Mikoláš Chadima & Julo Fujak
28.06.2013 Filed in: Články
Košické vydavateľstvo Hevhetia je zázrak. 11 rokov produkcie albumov vážnej hudby a jazzu na Slovensku sa inak nedá nazvať. Ako sa to dá robiť, si prečítajte v rozhovore s majiteľom labelu, Janom Sudzinom, v Novom Populári 2/2011.
Teraz nám Hevhetia, v rámci svojej edície Hev-Het Tune, predkladá pecku v podobe živého záznamu vystúpenia zoskupenia s prapodivným názvom XAFOO (čítaj chafu – chadimafujak), alebo; vraj vo svahilštine je to niečo špinavé, ako naše „fuj!“. Aj titulná foto CD to naznačuje – ako keby ste sa pozerali do výlevky z druhej strany, no! Našťastie, tu so špinou tohto druhu končíme a môžeme sa ponoriť naplno do interpretácie duševnej špiny – vypočúvania, sledovania príslušníkmi ŠTB, špicľovania a procesov za dlhé vlasy. Takto ich videli Mikoláš Chadima a Julo Fujak na koncertoch na sklonku roku 2009. Ich improvizovaná hudba je podporovaná projekciou fotografii eštébákov z hlbokého socializmu, o ktorých by mohol Chadima rozprávať z osobných skúseností. Sami protagonisti dali nahrávke motto: „..odkrývanie skrytého stieraním prachu a špiny z prežitého“ - improvizovaná hudba pri fotografiách príslušníkov ŠTB a z Procesu s Jazzovou sekciou v časoch reálneho socializmu.
Obaja hudobníci, Fujak na klavíri, semi - preparovanom klavíri, preparovanej basgitare a Chadima na saxofónoch a elektrickej gitare, tu dokazujú úžasný cit pre improvizáciu, spoločné hľadanie tajov a zákutí nadhodených tém. Jemné ofukovanie prachových nánosov až po víchor, ktorý obnažuje hudbu na podstatu. Čistý zvuk, ktorý vás nechá blúdiť so zavretými očami po prachu večnosti. U oboch je vidieť rockové zázemie hlavne vo výbušnejších pasážach, kde je dominuje Chadimov saxofón a Fujakov klavír. Triptych s názvami Pozorovateľ, Príroda, Franz Kafka, nám ponúka možnosť ponoriť sa do totálnej hudby. Kto to dokáže, bude navýsosť odmenený. Hudba nám evokuje obludnosť režimu, schizofréniu, výtržnícke výpady, či jeho temnotu. Táto doba, ktorá postihovala ľudí za čítanie nevhodnej, protištátnej literatúry a počúvanie západnej hudby, oboch hudobníkov ešte po dvadsiatich rokoch nasiera, aby vytryskla v záverečných pasážach v katarziu, akési uff!
Kto chce, môže sa zahrať na detektíva a identifikovať jednotlivé nástroje. Diváci na koncerte to mali jednoduchšie. Hudba bola navyše podporovaná projekciou spomínaných fotografií (niekoľko nám ich ponúka aj obsažný buklet). Nám, poslucháčom, ale možno práve preto vzniká priestor na vlastnú interpretáciu ponúkaného diela. Môžeme tak konfrontovať vlastné pocity a ich súzvuk s počutým.
Oficiálny nosič s nahrávkou tohto druhu by pred rokom 1989 nemohol vzniknúť. Keby sa to aj nejakým zázrakom podarilo, hudobníci by sa isto dočkali verejného odsúdenia v nejakom odbornom periodiku. Vážme si našu prítomnosť!
Teraz nám Hevhetia, v rámci svojej edície Hev-Het Tune, predkladá pecku v podobe živého záznamu vystúpenia zoskupenia s prapodivným názvom XAFOO (čítaj chafu – chadimafujak), alebo; vraj vo svahilštine je to niečo špinavé, ako naše „fuj!“. Aj titulná foto CD to naznačuje – ako keby ste sa pozerali do výlevky z druhej strany, no! Našťastie, tu so špinou tohto druhu končíme a môžeme sa ponoriť naplno do interpretácie duševnej špiny – vypočúvania, sledovania príslušníkmi ŠTB, špicľovania a procesov za dlhé vlasy. Takto ich videli Mikoláš Chadima a Julo Fujak na koncertoch na sklonku roku 2009. Ich improvizovaná hudba je podporovaná projekciou fotografii eštébákov z hlbokého socializmu, o ktorých by mohol Chadima rozprávať z osobných skúseností. Sami protagonisti dali nahrávke motto: „..odkrývanie skrytého stieraním prachu a špiny z prežitého“ - improvizovaná hudba pri fotografiách príslušníkov ŠTB a z Procesu s Jazzovou sekciou v časoch reálneho socializmu.
Obaja hudobníci, Fujak na klavíri, semi - preparovanom klavíri, preparovanej basgitare a Chadima na saxofónoch a elektrickej gitare, tu dokazujú úžasný cit pre improvizáciu, spoločné hľadanie tajov a zákutí nadhodených tém. Jemné ofukovanie prachových nánosov až po víchor, ktorý obnažuje hudbu na podstatu. Čistý zvuk, ktorý vás nechá blúdiť so zavretými očami po prachu večnosti. U oboch je vidieť rockové zázemie hlavne vo výbušnejších pasážach, kde je dominuje Chadimov saxofón a Fujakov klavír. Triptych s názvami Pozorovateľ, Príroda, Franz Kafka, nám ponúka možnosť ponoriť sa do totálnej hudby. Kto to dokáže, bude navýsosť odmenený. Hudba nám evokuje obludnosť režimu, schizofréniu, výtržnícke výpady, či jeho temnotu. Táto doba, ktorá postihovala ľudí za čítanie nevhodnej, protištátnej literatúry a počúvanie západnej hudby, oboch hudobníkov ešte po dvadsiatich rokoch nasiera, aby vytryskla v záverečných pasážach v katarziu, akési uff!
Kto chce, môže sa zahrať na detektíva a identifikovať jednotlivé nástroje. Diváci na koncerte to mali jednoduchšie. Hudba bola navyše podporovaná projekciou spomínaných fotografií (niekoľko nám ich ponúka aj obsažný buklet). Nám, poslucháčom, ale možno práve preto vzniká priestor na vlastnú interpretáciu ponúkaného diela. Môžeme tak konfrontovať vlastné pocity a ich súzvuk s počutým.
Oficiálny nosič s nahrávkou tohto druhu by pred rokom 1989 nemohol vzniknúť. Keby sa to aj nejakým zázrakom podarilo, hudobníci by sa isto dočkali verejného odsúdenia v nejakom odbornom periodiku. Vážme si našu prítomnosť!
Ján Graus
