Zázračné rozprávky Karpatských Chrbátov

Písať o zoskupení Karpatské Chrbáty (KCH) by bolo najvhodnejšie nárečím. Presnejšie dialektom obce Vrbové. Sú to hrdí patrioti a nehanbia sa za to, že sú „obyčajní ľudia“. Aj po štvrťstoročí fungujú, s malými kozmetickými úpravami, v pôvodnej zostave a šíria svojské posolstvo.

Karpatské
Skupinu založili štyria spolužiaci z Vrbového (Braňo a Andrej Jobusovci, Roman Klčo, Miro Kusý). Už prvý názov Harmasan, vzápätí premenovaný na Veget, veštil podivínstvo. Niekde v polovici osemdesiatych rokov uzreli svetlo sveta prvé nápady, medzi nimi aj Hroch Karol. Inakosť sa v tej dobe nenosila. Skupina na nátlak zmenila v ´86 názov na Karpatské Chrbáty. V názve sa skrylo aj ukázalo všetko. Patriotizmus, meno obľúbeného nápoja (Karpatské) a postoj – vylezte nám na (c)hrb(át). Chalani tvorili nezávisle od Bez ladu a skladu a Pražského výběru. Podobnosť čisto náhodná bola preto prekvapujúca pre všetky strany. Rozbeh Chrbátov brzdila doba. Tŕňom v oku boli bizarné texty a „pódiový prejav“ Braňa Jobusa. Híkanie vo viacerých oktávach operným falzetom, jazykový prejav (či už spievaný alebo hovorený) postavený výlučne na vrbovskom nárečí, bláznivé kostýmy, spontánnosť a teatrálnosť... Popularita skupiny rýchlo prerástla trnavský región. V ´88 skupina musela na dva roky prerušiť existenciu, kvôli povinnej brannej službe. Po vojenčine v deväťdesiatych rokoch KCH nahrávajú. Pretrvávajúci nezáujem zo strany médií o KCH nepôsobí na kapelu, ako by sa na prvý pohľad zdalo, deštruktívne. Tretím albumom Chrbáty naberajú nový dych. Dnes už v predaji nezohnateľné a zároveň kultové štyri počiny visia voľne stiahnuteľné na ich oficiálnej stránke. Ku koreňom sa KCH vracajú v kompilácii, svojskej „reedícii“. Znovunahrali najlepšie piesne z prvých platní na dvojalbum s latinskou verziou názvu skupiny.

jobus
Vrbové
K zviditeľneniu obce Vrbové prispeli KCH nemalým dielom. Zvlášť iniciatívny v tomto smere sú bratia Jobusovci. Reálne, telom aj dušou, vytvárajú a prežívajú podivný vrbovský mikrosvet. Nie je to póza, hranie sa na recesiu, vytváranie paródie, či umelé prežívanie vyfantazírovaného detského sveta. Dôkazom je multiorganizácia Kriak, zastrešujúca ďalšie svetu potrebné organizácie. Predsedom, presnejšie preccedom, je plyšový húpací koník, objavujúci sa často na koncertoch a dôležitých rokovaniach. Zárodkom vzniku organizácie bol akt zakopávania panáčika z hry „Človeče nehnevaj sa“. Odvtedy sa každoročne na Vianoce vykopáva. Svet je vďaka vrbovským chalanom bohatší o Kriacky kalendár. Neustále budeme mať rok 1999 dovtedy, pokým nebude ľudstvo hodné nového milénia. Z dôležitých udalostí spomeňme Vytýčenie stredu sveta a vesmíru ve Vrbovém 26. 4. 2003 (26. 52 1999 KK - Kriacky kalendár), výstup na hory v potápačskom úbore, strelecké preteky z poplašnej pištole, Formulu 0... Nakoľko je táto nádherná ílúzia „iného“ sveta výsledkom jednotlivca či kolektívu, nevedno. Snáď je to aj jedno, pretože oné prenášanie a vnášanie vrbovského sveta kdekoľvek sa niekto z Kriaku objaví, je príjemné.
Žeby tieto aktivity mali blízko k hudbe? Spoločným menovateľom je Braňo Jobus. „Obyčajnosť“, blízka Braňovi a chalanom okolo neho, začína a končí v Karpatskej partii. Od hudby cez pódiové slovo a späť. Svedčia o tom aj ďalšie zoskupenia či projekty. Vrbovskí víťazi pánov bratov Andreja a Braňa sú zameraní na glorifikáciu bezpečnosti pri práci. VV nesú v sebe kus originality. Hrajú výlučne na podomácky vyrobených dychových nástrojoch z rúr, rúrok, plastikových fliaš a starého vysávača. Nechýba pracovná obuv, pracovný odev, pracovné nasadenie, elán a precceda. Ďalší kúsok z KCH nájdeme v Braňovom sólo projekte ABUSUS. Textová a spievaná zložka nápadito podobná, i keď hudobný podklad je z iného súdka. Na ostatnej platni dostali priestor aj Jobusove rozprávky. Zázračné rozprávky a Láskavé rozprávky stoja za prečítanie, priniesli do tvorby pre deti nový vietor a iskru.

Chrbáty
KCH majú za sebou v poradí šiesty album. Nabitý muzikou, textárskou a speváckou zvláštnosťou, podporený dychovou sekciou so zaujímavými hosťami, vrátane ženského operného vkladu. K hitom Krstný tato, Mačičky, Zjedol som hadovi pleco, Lasica Margita či Keď som pásol madrace pribudnú zaručene ďalšie. Zázračné rozprávky, Šrotovné, Čó to tam za zviera v tej veľkej húštine. Piesne KCH nepotrebujú hitparády, ich hity sa rodia a robia na koncertoch. Kapela si zvykla na to, že sú pre veľké vydavateľstvá priveľmi vyhrotenou alternatívou. Aj preto vzniklo vydavateľstvo v2p2, ktoré si vzalo na chrbát ostatný chrbátovský projekt.
Ak by sme rozdelili svet na dve polovice, jedna čo počula a druhá, čo nepočula KCH, vieme, ktorá je chudobnejšia o „inší“ pohľad na svet. Verím, že spolu so mnou patríte k tej veselšej partii:-) • 3. 134. 1999 KK

Juraj Gonšor