INÉ KAFE
07.06.2012 Filed in: Recenzie
Právo na šťastie
Universal
Na tejto kontroverznej kapele a jej songoch je poznať, akými prešla metamorfózami. Na začiatku vzniku to bola formácia hrajúca punk rock, od čoho sa ale po začiatku komerčného úspechu a po istých personálnych zmenách začala rýchlo vzďaľovať smerom ku pop-punkovým pesničkám určených teenagerom. Tomu boli prispôsobené hlavne texty. Vtedy skupina zažila odliv „tvrdého jadra“ priaznivcov znechutených z komercionalizácie a infantilizácie ich obľúbenej kapely, ktorých ale rýchlo nahradili adolescenti. Tento trend, napriek pokusu z roku 2003 vrátiť sa z mainstreamového kinderpunku ku svojmu pôvodnému štýlu, stále silnel. Postupne sa začal stupňovať až do rozpadu v roku 2006, kedy sa líder Vratko Rohoň rozhodol stať sa letcom a zavesiť muzikantskú kariéru na klinec. Kapela neexistovala až do roku 2010, keď sa dala znovu dohromady a pokúsila sa začať odznova. A na nový začiatok vo veľkom štýle treba urobiť dačo veľké, čo vyrazí dych fanúšikom a nastolí rešpekt u konkurencie. Preto vznikol tento, v poradí šiesty album.
Pri jeho počúvaní má človek trošku zmiešané, rozporuplné pocity. Na jednej strane sa nedá tomuto dielu uprieť skutočne ohromné množstvo práce a snahy o vytvorenie prelomového albumu, ktorý prekoná všetko, čo doteraz táto formácia nahrala. Je tu skutočne skvelý zvuk, výborne urobená mixáž a aj po aranžérskej stránke sa nenechávalo nič na náhodu. V pesničkách sa nešetrí bohatými vokálmi vygenerovanými elektronikou, vrstvenými gitarovými stopami, viachlasými sólami, ani rôznymi doplnkami. Nájdeme tu dokonca aj dychovú sekciu, ktorá podporuje atmosféru ska punku! Rovnako sa tomuto počinu nedá uprieť inštrumentálna technická zdatnosť, ktorá dosť presahuje nielen bežné štandardy tejto kapely, ale dokonca miestami aj hranice punkrockového teritória! Preč je drsná, nezaobalená neohrabanosť prvých albumov a každý hráč sa tu prezentuje v tom najlepšom remeselnom svetle, ako ťažký profík, bez irónie... Všetko šlape ako hodinky.
Ale napriek tomu je toto všetko pre náročnejšieho poslucháča málo. O čo viac tento album vyniká kvalitou spracovania, o to viac za touto nablýskanou parádou pokrivkáva kompozičná úroveň a hĺbka textov. Skvele naaranžovaná kapela nadupaných muzikantov tak väčšinou premieľa dookola tri-štyri akordy v tisíckrát počutej postupnosti, ale ničoho hudobne adekvátneho skvelej remeselnej stránke prevedenia sa poslucháč nedočká. Takisto texty po pozornejšom posluchu neprinášajú nič zaujímavé, majú silný nádych klišé, snáď s výnimkou skladby Figúrka, ktorá tvrdo kritizuje dnešný spôsob života v odľudštenej dobe posadnutej zhŕňaním peňazí v stereotypnej snahe prežiť. Celkovo tu však silná forma zachraňuje slabší obsah.
Album si ale zaslúži aj úctu. Už len preto, že sa tu urobilo také množstvo práce a že táto platňa a koncerty dostali Iné Kafe znovu do hry.
Universal
Na tejto kontroverznej kapele a jej songoch je poznať, akými prešla metamorfózami. Na začiatku vzniku to bola formácia hrajúca punk rock, od čoho sa ale po začiatku komerčného úspechu a po istých personálnych zmenách začala rýchlo vzďaľovať smerom ku pop-punkovým pesničkám určených teenagerom. Tomu boli prispôsobené hlavne texty. Vtedy skupina zažila odliv „tvrdého jadra“ priaznivcov znechutených z komercionalizácie a infantilizácie ich obľúbenej kapely, ktorých ale rýchlo nahradili adolescenti. Tento trend, napriek pokusu z roku 2003 vrátiť sa z mainstreamového kinderpunku ku svojmu pôvodnému štýlu, stále silnel. Postupne sa začal stupňovať až do rozpadu v roku 2006, kedy sa líder Vratko Rohoň rozhodol stať sa letcom a zavesiť muzikantskú kariéru na klinec. Kapela neexistovala až do roku 2010, keď sa dala znovu dohromady a pokúsila sa začať odznova. A na nový začiatok vo veľkom štýle treba urobiť dačo veľké, čo vyrazí dych fanúšikom a nastolí rešpekt u konkurencie. Preto vznikol tento, v poradí šiesty album.
Pri jeho počúvaní má človek trošku zmiešané, rozporuplné pocity. Na jednej strane sa nedá tomuto dielu uprieť skutočne ohromné množstvo práce a snahy o vytvorenie prelomového albumu, ktorý prekoná všetko, čo doteraz táto formácia nahrala. Je tu skutočne skvelý zvuk, výborne urobená mixáž a aj po aranžérskej stránke sa nenechávalo nič na náhodu. V pesničkách sa nešetrí bohatými vokálmi vygenerovanými elektronikou, vrstvenými gitarovými stopami, viachlasými sólami, ani rôznymi doplnkami. Nájdeme tu dokonca aj dychovú sekciu, ktorá podporuje atmosféru ska punku! Rovnako sa tomuto počinu nedá uprieť inštrumentálna technická zdatnosť, ktorá dosť presahuje nielen bežné štandardy tejto kapely, ale dokonca miestami aj hranice punkrockového teritória! Preč je drsná, nezaobalená neohrabanosť prvých albumov a každý hráč sa tu prezentuje v tom najlepšom remeselnom svetle, ako ťažký profík, bez irónie... Všetko šlape ako hodinky.
Ale napriek tomu je toto všetko pre náročnejšieho poslucháča málo. O čo viac tento album vyniká kvalitou spracovania, o to viac za touto nablýskanou parádou pokrivkáva kompozičná úroveň a hĺbka textov. Skvele naaranžovaná kapela nadupaných muzikantov tak väčšinou premieľa dookola tri-štyri akordy v tisíckrát počutej postupnosti, ale ničoho hudobne adekvátneho skvelej remeselnej stránke prevedenia sa poslucháč nedočká. Takisto texty po pozornejšom posluchu neprinášajú nič zaujímavé, majú silný nádych klišé, snáď s výnimkou skladby Figúrka, ktorá tvrdo kritizuje dnešný spôsob života v odľudštenej dobe posadnutej zhŕňaním peňazí v stereotypnej snahe prežiť. Celkovo tu však silná forma zachraňuje slabší obsah.
Album si ale zaslúži aj úctu. Už len preto, že sa tu urobilo také množstvo práce a že táto platňa a koncerty dostali Iné Kafe znovu do hry.
Michal Kyseľ
