Zasľúbená zem menom Loveland

Rozprávky sú občas zdrojom prirodzenej múdrosti voči zdanlivo nemennej realite a to najmä vtedy, keď bohatieri o svoje méty bojujú vnútorným svetom a ten zas bujnie naplnením vlastných snov. Hudobné sny sú jedna vec a realita je realita, povie si nejedna z pragmaticky zmýšľajúcich hláv, no hlavám ktoré strácajú sny, sa lepšie vládne. Ale to je o inom...

fairytale2

Aby sa nesplnené sny v živote nevynárali ako jazvy minulosti, Fairy Tale sú strojcami vlastného šťastia vo všetkých smeroch. Originálny, kultivovaný rukopis so silnou a tajomnou atmosférou hudby sú tými atribútmi, o ktoré sa oplatí podeliť. Pri počúvaní platne Loveland som zažil niečo nové, atmosférou výnimočnú hudbu zo známych, a predsa nečakaných zdrojov. Pravdupovediac si nedokážem dostatočne predstaviť zázemie, z ktorého vychádza genius loci Fairy Tale, svedomito si plniaci svoje hudobné sny i chúťky, no podľa môjho názoru ho možno považovať už za serióznu značku domácej populárnej hudby. Originálne poňatá tradícia s istou dávkou experimentu či vízie im jednoducho, ako šťastena, praje.
Prievidzská skupina Fairy Tale začala svoju púť v prvej polovici uplynulého decénia. Za väčšinou skladieb autorsky stojí Peter Kravec, rocker s periférnym hudobným vnímaním. Jeho hudobné predstavy a sny mu pomáha napĺňať Barbora Koláriková, bývalá speváčka skupiny Chill On The Sun. Barbora, ktorej účasť v súťaži Coca-Cola Pop Star v roku 2004 pomohla prehodnotiť sólovú kariéru, dala naplno zelenú projektu Fairy Tale. Pokiaľ debut Sound Mirors z roku 2005 vytýčil svojské smerovanie a postavenie Fairy Tale na scéne, zvukovo kompaktnejšia dvojka Dream s hudobnými odkazmi na artrockové formácie, prevažne 70-tych rokov (Yes, Jethro Tull, Marillion, Flower Kings), dávala poslucháčovi priestor pre vyvážené hudobné snívanie. V poradí tretí album Loveland, v znamení pozitívneho posolstva, sa na trhu objavil pod značkou Hevhetia v prvý decembrový deň minulého roku s trojročným časovým intervalom od počinu Dream, no jeho zrod nebol vôbec jednoduchý. Peter Kravec na to spomína takto:
"Už niekedy v polovici roku 2009 som prekypoval nápadmi, jedna pieseň lepšia od druhej, mal som obrovskú chuť skúšať s kapelou, vrátiť sa ku klasickému skladaniu a formovať skladby, aranže, zvuk s ľuďmi, nie s myšou v ruke. A tak sme začiatkom roku 2010 začali nahrávať bicie, klávesy, gitary... až prišlo leto a s ním tá nešťastná povodeň v Prievidzi. To bola situácia, keď sa bojíš najskôr o majetok, potom o život a neskutočne veľa vecí prehodnocuješ. Každopádne, keď som sa opäť mohol vrátiť do zrekonštruovaného štúdia, povedal som si, že ten album dokončiť musím."

fairytale1

Hudba Fairy Tale je o fantázii, epicko - atmosferických plochách a subjektívnom hudobnom vyjadrení, ktoré tentoraz vo fúzii spájajú prvky art rocku a popu s náznakmi indie. Prienikom muzicírovania Lovelandu je ale pesnička.
Mal som chuť urobiť peknú produkciu, čisté aranže, preniesť estetiku art rocku či progresívneho rocku 70-tych rokov do súčasnosti a spojiť to s vlatnými nápadmi. O niečo podobné sme sa pokúsili už na predchádzajúcom albume Dream, ale tam som to retro ponímal viac ako naturálnosť, surovosť - čo súviselo s temnejším konceptom tohto albumu. Novinka mala byť ale iná, čistá ako pohár vody. Osobne si beztak myslím, že napísať a vyprodukovať dobrú pieseň je ťažšie a pre mňa aj hodnotnejšie, než tony experimentov, ktoré sú mnohokrát len neschopnosťou vytvoriť obyčajnú melodickú pieseň.

