Ľudová hudba a world music na Slovensku
06.05.2010 Filed in: Seriály
Vývoj, súčasný stav a trendy
7. časť
Ako som v minulej časti seriálu napísal, jednoznačne medzinárodne najúspešnejšou world music skupinou zo Slovenska je maďarsky spievajúci Ghymes, v minulosti priamo, dnes už len voľne inšpirovaný folklórom slovenských aj sedmohradských Maďarov a ktorý sa z folklórnej kapely hrávajúcej v poloprofesionálnom folklórnom súbore Mladé srdcia – Ifjú Szivek od začiatku 90-tych rokov postupne stáva skupinou worldmusic zamerania. Najväčším podnetom pre túto zmenu bola zrejme ich spolupráca s francúzsko – okcitánskym saxofonistom, hráčom na etnické píšťaly a perkusie Miquéuom Montanarom, ktorý ich pozval do svojho medzinárodného koncertného projektu Východný vietor. Dnes sa Ghymes, najmä po odchode väčšiny zakladajúcich členov, venuje world music len okrajovo.
V polovici 90-tych rokov začali po svojom spracovávať slovenské ľudové piesne rockeri zo skupiny Arzén z Terchovej a dosiahli u publika dobrú odozvu. Na spoluprácu si pozvali mladých ľudových terchovských muzikantov, ktorí pod menom Nebeská muzika pôsobia aj samostatne. Transformujú rytmicky pregnantnú tradičnú terchovskú hudbu do iných súvislostí. Pohybujú sa na rozmedzí viacerých žánrov, najmä starších módov tzv. vážnej hudby, ale aj rocku a popu. Na ich zatiaľ poslednom 2CD albume nájdeme veľmi rôznorodé kúsky (v závislosti od hosťujúcich hráčov), od svojráznych folklórnych, s klasickou hudbou koketujúcich, cez jazzové (spolupráca s Pacorou) až po čechomorské (hosťujúci gitarista Pavol Cabadaj z Arzénu).
Jednoduché rockové aranžmány slovenských ľudových piesní a ich ponášok v súčasnosti tvorí už viacero menej známych formácií. Na hudobne prepracovanejšej úrovni bola skupina Jej družina, ktorá vznikla na začiatku tohto storočia a po dvoch relatívne úspešných albumoch sa rozčlenila na rockovú časť s názvom Družina, ktorá pôsobí v Banskej Bystrici a bratislavskú formáciu Zuzana Mojžišová. Družina úspešne aranžuje ľudové piesne v intenciách rock-popu 80-tych rokov, so zvukomalebným bonusom huslí a píšťaliek. Speváčka Zuzana Mojžišová na svojom doposiaľ ostatnom projekte, okrem pôvodného spoluhráča na rôzne druhy tradičných slovenských aerofónov Rasťa Andrisa, prizvala k spolupráci profesionálnych jazzmanov pod producentským vedením a basovaním Oskara Rószu, napríklad Martina Valihoru, Stana Palúcha, Andreja Šebana a viacerých ďalších, takže výsledný tvar by sme mohli charakterizovať ako etno-jazz-popovú formu slovenskej world music. Populárnou sa stala aj prešovská skupina Hrdza, ktorá je zo slovenských skupín asi najvýraznejšou odpoveďou na heroickú výzvu českého Čechomoru. Od pôvodne folk – rockového štýlu prvého CD prechádza na najnovšom titule k jednoznačnejšie rock – popovému zvuku. Ich piesne sú prevažne autorské, inšpirované slovenským folklórom. Pochádzajú najmä z autorskej a aranžérskej dielne gitaristu Slavomíra Gibartiho. K podobnej folk-pop-rockovej poetike inklinuje aj skupina Karpatské horké, ktorého členovia sú zo Svätého Jura a ostatných malokarpatských mestečiek, vrátane Bratislavy. Zaujímavá je aj etno-jazzová formácia Pacora so silným inštrumentálnym zázemím. Lídrom je uznávaný multižánrový huslista Stano Palúch, avšak dôležitou súčasťou charakteristického štýlu Pacory je hra pôvodom moldavského cimbalistu Marcela Comendanta, ktorý žije, rovnako ako tretí člen skupiny, jazzový kontrabasista Róbert Ragan, v Banskej Bystrici. Z formácií, ktoré spájajú tradičné slovenské inštrumentálne a vokálne formy s inými žánrami a inoetnickými prvkami, je asi najvýraznejšou skupina Banda z Bratislavy. Používa tradičné akustické nástroje doplnené o perkusie. Je známa najmä medzi folkloristami. Na scéne sa objavila v roku 2003 a v súčasnosti finišuje na vydaní svojho prvého štúdiového albumu.
Nabudúce o slovenských world music projektoch, ktoré operujú na hrane rôznych alternatívnych žánrov.
