Stratovarius
06.05.2010 Filed in: Články
Brána do zimného neba
Bez veľkých úvodných slov stačí skonštatovať, že pre slovenský powermetalový národ sa agentúre EPG podarilo vykonať dobrý skutok. Koncert „melody-siláckej“ fínskej tlupy Stratovarius, navyše usporiadaný v antimetalovom hlavnom meste, musel byť pre všetkých headbangerov veľkým sviatkom. Asi jeden a pol tisícka nielen vlasatých hrozičov vyplnila sálu bratislavského PKO a vytvorila slušnú atmosféru už pri zahrievacej kapelke Winter´s Verge. Z rodného Cypru si priviezli do Bratislavy mix klasického heavíku s veľkou dávkou speed metalu. Nasledovali ďalší, sotva dvadsaťroční fínski predskokani Tracedawn. Aj napriek mladému veku predviedli dokonalý a profesionálny výkon a svojou produkciou už predznamenávali hlavné hviezdy večera.
Niečo po 21. hodine začalo pódium pulzovať životom severských melódií, tvrdých gitarových riffov, rýchlej rytmiky a klávesových vyhrávok. Metalová smršť začala skladbou Destiny, ktorá otvorila bránu do stratosféry známych hitov kapely, ktorá svieti na powermetalovom nebi už nejaký ten rôčik. Je to neuveriteľné, ale sú tu – obnovení „Strato“ v zložení: Timo Kotipelto (spev), Jens Johansson (klávesy), Jörg Michael (bicie) a Lauri Porra (basgitara), doplnení nováčikom, gitaristom Matiasom Kupiainen, ktorý musel zvládnuť náročné gitarové sóla odrodilca Tima Tolkkiho. Zo začiatku bola kapela mierne rozhodená a spevák Kotipelto v niektorých momentoch viditeľne nestíhal, avšak už pri druhej pecke Hunting High and Low z dosky Infinity sa pätica dostal do pohody a publikum hulákalo refrén spolu s kapelou. Nasledoval ťažký kaliber Speed of Light, pri ktorom už Fíni úplne prirodzene dokazujú, že za ich slávou stoja hlavne poctivé skladby a skvelá inštrumentácia. Pokračuje sa suverénnou Kiss of Judas, menej známou Phoenix a úplne novou Forever Is Today, ktorá pripravila už dobre rozohriate publikum na hit Million Light Years Away. Trochu oddychu v podobe bachovskej témy v podaní klávesáka Johanssona s basákom Porrom a už prichádza prekrásna Winter Skies z nového albumu Polaris, ktorým kapela potvrdila životaschopnosť aj po odchode niekdajšieho kapelníka Tolkkiho. Vynikajúca živá verzia, pekné improvizované sóla i vzájomné duely gitary a basy. Tak suverénnu vec je naživo málokedy počuť. A čím sa končilo? Dalo by sa povedať, že asi najväčšími hitmi servírovanými v rýchlych tempách, kde bolo cítiť, bohužiaľ v tých najexponovanejších pasážach, že power metal fínskeho strihu je predsa len už nejaký čas po záruke. Frčalo sa na odpichovej Paradise, potom tajomnej Eagleheart, ale aj na oplodňováku Forever. Ale to už ľudia šaleli a v posledných SOS a Black Diamond speváka Tomiho ani nebolo počuť.
Bez veľkých úvodných slov stačí skonštatovať, že pre slovenský powermetalový národ sa agentúre EPG podarilo vykonať dobrý skutok. Koncert „melody-siláckej“ fínskej tlupy Stratovarius, navyše usporiadaný v antimetalovom hlavnom meste, musel byť pre všetkých headbangerov veľkým sviatkom. Asi jeden a pol tisícka nielen vlasatých hrozičov vyplnila sálu bratislavského PKO a vytvorila slušnú atmosféru už pri zahrievacej kapelke Winter´s Verge. Z rodného Cypru si priviezli do Bratislavy mix klasického heavíku s veľkou dávkou speed metalu. Nasledovali ďalší, sotva dvadsaťroční fínski predskokani Tracedawn. Aj napriek mladému veku predviedli dokonalý a profesionálny výkon a svojou produkciou už predznamenávali hlavné hviezdy večera.
Niečo po 21. hodine začalo pódium pulzovať životom severských melódií, tvrdých gitarových riffov, rýchlej rytmiky a klávesových vyhrávok. Metalová smršť začala skladbou Destiny, ktorá otvorila bránu do stratosféry známych hitov kapely, ktorá svieti na powermetalovom nebi už nejaký ten rôčik. Je to neuveriteľné, ale sú tu – obnovení „Strato“ v zložení: Timo Kotipelto (spev), Jens Johansson (klávesy), Jörg Michael (bicie) a Lauri Porra (basgitara), doplnení nováčikom, gitaristom Matiasom Kupiainen, ktorý musel zvládnuť náročné gitarové sóla odrodilca Tima Tolkkiho. Zo začiatku bola kapela mierne rozhodená a spevák Kotipelto v niektorých momentoch viditeľne nestíhal, avšak už pri druhej pecke Hunting High and Low z dosky Infinity sa pätica dostal do pohody a publikum hulákalo refrén spolu s kapelou. Nasledoval ťažký kaliber Speed of Light, pri ktorom už Fíni úplne prirodzene dokazujú, že za ich slávou stoja hlavne poctivé skladby a skvelá inštrumentácia. Pokračuje sa suverénnou Kiss of Judas, menej známou Phoenix a úplne novou Forever Is Today, ktorá pripravila už dobre rozohriate publikum na hit Million Light Years Away. Trochu oddychu v podobe bachovskej témy v podaní klávesáka Johanssona s basákom Porrom a už prichádza prekrásna Winter Skies z nového albumu Polaris, ktorým kapela potvrdila životaschopnosť aj po odchode niekdajšieho kapelníka Tolkkiho. Vynikajúca živá verzia, pekné improvizované sóla i vzájomné duely gitary a basy. Tak suverénnu vec je naživo málokedy počuť. A čím sa končilo? Dalo by sa povedať, že asi najväčšími hitmi servírovanými v rýchlych tempách, kde bolo cítiť, bohužiaľ v tých najexponovanejších pasážach, že power metal fínskeho strihu je predsa len už nejaký čas po záruke. Frčalo sa na odpichovej Paradise, potom tajomnej Eagleheart, ale aj na oplodňováku Forever. Ale to už ľudia šaleli a v posledných SOS a Black Diamond speváka Tomiho ani nebolo počuť.
Martin Hoza
