Keď som si pred nedávnom robil menšiu inventúru svojich vinylov, narazil som aj na LP Zrcadlení Mirky Křivánkovej s Jiří Stivínom & Co. nahranú presne pred tridsiatimi rokmi, na ktorej opúšťali „prebádané brehy“ jazzových konvencií, keď okrem iného improvizovali na základe malieb a obrazov. Znovu som si ju pustil a zistil, že i teraz, po takom dlhom čase, patrí tento projekt k vrcholom inakostného vokálneho a inštrumentálneho jazzu v strednej Európe. Nadlho som na nič „príbuzné“ v tomto žánri v našom geopriestore nenarazil, až sa mi prednedávnom dostala do rúk opäť platňa, hneď dvojalbum poľského speváka Grzegorza Karnasa s jeho kombom, ktorý minulý rok vydalo slovenské vydavateľstvo Hevhetia.
Potešil ma z viacerých príčin: jazz už väčšinou, kvôli opakujúcim sa klišé, vlastne nepočúvam, no tu mám konečne pocit, že sa niekto snaží z nich nielen vymaniť, ale súc poučený skúsenosťou z tradícií netradičného jazzu, sa chce autenticky posunúť niekam inam. Karnas a jeho inovatívna skupina hudobníkov vytvorila album kompozícií a nezvyklých cover verzií vo vlastnom rukopise, z ktorých na vás dýchne hravosť, vtip, zmysel pre duchaplný detail, schopnosť inteligentného vnorenia sa do alchýmie jazzovo transžánrových „komprovizačných“ dialógov a najmä akási triezva zemitosť, na hony vzdialená manieram dnes už úsmevnému elitárstvu, ktoré si muzeálny jazz neustále pestuje.
Karnas má na prvé počutie prostý, civilný témbr hlasu, dokáže s ním však robiť divy v rôznych technických a výrazových polohách – či už využíva scat, brilantné rýchle „arpeggiá“, uvoľnené frázovanie, samopašné vedenie hlasov v a capella pasážach, ale aj nezvyčajnú prácu s jazykom v melodramaticky poňatých príbehoch.
Rytmika bubeníka Sebastiana Frankiewicza a kontrabasistu Michała Jarosa pracuje sofistikovane v odstupňovaných dynamických odtieňoch, v rôznych, nielen jazzových polyrytmoch, no zároveň vie byť premyslene úsporná (zvuk kontrabasu, prípadne violončela a bicích je na tomto vinyle priam „viditeľne“ plastický a hutný) a to v symbióze s inteligentnou (sú)hrou výborného klaviristu a skladateľa Michała Tokaja a violončelistu Adama Oleśa, ktorý neraz preberá funkciu kontrabasu. Každý z členov, Karnasa nevynímajúc, sonduje „neohmatané“ hudobné a sonoristické možnosti svojich nástrojov v službách vzájomnej komplementarity, ktorej výsledkom sú rôzne, podmanivo imaginatívne plochy. Svoj potenciál Karnasovo kvinteto dokazuje i v autorských, štýlovo hybridných (nie povrchne eklektických) skladbách, ako sú Słodka, You Can´t Be Telling Lies, či Fin d´été z Tokajovej a Zima z Edi Sanchezovej autorskej dielne (pre úplnosť: v skladbe Zima – Reprise hosťujú okrem spomenutého Sancheza aj P. Wylezoł, M. Podkowa a J.-P. Garces).
Textová stránka v ničom nezaostáva za hudobnou – myslím, že Karnas veľmi dbá nielen na to ako, ale aj o čom spieva. Stačí spomenúť Grabowskeho zhudobnenú báseň Spytaj milicianta, no drvivá väčšina premýšľavej lyriky pochádza z pera samotného speváka. Niektoré texty sú na vnútorných prebaloch platní s kolážami jeho umeleckých fotografií preložené do angličtiny, francúzštiny, španielčiny, ale i arabštiny i čínštiny, pričom ich dopĺňajú Karnasove popisy svojej osobnosti, životného backgroundu a environmentu (post)industriálnych Katovíc, odkiaľ pochádza! Pochvalu si zaslúži aj vydavateľská produkcia ako po zvukovej, tak i dizajnovej stránke albumu, s ktorou by mal byť spokojný každý milovník vinylovej kultúry.
Ak teda chcete spoznať, ako znie jedna z podôb skutočne súčasnej, postmoderne sviežej a hĺbavej mixžánrovej jazzovej poetiky 21. storočia, siahnite k tomuto nezvyčajnému eponymnému dvojalbumu Karnas a navštívte isto aj stránku www.karnasmusic.com. Ochutnávku Grzegorzovej hudby ponúkame aj na aktuálnej CD prílohe - sampleri 10 rokov Hevhetia.

Július Fujak

Tags: cd