7. časť
Ako som v minulej časti seriálu napísal, jednoznačne medzinárodne najúspešnejšou world music skupinou zo Slovenska je maďarsky spievajúci Ghymes, v minulosti priamo, dnes už len voľne inšpirovaný folklórom slovenských aj sedmohradských Maďarov a ktorý sa z folklórnej kapely hrávajúcej v poloprofesionálnom folklórnom súbore Mladé srdcia – Ifjú Szivek od začiatku 90-tych rokov postupne stáva skupinou worldmusic zamerania. Najväčším podnetom pre túto zmenu bola zrejme ich spolupráca s francúzsko – okcitánskym saxofonistom, hráčom na etnické píšťaly a perkusie Miquéuom Montanarom, ktorý ich pozval do svojho medzinárodného koncertného projektu Východný vietor. Dnes sa Ghymes, najmä po odchode väčšiny zakladajúcich členov, venuje world music len okrajovo.
V polovici 90-tych rokov začali po svojom spracovávať slovenské ľudové piesne rockeri zo skupiny Arzén z Terchovej a dosiahli u publika dobrú odozvu. Na spoluprácu si pozvali mladých ľudových terchovských muzikantov, ktorí pod menom Nebeská muzika pôsobia aj samostatne. Transformujú rytmicky pregnantnú tradičnú terchovskú hudbu do iných súvislostí. Pohybujú sa na rozmedzí viacerých žánrov, najmä starších módov tzv. vážnej hudby, ale aj rocku a popu. Na ich zatiaľ poslednom 2CD albume nájdeme veľmi rôznorodé kúsky (v závislosti od hosťujúcich hráčov), od svojráznych folklórnych, s klasickou hudbou koketujúcich, cez jazzové (spolupráca s Pacorou) až po čechomorské (hosťujúci gitarista Pavol Cabadaj z Arzénu).
Jednoduché rockové aranžmány slovenských ľudových piesní a ich ponášok v súčasnosti tvorí už viacero menej známych formácií. Na hudobne prepracovanejšej úrovni bola skupina Jej družina, ktorá vznikla na začiatku tohto storočia a po dvoch relatívne úspešných albumoch sa rozčlenila na rockovú časť s názvom Družina, ktorá pôsobí v Banskej Bystrici a bratislavskú formáciu Zuzana Mojžišová. Družina úspešne aranžuje ľudové piesne v intenciách rock-popu 80-tych rokov, so zvukomalebným bonusom huslí a píšťaliek. Speváčka Zuzana Mojžišová na svojom doposiaľ ostatnom projekte, okrem pôvodného spoluhráča na rôzne druhy tradičných slovenských aerofónov Rasťa Andrisa, prizvala k spolupráci profesionálnych jazzmanov pod producentským vedením a basovaním Oskara Rószu, napríklad Martina Valihoru, Stana Palúcha, Andreja Šebana a viacerých ďalších, takže výsledný tvar by sme mohli charakterizovať ako etno-jazz-popovú formu slovenskej world music. Populárnou sa stala aj prešovská skupina Hrdza, ktorá je zo slovenských skupín asi najvýraznejšou odpoveďou na heroickú výzvu českého Čechomoru. Od pôvodne folk – rockového štýlu prvého CD prechádza na najnovšom titule k jednoznačnejšie rock – popovému zvuku. Ich piesne sú prevažne autorské, inšpirované slovenským folklórom. Pochádzajú najmä z autorskej a aranžérskej dielne gitaristu Slavomíra Gibartiho. K podobnej folk-pop-rockovej poetike inklinuje aj skupina Karpatské horké, ktorého členovia sú zo Svätého Jura a ostatných malokarpatských mestečiek, vrátane Bratislavy. Zaujímavá je aj etno-jazzová formácia Pacora so silným inštrumentálnym zázemím. Lídrom je uznávaný multižánrový huslista Stano Palúch, avšak dôležitou súčasťou charakteristického štýlu Pacory je hra pôvodom moldavského cimbalistu Marcela Comendanta, ktorý žije, rovnako ako tretí člen skupiny, jazzový kontrabasista Róbert Ragan, v Banskej Bystrici. Z formácií, ktoré spájajú tradičné slovenské inštrumentálne a vokálne formy s inými žánrami a inoetnickými prvkami, je asi najvýraznejšou skupina Banda z Bratislavy. Používa tradičné akustické nástroje doplnené o perkusie. Je známa najmä medzi folkloristami. Na scéne sa objavila v roku 2003 a v súčasnosti finišuje na vydaní svojho prvého štúdiového albumu.
Nabudúce o slovenských world music projektoch, ktoré operujú na hrane rôznych alternatívnych žánrov.
Samo Smetana
