Hrdza
06.05.2010 Filed in: Recenzie
Hajnajnanyja
Universal
**1/2
Najnovšie CD prešovskej world music skupiny Hrdza vyšlo koncom roka 2009 vo vydavateľstve Universal Music. Od predchádzajúceho titulu prešla skupina k priamočiarejším pop – rockovým aranžmánom, ešte väčšmi afektovanému spevnému prejavu hlavnej sólistky speváčky Veroniky Šoltýsovej-Rabadovej, čomu bol na dobrej pomoci už naozaj extrémne afektovaný spev hviezdneho hosťa, Ivana Táslera (Chodila dievčina).
Na folkovú minulosť - v zmysle zaužívaného česko-slovenského žánrového klišé - si členovia skupiny v niektorých piesňach spomenuli najmä prostredníctvom sprievodných vokálov. Z harmonického i z inštrumentačného hľadiska je autor väčšiny piesní a aranžmánov Slavomír Gibarti až príliš ovplyvnený Čechomorom a prekvapivo najnovšie aj bystrickou Družinou (piesne Dunaj, Rozmarín).
Našťastie si tvorcovia spomenuli aj na ďalšie končiny, takže celkom sviežo pôsobí pop-orientálne pôsobiaca pieseň Jedno leto a inšpirácia ukrajinskou skupinou Haydamaki (Stískaj, bozkaj, miluj ma).
Ďalšou vybočujúcou skladbou je ľudová balada Stojí hruška v sade, ktorá harmonizačne a použitím cimbalu nadviazala na úpravy pomalých ľudových piesní zo 70-tych rokov 20. storočia v podaní rozhlasovej Ľudovej hudby Eugena Farkaša a ďalších, v tomto prípade v kombinácii s elektrickou gitarou a basgitarou.
Príjemne pôsobí inštrumentálka Bačovská, aj keď ani tá sa nevyhla večnému patetizmu artrockových skupín 70-tych a 80-tych rokov.
Texty sú ponáškami na tie najjednoduchšie ľudové piesne s použitím moderného jazyka, čo pôsobí dosť gýčovito. Lepšie sú na tom pôvodné ľudové piesne a niektoré celkom vtipné texty, napríklad v bonusovom remixe A tam hore dve jablone, ktorý sa aj hudobne na nič nehrá a je jednoducho veselý a diskotékovo tanečný. Možno tento potencionálny aspekt Hrdze – byť nad vecou, by mohlo byť úspešné východisko do budúcnosti.
Z nahrávok Hrdze (až na pár výnimiek) necítim nijakú hlbšiu inšpiráciu tradičnou ľudovou hudbou. Ide väčšinou jednoduché a neveľmi nápadité rockové zaranžovanie ľudových, alebo na ľudové tak trochu ponášajúcich sa melódií, pričom najmä basgitara a bicie sa zväčša neunúvajú so žiadnou inšpiráciou mimo svojho obľúbeného pop-rocku 80-tych rokov.
Čo sa týka pozitívnych stránok albumu, tak CD môžeme pochváliť za profesionálne pôsobiace inštrumentálne výkony, dobrý zvuk a kvalitnú grafiku obalu. Celkovo mi robí problém pochopiť motiváciu Hrdze nadväzovať na poetiku tradičnej ľudovej hudby. Ak je touto motiváciou len pokus zviezť sa na vlne zatiaľ neveľkého záujmu publika o slovenskú world music, je to žalostne málo. Želal by som členom Hrdze komerčný úspech, aby sa im aspoň takto vrátila nesporne veľká energia, ktorú do CD Hajnajnanyja investovali.
Universal
**1/2
Na folkovú minulosť - v zmysle zaužívaného česko-slovenského žánrového klišé - si členovia skupiny v niektorých piesňach spomenuli najmä prostredníctvom sprievodných vokálov. Z harmonického i z inštrumentačného hľadiska je autor väčšiny piesní a aranžmánov Slavomír Gibarti až príliš ovplyvnený Čechomorom a prekvapivo najnovšie aj bystrickou Družinou (piesne Dunaj, Rozmarín).
Našťastie si tvorcovia spomenuli aj na ďalšie končiny, takže celkom sviežo pôsobí pop-orientálne pôsobiaca pieseň Jedno leto a inšpirácia ukrajinskou skupinou Haydamaki (Stískaj, bozkaj, miluj ma).
Ďalšou vybočujúcou skladbou je ľudová balada Stojí hruška v sade, ktorá harmonizačne a použitím cimbalu nadviazala na úpravy pomalých ľudových piesní zo 70-tych rokov 20. storočia v podaní rozhlasovej Ľudovej hudby Eugena Farkaša a ďalších, v tomto prípade v kombinácii s elektrickou gitarou a basgitarou.
Príjemne pôsobí inštrumentálka Bačovská, aj keď ani tá sa nevyhla večnému patetizmu artrockových skupín 70-tych a 80-tych rokov.
Texty sú ponáškami na tie najjednoduchšie ľudové piesne s použitím moderného jazyka, čo pôsobí dosť gýčovito. Lepšie sú na tom pôvodné ľudové piesne a niektoré celkom vtipné texty, napríklad v bonusovom remixe A tam hore dve jablone, ktorý sa aj hudobne na nič nehrá a je jednoducho veselý a diskotékovo tanečný. Možno tento potencionálny aspekt Hrdze – byť nad vecou, by mohlo byť úspešné východisko do budúcnosti.
Z nahrávok Hrdze (až na pár výnimiek) necítim nijakú hlbšiu inšpiráciu tradičnou ľudovou hudbou. Ide väčšinou jednoduché a neveľmi nápadité rockové zaranžovanie ľudových, alebo na ľudové tak trochu ponášajúcich sa melódií, pričom najmä basgitara a bicie sa zväčša neunúvajú so žiadnou inšpiráciou mimo svojho obľúbeného pop-rocku 80-tych rokov.
Čo sa týka pozitívnych stránok albumu, tak CD môžeme pochváliť za profesionálne pôsobiace inštrumentálne výkony, dobrý zvuk a kvalitnú grafiku obalu. Celkovo mi robí problém pochopiť motiváciu Hrdze nadväzovať na poetiku tradičnej ľudovej hudby. Ak je touto motiváciou len pokus zviezť sa na vlne zatiaľ neveľkého záujmu publika o slovenskú world music, je to žalostne málo. Želal by som členom Hrdze komerčný úspech, aby sa im aspoň takto vrátila nesporne veľká energia, ktorú do CD Hajnajnanyja investovali.
Samo Smetana
