HEX
06.04.2011 Filed in: Recenzie
Ty a ja
Clockwise
Hex je tak trochu letná skupina. Pri nich si vždy spomeniem na páľavy, vodné osvieženie a letné festivaly. Po štyroch rokoch prichádzajú s novinkou, ktorá nevybočuje z ich priemeru. Nič prevratné sa vlastne nedeje a to, že používajú kúsky elektroniky, je pre dnešné kapely skôr nevyhnutnosť. Muselo to tak aj dopadnúť, keďže producentom je Marek Rakovický z formácie Lavagance. Pesničkový formát im najviac sedí a neviem si predstaviť, že by z neho vybočili. Silné refrény sú ich úspechom. Vedia pripraviť tie správne zimomriavkové opakovačky, ktoré si môžete s nimi pospevovať. Hojne používajú sláčikové tirády, dopĺňajúce energetické melódie a tými ich aj zjemňujú. Ty a ja má veľa hudobných čriepkov a zvuk kapely putuje z osemdesiatych, deväťdesiatych rokov až do milénia. Všetko má jednotný spád, a keď spievajú o zábave a krčmových výjazdoch je hudba jasne čitateľná.
To isté platí aj o pomalých veciach, ktoré majú tiež dobre zvládnuté. Skladba Odvaha je skromnou konkurenciou balady Janka Lehotského Veľký sen mora. Škoda, že niektoré skladby nie sú až také úderné a už po pár taktoch strácajú dych. Na živých koncertoch vedia Hexáci pritiahnuť zaujímavých hostí a táto vlastnosť im zostala aj v štúdiu - Tomáš Sloboda, Čechomor (s ktorými zabŕdli do folklórnych vôd), či Jana Kirschner, ktorej hlasový témbr je trochu zatienený. V textoch sa opäť prejaví hexácka poetika. K láske pridali aj tú fyzickejšiu časť a z romantických hrdinov sú razom don chuanovia. Okrem veselosti pribudol pátos a je to akýsi predvoj, že štyridsiatnici si začínajú uvedomovať, že veľmi pomaly vstupujú do pokojnejšej časti svojho života.
Clockwise
Hex je tak trochu letná skupina. Pri nich si vždy spomeniem na páľavy, vodné osvieženie a letné festivaly. Po štyroch rokoch prichádzajú s novinkou, ktorá nevybočuje z ich priemeru. Nič prevratné sa vlastne nedeje a to, že používajú kúsky elektroniky, je pre dnešné kapely skôr nevyhnutnosť. Muselo to tak aj dopadnúť, keďže producentom je Marek Rakovický z formácie Lavagance. Pesničkový formát im najviac sedí a neviem si predstaviť, že by z neho vybočili. Silné refrény sú ich úspechom. Vedia pripraviť tie správne zimomriavkové opakovačky, ktoré si môžete s nimi pospevovať. Hojne používajú sláčikové tirády, dopĺňajúce energetické melódie a tými ich aj zjemňujú. Ty a ja má veľa hudobných čriepkov a zvuk kapely putuje z osemdesiatych, deväťdesiatych rokov až do milénia. Všetko má jednotný spád, a keď spievajú o zábave a krčmových výjazdoch je hudba jasne čitateľná.
To isté platí aj o pomalých veciach, ktoré majú tiež dobre zvládnuté. Skladba Odvaha je skromnou konkurenciou balady Janka Lehotského Veľký sen mora. Škoda, že niektoré skladby nie sú až také úderné a už po pár taktoch strácajú dych. Na živých koncertoch vedia Hexáci pritiahnuť zaujímavých hostí a táto vlastnosť im zostala aj v štúdiu - Tomáš Sloboda, Čechomor (s ktorými zabŕdli do folklórnych vôd), či Jana Kirschner, ktorej hlasový témbr je trochu zatienený. V textoch sa opäť prejaví hexácka poetika. K láske pridali aj tú fyzickejšiu časť a z romantických hrdinov sú razom don chuanovia. Okrem veselosti pribudol pátos a je to akýsi predvoj, že štyridsiatnici si začínajú uvedomovať, že veľmi pomaly vstupujú do pokojnejšej časti svojho života.
Daniel Hevier jr.