba pre Luciu. „Ani som si neuvedomovala, že naposledy Michal spolupracoval na celom(!) albume s Hanou Hegerovou, a preto ani neviem popísať túto česť.“ Ako to už býva, kde je Horáček, vyskytne sa aj Hapka a tak sa stalo, že textár Lucii navrhol duet s Petrom. „Petr, čo si napíše, to si aj odspieva. Nachytaná v nedbalkách je unikát aj v tom, je jeho posledný duet na skladbu, ktorú sám neskomponoval.“ Text piesne Nachytaná v nedbalkách privodil otázku, či si Lucia v tomto vekovo nerovnom duete nepripadá ako „Hapkova Lolitka“. Mladá dáma sa iba pousmiala a zakontrovala, že Hapka mal v tej dobe partnerku, ktorej starý otec je od neho o tri roky mladší. V tomto svetle by sa vekový rozdiel v ich eventuálnom vzťahu už javil ako prijateľný, čo však nehrozí. „Je to typický bohém - vtipný, zlatý a mám ho veľmi rada, no jeho priateľkou ani manželkou by som nechcela byť.“ Z umeleckej spolupráce s dvojicou Hapka-Horáček je však nadšená. Šansón mal v jej živote vždy prioritné miesto už od detstva. „Ja som Queen a Beatles spoznala asi až v 14-tich a musela som to doháňať. Keď zomrel Freddie Mercury, tak som ani nevedela, kto to bol.“ U Šoralovcov sa vraj počúval Vysockij, Brel, Okudžava, Kryl a samozrejme, Hegerová. „Keď som mala sedem rokov, tancovala som po dome na skladbu Petr a Lucie. Až rodičia odišli, pustila som si Lásko prokletá a plakala v obývačke.“
Počas rozhovoru pôsobila Šoralová spokojným a vyrovnaným dojmom, na čom majú zásluhu jej dcérka a priateľ Ondřej Soukup. Ondřeje netreba špeciálne predstavovať, je autorom viacerých muzikálov. V minulosti pôsobil v skupine Pražský výběr a dnes je majiteľom vlastnej produkčnej spoločnosti. „Je to prvý človek, ktorému hrám svoje skladby. On to študoval, no ja som hudobnú teóriu kedysi veľmi podcenila. Nerada som pri vymýšľaní hudby obmedzovaná. Cítim sa slobodnejšia, keď nemusím uvažovať v intenciách osvedčených harmonických postupov.“ Ondřej Soukup je človek, ktorý dáva Lucii feedback a vo všetkom ju podporuje. Tvrdí, že bez jeho povzbudenia by svoje skladby Horáčkovi ani nezaslala.
Lucia Šoralová je zdrojom mnohých prekvapení, ale možno aj vďaka pozitívnej zaujatosti svojho partnera stále viac a viac dokazuje, že má čo ponúknuť nielen po interpretačnej, ale - ruka v ruke - aj po kompozičnej stránke. Album O lásce, cti a kuráži je toho rukolapným dôkazom.
Podobne „prelietavo“ pôsobila mladá speváčka od začiatku kariéry aj v orientácii na publikum. V druhej polovici 90tych rokov začínala v českej verzii muzikálu Hair. Ako sľubná nová tvár medzi slovenskými interpretmi zažiarila začiatkom nového tisícročia, ale zanedlho po tom, ako v roku 2002 vyšiel jej prvý album Zblízka, presunula ťažisko pôsobnosti opäť na pražskú muzikálovú scénu. Zahrala a zaspievala si napríklad v Johanke z Arku, Drakulovi, Miss Saigon a tiež v projektoch Michala Horáčka Kudykam a Český kalendář. Muzikálovému spevu sa venovala viac ako produkcii vlastnej tvorby. Zmysel v stvárňovaní postáv predpísaných inými autormi nachádzala aj preto, že ju nenapĺňal život umelca poháňaného potrebou vydávať každoročne album za albumom. Okrem svojho podielu na komerčnom úspechu týchto výpravných predstavení ale stále cítila nevyhnutnosť osobnejšej realizácie, a tak v rokoch 2009-2010 vzniklo jej nové zoskupenie s názvom La Alma. „Alma je po španielsky duša a ja som chcela novej kapele dať fazónku oduševnenosti.“ Silným vektorom v smerovaní tohto zoskupenia boli texty Michala Horáčka. Vznikla séria nových pôvodných skladieb a po krátkej materskej dovolenke sa Lucia opäť rozhodla prísť na trh s vlastnou kožou a na svet priviedla zbrusu nový album O lásce, cti a kuráži. Na rozdiel od jej druhého CD (Púšť, 2005), ktorého obsah pôsobil viac hľadačsky než objavne, je novinka usadená v tradičnejších žánroch a orientovaná viac na šansonierske podanie Horáčkových príbehov. Ako Lucia sama hovorí, k šansónom mala vždy blízko, no doteraz ich smerovala do mainstreamu. Súčasnú orientáciu mimo hlavný prúd a k väčšej osobitosti potvrdzuje aj nástrojové obsadenie kapely (piáno, akordeón, kontrabas...). Hudba tak nadobúda okrem obvyklých šansónových foriem aj príchuť folklórneho kokteilu, vrátane židovských či arabských motívov.
