ZOČI VOČI
07.06.2012 Filed in: Recenzie
Nikto z nás nie je bez chýb
Vlastný náklad
Mladá neopunková formácia Zoči Voči sa v októbri minulého roku predstavila so svojím v poradí druhým štúdiovým albumom Nikto z nás nie je bez chýb. Skupina svojou tvorbou pripomína kapely ako Sum 41, Simple plan, Good Charlotte a zo slovenských by sa ich tvorba dala prirovnať k Ine Kafe. Ide teda o konzumnú verziu punkpopového zamerania, ktorá zaujme najmä cieľovú skupinu „užmámobčiansky“ poslucháčov. Album obsahuje osemnásť skladieb, z ktorých tri sú jednominútové intrá, pripomínajúce polyfonické zvonenia starej Nokie. Najzaujímavejšie pôsobia skladby Stratení a 2012, kde je počuť náznaky mierneho metalu. Album je plný pokusov o elektroniku, screamo a hardcore, no či to bol dobrý ťah, musí poslucháč posúdiť sám. Nástrojovo sú skladby celkom zvládnuté, miestami však pokrivkáva spevákova intonácia. Istá miera nedokonalosti k pop-punku patrí a ak je spojená s nasadením a výrazom, aké môžeme počuť aj na tomto albume, potom výsledok na prvé počutie pôsobí dosť štýlovo a presvedčivo. Škoda, že rovnako dôveryhodne ako spev, nepôsobia aj texty. Tu punková štylizácia hraničí so stredoškolskou naivitou a v preteku s interpretáciou zaostáva o konskú dĺžku. Poslednou záhadou tohoto albumu zostáva cover skladby Ak nie si moja od Vaša Patejdla, ktorú možno opísať ako „punková Zuzana pre fontánu“. Skupina v spektre našej hudobnej scény vyplnila špecifický priestor s predpokladom komerčného prínosu. Na záver už iba nálepku: „Určené deťom do 15 rokov“.
Vlastný náklad
Mladá neopunková formácia Zoči Voči sa v októbri minulého roku predstavila so svojím v poradí druhým štúdiovým albumom Nikto z nás nie je bez chýb. Skupina svojou tvorbou pripomína kapely ako Sum 41, Simple plan, Good Charlotte a zo slovenských by sa ich tvorba dala prirovnať k Ine Kafe. Ide teda o konzumnú verziu punkpopového zamerania, ktorá zaujme najmä cieľovú skupinu „užmámobčiansky“ poslucháčov. Album obsahuje osemnásť skladieb, z ktorých tri sú jednominútové intrá, pripomínajúce polyfonické zvonenia starej Nokie. Najzaujímavejšie pôsobia skladby Stratení a 2012, kde je počuť náznaky mierneho metalu. Album je plný pokusov o elektroniku, screamo a hardcore, no či to bol dobrý ťah, musí poslucháč posúdiť sám. Nástrojovo sú skladby celkom zvládnuté, miestami však pokrivkáva spevákova intonácia. Istá miera nedokonalosti k pop-punku patrí a ak je spojená s nasadením a výrazom, aké môžeme počuť aj na tomto albume, potom výsledok na prvé počutie pôsobí dosť štýlovo a presvedčivo. Škoda, že rovnako dôveryhodne ako spev, nepôsobia aj texty. Tu punková štylizácia hraničí so stredoškolskou naivitou a v preteku s interpretáciou zaostáva o konskú dĺžku. Poslednou záhadou tohoto albumu zostáva cover skladby Ak nie si moja od Vaša Patejdla, ktorú možno opísať ako „punková Zuzana pre fontánu“. Skupina v spektre našej hudobnej scény vyplnila špecifický priestor s predpokladom komerčného prínosu. Na záver už iba nálepku: „Určené deťom do 15 rokov“.
Tomáš Ilečko
