NOISECUT
07.06.2012 Filed in: Recenzie
Háj & Lov
Slnko Records
U ľudí často zarezonuje slovné spojenie, ktoré navonok nič nehovorí o pomenovanom diele. Slovenská verzia anglickej frázy „high and low“ znie dobre a azda dala podnet na zaujímavý obal albumu. Noisecut neostali len pri obale. Pozornosť si zaslúži album ako celok.
Elektropopoví Noisecut majú v rukáve viaceré esá. V prvom rade je to talent speváčky a textárky Bet Maj Sepje. Silné, chytľavé a nenútené refrény považujem za plus albumu. Ide o skladby Tancuj, Odpájam sa, Dáta taja dych, December. V nich je potenciál a verím, že i budúca cesta kapely. Oceňujem u Noisecut zmysel pre melodické, pôsobivé piesne. Vďaka textom prechádzajú Noisecut až do pesničkových a folkových polôh blízkych napríklad pre Longital. Vedia celkom verne pripomenúť tajomnú, ba až temnú elektroatmosféru, konkrétne v skladbe Mariena (cover piesne J.B. Kladiva z albumu Nahá, 1995). Predvlaňajšia verzia Marieny v podaní Noisecut bola ocenená nástupníckou stanicou niekdajšieho rádia Ragtime, ktoré Kladivovu hudbu kedysi hrávalo, titulom singel roka. Ďalšou skladbou vypustenou pred vydaním albumu je Jazda, na ktorej hosťuje raper Lyrik. Nie je zlá, ale vytŕča z albumového radu a treba si na ňu zvyknúť.
Napriek značným pozitívam musím Noisecut vytknúť prvé dve skladby. Pokojné, rozvláčne klavírne kilá s meditatívnym textom tu už boli veľakrát. Na úvod nie veľmi vhodné, oslovujúce, ani originálne. Druhá skladba Hviezdy šliape v rytme komerčného popu, má ambíciu rádiovej hitovky. Škoda priamočiareho, naivného, na albume azda najslabšieho textu. Dobrý začiatok je totiž polovica úspechu a dobrého je na albume Noisecut viac než polovica.
Slnko Records
U ľudí často zarezonuje slovné spojenie, ktoré navonok nič nehovorí o pomenovanom diele. Slovenská verzia anglickej frázy „high and low“ znie dobre a azda dala podnet na zaujímavý obal albumu. Noisecut neostali len pri obale. Pozornosť si zaslúži album ako celok.
Elektropopoví Noisecut majú v rukáve viaceré esá. V prvom rade je to talent speváčky a textárky Bet Maj Sepje. Silné, chytľavé a nenútené refrény považujem za plus albumu. Ide o skladby Tancuj, Odpájam sa, Dáta taja dych, December. V nich je potenciál a verím, že i budúca cesta kapely. Oceňujem u Noisecut zmysel pre melodické, pôsobivé piesne. Vďaka textom prechádzajú Noisecut až do pesničkových a folkových polôh blízkych napríklad pre Longital. Vedia celkom verne pripomenúť tajomnú, ba až temnú elektroatmosféru, konkrétne v skladbe Mariena (cover piesne J.B. Kladiva z albumu Nahá, 1995). Predvlaňajšia verzia Marieny v podaní Noisecut bola ocenená nástupníckou stanicou niekdajšieho rádia Ragtime, ktoré Kladivovu hudbu kedysi hrávalo, titulom singel roka. Ďalšou skladbou vypustenou pred vydaním albumu je Jazda, na ktorej hosťuje raper Lyrik. Nie je zlá, ale vytŕča z albumového radu a treba si na ňu zvyknúť.
Napriek značným pozitívam musím Noisecut vytknúť prvé dve skladby. Pokojné, rozvláčne klavírne kilá s meditatívnym textom tu už boli veľakrát. Na úvod nie veľmi vhodné, oslovujúce, ani originálne. Druhá skladba Hviezdy šliape v rytme komerčného popu, má ambíciu rádiovej hitovky. Škoda priamočiareho, naivného, na albume azda najslabšieho textu. Dobrý začiatok je totiž polovica úspechu a dobrého je na albume Noisecut viac než polovica.
Jurai Gonšor