Ako už bolo spomenuté, autorom textov je básnik a textár Michal Horáček, známy dlhoročnou spoluprácou s Petrom Hapkom a mnohými ďalšími stálicami českého i slovenského hudobného sveta. Šoralová túto spoluprácu popisuje ako náhodu a sled neočakávaných situácií. Horáček dal na web svoje villonské balady, ktoré ponúkol voľne na zhudobnenie. Pôvodným plánom bolo vytvoriť album Český kalendář, na ktorom by so svojimi úpravami participovalo niekoľko rôznych interpretov. Šoralová niekoľko textov spracovala a ich autora pozvala na svoj koncert. Ten, nadchnutý živelnosťou speváčky a skladateľky, ponúkol otextovať a vytvoriť album iba pre Luciu. „Ani som si neuvedomovala, že naposledy Michal spolupracoval na celom(!) albume s Hanou Hegerovou, a preto ani neviem popísať túto česť.“ Ako to už býva, kde je Horáček, vyskytne sa aj Hapka a tak sa stalo, že textár Lucii navrhol duet s Petrom. „Petr, čo si napíše, to si aj odspieva. Nachytaná v nedbalkách je unikát aj v tom, je jeho posledný duet na skladbu, ktorú sám neskomponoval.“ Text piesne Nachytaná v nedbalkách privodil otázku, či si Lucia v tomto vekovo nerovnom duete nepripadá ako „Hapkova Lolitka“. Mladá dáma sa iba pousmiala a zakontrovala, že Hapka mal v tej dobe partnerku, ktorej starý otec je od neho o tri roky mladší. V tomto svetle by sa vekový rozdiel v ich eventuálnom vzťahu už javil ako prijateľný, čo však nehrozí. „Je to typický bohém - vtipný, zlatý a mám ho veľmi rada, no jeho priateľkou ani manželkou by som nechcela byť.“ Z umeleckej spolupráce s dvojicou Hapka-Horáček je však nadšená. Šansón mal v jej živote vždy prioritné miesto už od detstva. „Ja som Queen a Beatles spoznala asi až v 14-tich a musela som to doháňať. Keď zomrel Freddie Mercury, tak som ani nevedela, kto to bol.“ U Šoralovcov sa vraj počúval Vysockij, Brel, Okudžava, Kryl a samozrejme, Hegerová. „Keď som mala sedem rokov, tancovala som po dome na skladbu Petr a Lucie. Až rodičia odišli, pustila som si Lásko prokletá a plakala v obývačke.“
Počas rozhovoru pôsobila Šoralová spokojným a vyrovnaným dojmom, na čom majú zásluhu jej dcérka a priateľ Ondřej Soukup. Ondřeje netreba špeciálne predstavovať, je autorom viacerých muzikálov. V minulosti pôsobil v skupine Pražský výběr a dnes je majiteľom vlastnej produkčnej spoločnosti. „Je to prvý človek, ktorému hrám svoje skladby. On to študoval, no ja som hudobnú teóriu kedysi veľmi podcenila. Nerada som pri vymýšľaní hudby obmedzovaná. Cítim sa slobodnejšia, keď nemusím uvažovať v intenciách osvedčených harmonických postupov.“ Ondřej Soukup je človek, ktorý dáva Lucii feedback a vo všetkom ju podporuje. Tvrdí, že bez jeho povzbudenia by svoje skladby Horáčkovi ani nezaslala.
Lucia Šoralová je zdrojom mnohých prekvapení, ale možno aj vďaka pozitívnej zaujatosti svojho partnera stále viac a viac dokazuje, že má čo ponúknuť nielen po interpretačnej, ale - ruka v ruke - aj po kompozičnej stránke. Album O lásce, cti a kuráži je toho rukolapným dôkazom.
Martin Chrobák, Tomáš Ilečko