Intro a náladové medzihry udržujú pesničky na platni v kompaktnom celku. Menilo sa niečo na koncepcii albumu ešte počas nahrávania?
Áno, a prišlo to akýmsi vnuknutím zhora na poslednú chvíľu. Pôvodne mal album uzatvárať náročný epický song, ktorý sa mi ale k Loveland absolútne nehodil. Bojoval som s tým, už sme boli blízko dokončenia a potom jedného dňa hovorím Barbore, nie nebude to tam, dáme tam niečo úplne iné. Vytiahol som tento môj starší námet pre akustiky a ešte v ten večer som všetko natočil.

Je pre vás dôležité, aby hudba Fairy Tale obsahovala určité posolstvo?
Pravdaže, posolstvá sú dôležité. A nielen v hudbe, ale aj v textoch. Nerobím si však zbytočné ilúzie, viem že väčšine ľudí je to proste jedno. Hudby je veľa, dobrej málo a málokomu sa chce hľadať. No som optimista a každá reakcia poslucháča na album ma napĺňa.

Zostal nejaký materiál ležať úhorom?
Áno, požehnane, už som to tu naznačil, my sme dokonca pôvodne blúznili o dvojalbume... ale všetko má svoj čas a verím, že nedokončený materiál sa dostane na svetlo sveta v ten správny moment.

Medzi anglicky spievanými pesničkami sa vyníma intímna slovenská skladba „Domov ...raj“, - prvý singel platne mixovaný Borisom Carloffom.
Cez skype sa kamarátim s Ivom Sedláčkom, ktorý mastroval už spomínanú „dvojku“ Dream, no a Milan alias Boris Carloff je zasa Ivov kamarát, navyše sa všetci poznáme z portálu E-zone. Ivo mi už pár rokov pomáha vo výbere štúdiovej techniky. Carloff je podobný maniak, vlastní nádherné štúdiové kúsky, mikrofóny. Chcel som, aby sa na túto skladbu pozrel niekto iný. Každá takáto spolupráca je veľmi obohacujúca.

Jedným z pilierov platne je lyrika a ženskosť Barbory Kolárikovej, ktorá sa so skladbami stotožnila viac ako dobre.
Toto je jej najväčšia devíza, ona je spievajúca duša. Prezradím ti tajomstvo, osobne veľmi nemám rád speváčky (smiech). Pár mien pravdaže môžem, ale väčšina mojej albumovej zbierky takpovediac nosí nohavice (smiech). Ale Barbora je výnimočná a naša hudba znie práve vďaka jej hlasu jedinečne.

Dobrý prvý dojem z Lovelandu vytvára už luxusný digipack s obalom maliarky Lenky Kajanovičovej, doplnený fotografiami Karola Urbana a starostlivo spracovaný grafikou Ondreja Kušníra.
To sú všetko ľudia, ktorí sú veľmi šikovní v tom, čo robia a samozrejme sa tým neživia (smiech). Napríklad Lenka kvôli sebarealizácii vo výtvarnom umení žije v Budapešti. Poznáme sa už od spoluráce na motíve obalu prechádzajúceho albumu. Karol Urban je fantastický človek a fotografuje nás už dlhé roky, pretože jeho zábery nádherne rozprávajú a Ondrej je mladý šikovný muž vždy s Applom pod pazuchou.

Albumom Loveland skupina definitívne podčiarkuje životaschopnosť vlastných hudobných snov, bez toho aby ste programovo obťažovali cielenú skupinu poslucháčov.
Nepcháme sa tam, kam nepatríme. Nemusím letné festivaly a nemám rád krčmy. Pokiaľ ľudia chcú počúvať hudbu, Fairy Tale si zamilujú. Pokiaľ im stačia „halekačky“, zapnú si rádio alebo pôjdu na nejaký úžasný fesťák. Je to o tom, kto čo hľadá. Netvdrím, že Fairy Tale je hrozivo intelektuálska kapela, nikdy sme nerobili umenie pre umenie. Ale viem, že to ide - vytvoriť hodnotný kus hudby, ktorý sa môže stať hitom. Príkladov v dejinách hudby je neúrekom.

Nielen hudobné dejiny dávajú za pravdu Fairy Tale, nepísanú satisfakciu prináša i každá reakcia kreujúca zmysel a tvorivé plány do budúcnosti. „Cez ne sa totiž môže človek nadýchať odoziev, načerpať inšpiráciu a nabrať presvedčenie, že pokračovať má význam,“ dodáva na záver Peter Kravec.

Imro Šimig