LUCIA ŠORALOVÁ, MICHAL HORÁČEK & LA ALMA

O lásce, cti a kuráži
On Air Music
4stars

Soralova

Lucii Šoralovej sa v závere minulého roka podarilo pokrstiť svoje v poradí tretie CD. O Lásce, cti a kuráži je jedným z tých albumov, ktoré dokážu vzkriesiť šansón. Desiatka skladieb má charizmu a exotizmus. Michal Horáček uverejnil sériu textov, Šoralová niektoré z nich zhudobnila, a tak z toho vzišla spolupráca evokujúca časy dvojice Horáček-Hegerová. Na albume sa hudobne podieľala Luciina hudobná skupina La Alma v zložení Aleš Háva (klavír), Matěj Černý (kontrabas) a Michal Mihok (akordeón). Šoralová si komponuje hudbu presne na mieru svojich interpretačných predností, preto je každá zo skladieb akoby jej osobnou výpoveďou. Aj zmes klezmeru, balkánu a arabských vplyvov je pre Šoralovú typický a pôsobí veľmi osviežujúco. Nenásilné použitie saxofónu či klarinetu ešte viac umocnilo atmosféru. Hudobníci boli veľmi presvedčiví, no nikdy nie dotieraví a otravní. Miestami som mal dojem, že počujem uplakanosť Hegerovej a ironickosť Piaf, no v Šoralovej je viac prekvapivosti. Harmónie použité na albume sú plaché, nekomplikované, no nečakané. Šarmantne pôsobí duet s Petrom Hapkom Nachytaná v nedbalkách, pri ktorej si človek predstaví všetky predchádzajúce Hapkove duety a verí, že ani tento nie je posledný. Ťažko vyselektovať skladby na akési odporúčanie. Pravdepodobne každá zaujme osobitým čarom. Štrukturované dielo, ktoré akoby opisovalo určitý úsek života ženy je viditeľný najmä v skladbách Yes, you can, Červeň, Milovaná II. Pri skladbách ako Kejklíři a O lásce, cti a kuráži má poslucháč pocit, že sa dostal do Prahy pred sto rokmi a absorbuje veľmi živú atmosféru. Potešujúce, že šansón ako hudobný zámer je stále živý, neskutočne aktuálny a sympatický. Kiežby toto nebolo posledné dielo spolupráce Horáček-Šoralová, pretože po vypočutí týchto skladieb mám apetít na ďalšie.

Tomáš Ilečko