Súkromný život bohov
Cecek Records
****1/2

Odvrátená strana metalu, mainstreamová nočná mora, hardcoreový prepadák, industriálny prúser, jednoducho agresívny metalový crossover – Mäso. Z pohľadu každého spomenutého štýlu je to hrôza, kráčajúca ruka v ruke s totálnym predajným neúspechom. Toto, keď bude počúvať ortodoxný vyznávač hociktorého z týchto žánrov, tak mu oči vyletia z jamôk, vypadá mu celý vlasový porast, guľky sa mu scvrknú na veľkosť hrozienok a zaprisahá sa, že už nikdy nesiahne na niečo podobné...! Avšak ľudskému mozgu otvorenému novým veciam táto trojica slovenských šialencov zo Zvolena, s úplne normálnym výzorom mladých rockerov ponúka halucinogénnu legálnu drogu úderných thrashových riffov, uložených na industriálne ladených, elektronických plochách, doplnené fantastickými gitarovými sólami a odsýpajúcimi kritickými šľahmi dvoch odlišných vokálov. To je core/sludge/death/industrial/metal, ktorý sa u nás príliš nenosí, a preto je tento album na našej undergroundovej scéne výnimočným zjavom. Je to hudobný subžáner pre nevyhranených rockerov, otvorených headbangerov, sfetovaných pankáčov, okultných vyznavačov elektroniky a nervózne menštruujúce ženy. Treba si privyknúť tlaku tohto materiálu. Po prispôsobení sa atmosfére tejto placky treba podniknúť objavný krok v ústrety drobným schválnostiam, ktorými Súkromný život bohov len tak oplýva. Tlmený elektronický sykot, hrmiace gitary a bublajúcu rytmiku zatiaľ moja oslabená forma zatiaľ vylučuje, ale pomaly sa nechávam vťahovať do tohto svojbytného inferna. Ostrá zmeska tvrdých metalových postupov a industriálnych prvkov s temnými textami, melodickými, ale aj chrapľavými vokálnymi linkami a občas monštruóznym basovým podkladom, to je nový album zvolenského zmiešaného gangu, ktorý sa prevalil podzemím ako biely omamný prášok nosnými dierkami. To nie sú žiadne žalmy veriacich z Betlehemu, ktorí omylom začali uctievať nahaté chlapča v chlieve, ale hodnotné výpovede trojice jedincov, ktorým sa nepáči násilie páchané na ženách. Nič nie je dopredu nalajnované, všetko je na výsosť originálne a do puntíku prepracované, niekedy sa zdá, že až moc. Všetko je podriadené celku, ale aj napriek tomu sa dajú z tejto dosky vypichnúť tri pecky. A to atmosferická „Chladný oheň“, prístupný, ba priam až popový „Zradca“ a upírska kompozícia „Lykantropia“.

Martin Hoza

Tags: recenzie