Nohavica, Dobeš, Streichl
28.06.2013 Filed in: Články
"...tebe bych, soudruhu, tady nečekal..."
Je to ako spomienkové posednie pri partizánskej vatre. Tri koncertné albumy českých, či vlastne sliezskych, pesničkárskych bardov z čias Kakaj-kráľa, presnejšie, zo začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia. Kto nezažil, nepochopí, prečo za tie krotké, veselé, poetické pesničky vtedy autorov zakazovali a divže aj nezavierali. Niektorí mladší sa možno aj začudujú, že čo až také výnimočné sa na nich vtedy publiku zdalo. Všeličo stačilo za tridsať rokov zovšednieť. Tie pesničky medzitým stihli vyjsť na normálnych albumoch, niektoré sa aj opočúvať. Staré amatérske, obohraté, šumivé nahrávky z koncertov na kazetách si dnes pamätníci opatrujú už len ako suveníry na dobu trafenú. Pod názvom Archivy se otevírají, v obale štylizovanom ako úradnícky šanón, im ich dnes niektoré, v preleštenej zvukovej kvalite, ponúka nakladateľstvo EMI.
Jaromíra Nohavicu prezentuje na dvojcédečku – prvé obsahuje desať piesní z koncertu v reštaurácii Zátiší v Orlovej v roku 1982, z toho je, ako sa píše na obale, šesť doteraz nevydaných, plus tri štúdiové verzie ako prídavok. Na druhom CD je trinásť piesní z koncertu v Delta klube Ostrava-Poruba v roku 1984, z nich deväť doteraz nevydaných plus jedna štúdiová ako prídavok. Kvôli poriadku treba dodať, že sám Jaromír Nohavica k tomu na svojej oficiálnej webovej stránke napísal:“...Nahrávky byly pořízeny v 80. letech bez mého vědomí a souhlasu. Dnes po 30 letech vycházejí také bez mého vědomí a souhlasu...“ A komplet všetky tam zavesil na voľné stiahnutie. Nahrávky môžu byť zaujímavé najmä pre tých, ktorí radi porovnávajú drobné textové vylepšenia, krátenia, alebo iné aranžmány – napríklad Když mě brali za vojáka s pôvodnou gitarou a neskorším, bonusovým variantom s heligónkou. A pre nostalgických pamätníkov takmer sprisahaneckej atmosféry na pesničkárskych koncertoch, prirodzene.
Na druhom albume kompletu Archivy se otevírají je šestnásť známych piesní zo živého koncertu Pavla Dobeša v roku 1984 (neuvádza sa kde) - vydarené veselé kúsky ako Jarmila, Hrušky, Zum zum, Zátiší s červy atď - , spolu so štyrmi veselými, čítanými poviedkami Milá Sally, Milá Schránko, štylizovanými ako listy do obľúbenej dobovej rubriky v Mladom světe. Vtedy najpredávanejšom podpultovom časopise pre mládež. Mladý svět už nie je, aj Obrana lidu, týždenník pre vojakov, s vyhľadávanou rubrikou Schránka naděje, už dávno upadol do nebytia. Poviedky veselé, pre dnešnú mládež milo exotické.
A do tretice cédečko so záznamom živého koncertu Pepu Streichla z roku 1984 (taktiež neuvedené kde), sliezskeho bluesmana a - podľa viacerých z tých štrnástich piesní na cédečku - tiež veľkého Mertovho obdivovateľa.
Aj Pepa Streichl medzitým vydal výber zo svojich známych songov – Džínová nevěsta, nárečím spievané Cici blues či Gavirňa blues atď., takže znovu ich všetky hodnotiť a hviezdičkovať by bolo asi zbytočné. To isté platí o albumoch Nohavicu a Dobeša.
Skôr mi teraz nad týmto českým archívnym kompletom napadá, že by asi nebolo celkom od veci vydať podobný komplet so živákmi najlepších slovenských pesničkárov z osemdesiatych rokov. Viem, že napríklad Milan Lesák z bývalého martinského klubu Strojár mal kvalitne nahrané prakticky všetky koncerty Martinského Folkfóra zo všetkých ročníkov 1985 – 88. A tam vtedy hrali naozaj všetci, čo v slovenskom folku niečo znamenali. Možno sa tie záznamy raz podarí nájsť.
Je to ako spomienkové posednie pri partizánskej vatre. Tri koncertné albumy českých, či vlastne sliezskych, pesničkárskych bardov z čias Kakaj-kráľa, presnejšie, zo začiatku osemdesiatych rokov minulého storočia. Kto nezažil, nepochopí, prečo za tie krotké, veselé, poetické pesničky vtedy autorov zakazovali a divže aj nezavierali. Niektorí mladší sa možno aj začudujú, že čo až také výnimočné sa na nich vtedy publiku zdalo. Všeličo stačilo za tridsať rokov zovšednieť. Tie pesničky medzitým stihli vyjsť na normálnych albumoch, niektoré sa aj opočúvať. Staré amatérske, obohraté, šumivé nahrávky z koncertov na kazetách si dnes pamätníci opatrujú už len ako suveníry na dobu trafenú. Pod názvom Archivy se otevírají, v obale štylizovanom ako úradnícky šanón, im ich dnes niektoré, v preleštenej zvukovej kvalite, ponúka nakladateľstvo EMI.
A do tretice cédečko so záznamom živého koncertu Pepu Streichla z roku 1984 (taktiež neuvedené kde), sliezskeho bluesmana a - podľa viacerých z tých štrnástich piesní na cédečku - tiež veľkého Mertovho obdivovateľa.
Skôr mi teraz nad týmto českým archívnym kompletom napadá, že by asi nebolo celkom od veci vydať podobný komplet so živákmi najlepších slovenských pesničkárov z osemdesiatych rokov. Viem, že napríklad Milan Lesák z bývalého martinského klubu Strojár mal kvalitne nahrané prakticky všetky koncerty Martinského Folkfóra zo všetkých ročníkov 1985 – 88. A tam vtedy hrali naozaj všetci, čo v slovenskom folku niečo znamenali. Možno sa tie záznamy raz podarí nájsť.
Gaco Novomesský
P.S. K trom sliezskym bardom z kompletu Archivy se otevírají patrí ešte cédečko s koncertom Karla Kryla z roku 1989. Ale to je trochu iná kapitola. O ňom možno inokedy. Samostatne.
