Yamaha Tenori-On
06.05.2010 Filed in: Testy
Farebná hudba do každej domácnosti
Tak ako sa v minulosti zmýlili mnohí režiséri sci-fi filmov keď predpovedali, že najneskôr pred týždňom sme mali odlietať na pravidelnú návštevu starej mamy, toho času bytom na Mesiaci, môžem sa mýliť i ja s domnienkou, že najneskôr o desať - pätnásť rokov bude zariadenie, vďaka ktorému produkujeme hudbu intuitívnym štýlom, teda napríklad zariadením typu Tenori-On od firmy Yamaha, súčasťou väčšiny domácností, asi ako herná konzola či domáce kino. Prečo? Z nudy či zvedavosti, vlastne je to úplne vedľajšie.
Zmýliť sa, samozrejme, mohli aj v spoločnosti Yamaha a intuitívny hudobný nástroj pripomínajúci viac gameboya než syntetizér sa môže ukázať ako slepá ulička, ale len ak si ambície nastavíme zbytočne vysoko. V tomto texte nájdete viac dôvodov, pre ktorý prišlo zariadenie tohoto typu na svet zmysluplne a s dobrým načasovaním. Klávesy a klasickú klaviatúru určite z trhu nevytlačí (a myslím, že ani nemá tú ambíciu), no rozhodne spraví hudbu ešte o čosi prístupnejšou, než svojho času boom laptopizmu a softvérovej hudobnej produkcie. A najmä, akokoľvek paradoxne to bude znieť, toto blikajúce čudo vlastne vráti hudbe jej dôležitý sprievodný jav: skutočný dotyk.
Už na pohľad - hoci aj so zakrytým logom Yamaha - je zrejmé, že tento hybrid hračky a hudobného nástroja vyvinuli Japonci. Strieborný „spejsy“ dizajn v tvare masívneho no ľahkého magnéziového štvorca s hracou plochou tvorenou 16 x 16 na dotyk príjemnými a svetlom reagujúcimi tlačidlami s unikátnymi funkciami, zvukmi a tónmi. Po okrajoch konštrukcie je okrem dvojice zabudovaných reproduktorov ďalší tucet ovládačov zmien parametrov, vrátane skrolovacieho valčeka pre rýchly pohyb v menu, otvorov pre SD kartu, konektorov pre vstup, výstup, zdroj a slúchadlá, priestoru pre batérie typu AAA (platí pre model Tenori-On-W, model Tenori-On-O s oranžovými LEDkami je o čosi väčší, určený skôr na doma či do štúdia, než na živé produkcie a napájaný je len cez adaptér) a síce menšieho, ale postačujúceho displeja.
Spôsobov hry a nahrávania je niekoľko, ťažko si predstaviť, že aspoň jeden z nich komusi vyložene nesadne. Medzi základné patria Solo, Draw a Random Mode. Random, ako už názov napovedá, svedčí metóde pokusu a omylu, skúšaniu a hre v zmysle hrať sa a metódu Draw, kreslenia „farebnými guličkami“ musí milovať každé dieťa, veľké aj úplne malé. Solo módus je základným kameňom serióznejšej produkcie a nachádza využitie predovšetkým pri programovaní rytmiky. Bounce mode vracia notu asi ako prehistorický Ping Pong pre Sega loptičku podľa nastavenia „steny“ čiže riadku, časovej frekvencie. Keď sme sa naučili rozlišovať a využívať detaily jednotlivých módusov, môžeme začať nahrávať v režime Score, ktorý funguje ako bežný sequencer.
