Tráva musí rásť
Universal




Novinka niekdajšieho superstaristu Mira Jaroša nesie názov ako vystrihnutý z bilboardovej proklamácie kanabisovej lobby. Alebo minimálne zväzu záhradkárov. Ten, čo mu nebolo ďaleko chodiť točiť ani do Izraela (opäť tu má čosi od hebrejského hitmakera Idana Raichela – tentoraz duet s Petrou Humeňanskou) po dvojročnej pauze prichádza na trh s vcelku podareným dielkom. Jeho nákazlivo optimistická nálada, na miestne pomery solídny zvuk (niečo sa vrtelo až v Londýne) a producent s nadhľadom (Vlado „Randy“ Gnepa) sú komponentmi, ktoré síce predčia samotné Jarošovo spievanie, usádzajú ho však do elegantného hudobného kabrioletu, v ktorom vyzerá veľmi sexy a cool. Už predošlá doska Tlaková níž naznačila, že Miro má jasnú víziu o svojom smerovaní a aj týchto jedenásť pesničiek potvrdzuje správnosť nastúpenej cesty. Mojimi osobnými favoritmi sú songy Kým máme seba, Tráva (je taká veselá!!!) a Druhý dych. Príjemné prekvapko. Fakt sa mi to páči.

Dorota Zervanová

Tags: recenzie | cd