ŠVEPES
07.06.2012 Filed in: Recenzie
Švepes
PJ Records
Už projekt osvetovo-záslužného činu pod názvom Volume 1, ktorý pôvodne odštartoval v roku 2010 ako internetová súťaž pre prezentovanie vlastného talentu na kompilačnej platni, odkrýval postupne svoje opodstatnenie nielen pre prezentované skupiny, ale aj pre jeho samotných strojcov – osadenstvo PJ Records. V časoch prebúdzania identity regiónov je projekt pomyselnou rannou kávou pre súčasnú banskobystrickú populárnu hudbu, ktorá ju môže postaviť v rámci domácej pop-music na nohy, a čo je podstatné, ponúknuť jej nové impulzy. Banskobystricko-ružomberská formácia Švepes ho poctila skladbou Emil a po piatich mesiacoch (apríl 2011) už operovala na scéne vlastným počinom Švepes, ktorý do života uviedli Matúš Vallo a Matej Kubičár z bratislavskej Pary. Svoje zázemie a reputáciu si trpezlivo budovala koncertovaním v rôznych skúšobniach, kluboch, na námestiach, či festivaloch. Muzicírovaním sa hlásia k alternatívnemu rocku a debutový album Švepes je autorskou záležitosťou celej skupiny, ktorá ho nahrala v zložení Lukáš Hlaváč – spev, gitara, Martin Bukový – vokály, klávesy, Roman Lauko – vokály, bicie, perkusie a Jakub Píšek – vokály, basová gitara. Na prvé počutie je jasné, že poslucháč má dočinenia s mierne nadpriemerným počinom, ktorý okrem klusajúceho rock´n´rollu ukrýva v sebe istú dávku hravej psychedélie, irónie, či recesie. Štvorica ho však zvukovo poľudštila a produkčne učesala aj vďaka spoluproducentovi Petrovi Dobríkovi a hudobným hosťom, medzi ktorými objavíte mená ako Braňo Jóbus, Martin Žiak, Jana Kozáková či Štefan Rybár, ale aj osemčlenný detský zbor zo ZŠ Fantázia. Leitmotívom je zábava a milý vzdor voči súčasnému ovzdušiu pre život. Pozorovanie reality optikou rozhľadeného mladého človeka sa prejavilo najmä v hravých aranžmánoch, textoch a výbere zvukov podporujúcich posolstvo. Nielen spomienky na bezstarostné letné večery víria hlavami členov skupiny, ale aj ľudská odcudzenosť, strohá komunikácia, zastieranie osobnej identity a slobody univerzálnymi výdobytkami doby, či plytký a nezmyselný hedonizmus. Bez pózy a prehnanej iniciatívy sa snažia hovoriť za súčasnú generáciu do tridsať rokov a hoci sa sympaticky odrazili smerom k budúcemu hudobnému gurmánstvu, trojuholníku autor, dielo, vnímateľ zatiaľ chýbajú silnejšie zimomriavky. K priemeru ťahajú najmä baladické skladby Počasie a Sneh s intonačnými odchýlkami, rozkolísaná atmosféra platne i nevypovedané hľadanie vlastnej tváre. Úspešne však hopsajú funky hravé skladby Emil, Chcem si kúpiť, letná asociácia na Jolany bez basov v skladbe Červený medveď i distoršnom nabrúsená Atacama v úvode. V osobe klávesáka Martina Bukového badať prakticky zručného muzikanta s producentským nadhľadom, ktorý je už dnes žolíkom nielen pre skupinu Švepes. Kde sa vzal, tu sa vzal, debut hodný počutia.
PJ Records
Už projekt osvetovo-záslužného činu pod názvom Volume 1, ktorý pôvodne odštartoval v roku 2010 ako internetová súťaž pre prezentovanie vlastného talentu na kompilačnej platni, odkrýval postupne svoje opodstatnenie nielen pre prezentované skupiny, ale aj pre jeho samotných strojcov – osadenstvo PJ Records. V časoch prebúdzania identity regiónov je projekt pomyselnou rannou kávou pre súčasnú banskobystrickú populárnu hudbu, ktorá ju môže postaviť v rámci domácej pop-music na nohy, a čo je podstatné, ponúknuť jej nové impulzy. Banskobystricko-ružomberská formácia Švepes ho poctila skladbou Emil a po piatich mesiacoch (apríl 2011) už operovala na scéne vlastným počinom Švepes, ktorý do života uviedli Matúš Vallo a Matej Kubičár z bratislavskej Pary. Svoje zázemie a reputáciu si trpezlivo budovala koncertovaním v rôznych skúšobniach, kluboch, na námestiach, či festivaloch. Muzicírovaním sa hlásia k alternatívnemu rocku a debutový album Švepes je autorskou záležitosťou celej skupiny, ktorá ho nahrala v zložení Lukáš Hlaváč – spev, gitara, Martin Bukový – vokály, klávesy, Roman Lauko – vokály, bicie, perkusie a Jakub Píšek – vokály, basová gitara. Na prvé počutie je jasné, že poslucháč má dočinenia s mierne nadpriemerným počinom, ktorý okrem klusajúceho rock´n´rollu ukrýva v sebe istú dávku hravej psychedélie, irónie, či recesie. Štvorica ho však zvukovo poľudštila a produkčne učesala aj vďaka spoluproducentovi Petrovi Dobríkovi a hudobným hosťom, medzi ktorými objavíte mená ako Braňo Jóbus, Martin Žiak, Jana Kozáková či Štefan Rybár, ale aj osemčlenný detský zbor zo ZŠ Fantázia. Leitmotívom je zábava a milý vzdor voči súčasnému ovzdušiu pre život. Pozorovanie reality optikou rozhľadeného mladého človeka sa prejavilo najmä v hravých aranžmánoch, textoch a výbere zvukov podporujúcich posolstvo. Nielen spomienky na bezstarostné letné večery víria hlavami členov skupiny, ale aj ľudská odcudzenosť, strohá komunikácia, zastieranie osobnej identity a slobody univerzálnymi výdobytkami doby, či plytký a nezmyselný hedonizmus. Bez pózy a prehnanej iniciatívy sa snažia hovoriť za súčasnú generáciu do tridsať rokov a hoci sa sympaticky odrazili smerom k budúcemu hudobnému gurmánstvu, trojuholníku autor, dielo, vnímateľ zatiaľ chýbajú silnejšie zimomriavky. K priemeru ťahajú najmä baladické skladby Počasie a Sneh s intonačnými odchýlkami, rozkolísaná atmosféra platne i nevypovedané hľadanie vlastnej tváre. Úspešne však hopsajú funky hravé skladby Emil, Chcem si kúpiť, letná asociácia na Jolany bez basov v skladbe Červený medveď i distoršnom nabrúsená Atacama v úvode. V osobe klávesáka Martina Bukového badať prakticky zručného muzikanta s producentským nadhľadom, ktorý je už dnes žolíkom nielen pre skupinu Švepes. Kde sa vzal, tu sa vzal, debut hodný počutia.
Imro Šimig