Autor Tenori-On Toshio Iwai, vzišiel z prostredia vývoja počítačových hier, a na viacerých z nich, predovšetkým hudobných, aj pracoval. Jeho cieľom bolo vytvoriť intuitívny nástroj, ktorým bude možné tvoriť tzv. viditeľnú hudbu. To je veľmi dôležitý moment, keďže s trendom vizualizácie prakticky čohokoľvek, vrátane hudby, nemá zmysel bojovať. Vhodnejšie je ho podchytiť a obrátiť vo výhodu. Nie vo výhodu oproti ľudovej škole umenia, konzervatóriu či súkromným hodinám klavíra, ale oproti svetu, v ktorom intuitívne hudobné nástroje nepoznali. Keď Iwai pred pár rokmi zariadenie prezentoval na barcelonskom festivale advanced muziky Sónar, bolo jasné, že nástrojom sa zavďačí najmä večným deťom v radoch muzikantov z alternatívneho spektra, experimentujúcim umelcom, ale aj na pódiu trošku smutne pôsobiacim one-man-bandom. Na prezentáciu zariadenia si Iwai starostlivo povyberal muzikantov, ktorí sa nikdy nebáli ani elektroniky, ani noviniek, a tak neprekvapia mená ako Four Tet, Senor Coconut, Battles, Mouse on Mars či Jim O´Rourke. S Tenori-On v rukách vyzerá na pódiu prakticky každý dobre, alebo aspoň lepšie než postava zhrbená za laptopom. Zo súboja geekizmu a „laptopového autizmu“ tak vychádza Tenori-On jasne ako víťaz, ale je férové podotknúť, že optimálne nielen z diváckeho, ale aj poslucháčskeho hľadiska, bude oba zdroje kombinovať.
Distribúcia: Yamaha • www.muziker.sk • Cena 999 €
Zmýliť sa, samozrejme, mohli aj v spoločnosti Yamaha a intuitívny hudobný nástroj pripomínajúci viac gameboya než syntetizér sa môže ukázať ako slepá ulička, ale len ak si ambície nastavíme zbytočne vysoko. V tomto texte nájdete viac dôvodov, pre ktorý prišlo zariadenie tohoto typu na svet zmysluplne a s dobrým načasovaním. Klávesy a klasickú klaviatúru určite z trhu nevytlačí (a myslím, že ani nemá tú ambíciu), no rozhodne spraví hudbu ešte o čosi prístupnejšou, než svojho času boom laptopizmu a softvérovej hudobnej produkcie. A najmä, akokoľvek paradoxne to bude znieť, toto blikajúce čudo vlastne vráti hudbe jej dôležitý sprievodný jav: skutočný dotyk.
Už na pohľad - hoci aj so zakrytým logom Yamaha - je zrejmé, že tento hybrid hračky a hudobného nástroja vyvinuli Japonci. Strieborný „spejsy“ dizajn v tvare masívneho no ľahkého magnéziového štvorca s hracou plochou tvorenou 16 x 16 na dotyk príjemnými a svetlom reagujúcimi tlačidlami s unikátnymi funkciami, zvukmi a tónmi. Po okrajoch konštrukcie je okrem dvojice zabudovaných reproduktorov ďalší tucet ovládačov zmien parametrov, vrátane skrolovacieho valčeka pre rýchly pohyb v menu, otvorov pre SD kartu, konektorov pre vstup, výstup, zdroj a slúchadlá, priestoru pre batérie typu AAA (platí pre model Tenori-On-W, model Tenori-On-O s oranžovými LEDkami je o čosi väčší, určený skôr na doma či do štúdia, než na živé produkcie a napájaný je len cez adaptér) a síce menšieho, ale postačujúceho displeja.
Spôsobov hry a nahrávania je niekoľko, ťažko si predstaviť, že aspoň jeden z nich komusi vyložene nesadne. Medzi základné patria Solo, Draw a Random Mode. Random, ako už názov napovedá, svedčí metóde pokusu a omylu, skúšaniu a hre v zmysle hrať sa a metódu Draw, kreslenia „farebnými guličkami“ musí milovať každé dieťa, veľké aj úplne malé. Solo módus je základným kameňom serióznejšej produkcie a nachádza využitie predovšetkým pri programovaní rytmiky. Bounce mode vracia notu asi ako prehistorický Ping Pong pre Sega loptičku podľa nastavenia „steny“ čiže riadku, časovej frekvencie. Keď sme sa naučili rozlišovať a využívať detaily jednotlivých módusov, môžeme začať nahrávať v režime Score, ktorý funguje ako bežný sequencer.
Daniel Baláž
Distribúcia: Yamaha • www.muziker.sk • Cena 999 €
