7 a 8 strunové gitary
06.05.2010 Filed in: Články
pokrok, alebo módny výstrelok?
Ak sa pozrieme na históriu a vývoj hudobných nástrojov zistíme, že toto odvetvie je výnimočné tým, že mnohé artefakty nemenia svoju podobu po celé desaťročia a stáročia, čo však nijako nebráni pokroku aj v tejto oblasti. Fender stratocaster alebo Gibson Les Paul nemenia svoju podobu už veľmi dlhú dobu, pritom sú stále veľmi obľúbené a zároveň ich môžeme v music shopoch vidieť vedľa nástrojov vyrobených pomocou moderných technológií, ktoré okrem širokej škály nových prvkov priniesli i niečo, čím sa chcem v tomto článku zaoberať. A to je počet strún vyšší ako šesť.
SEDEMSTRUNOVÉ NEBO
Spomínam si na moment, keď som prvýkrát chytil do ruky sedemstrunovú gitaru Ibanez Steve Vai signature, ktorú vtedy vlastnil kolega Jozef Engerer. Dnes sledujem, ako niektorí gitaristi reagujú na takéto nástroje pri prvom kontakte a som prekvapený, ako rýchlo sa vedia "aklimatizovať". Ja som do tejto skupiny rozhodne nepatril.
Pozeral som na to a nevedel, ako k tomuto nástroju z pozície hráča pristúpiť. Vtedy som to pokladal za módny výstrelok a sedem strún som znechutený zamietol na niekoľko rokov.
Postupom času sa v mojej kapele začal náš štýl pritvrdzovať a podladené gitary sa pre nás stali nevyhnutnosťou. Takže sme to riešili tak, že každý gitarista mal so sebou dve šesťstrunové gitrary v rôznych ladeniach. Prvé bolo štandardné a duhé ladenie bolo o kvartu nižšie.
Toto riešenie však bolo nepraktické, pretože si vyžadovalo časté striedanie gitár počas vystúpenia, a preto sme sa rozhodli pre sedemstrunové gitary.
Sedemstrunová gitara je spojením, ktoré umožňuje hru podladených riffov pri zachovaní štandardného ladenia šiestich strún a zároveň rozširuje aj inšpiračné možnosti, ktoré gitara poskytuje. Na siedmu strunu sa dá zvyknúť behom niekoľkých hodín a možnosti, ktoré siedma struna prináša, určite stoja za tých pár minút, či hodín "chaosenia" na hmatníku, kedy sa gitarista cíti trošku zmätený.
Hrúbka siedmej stuny umožňuje aj podladenie systémom, ktorý poznáme aj zo šesťstrunových gitár, kde môžme preladiť strunu E na D, pretože aj pri tomto podladení (struna H na A) si tón zachováva konkrétnosť a pevnosť. Navyše siedma struna nijako neobmedzuje možnosti, na ktoré sme zvyknutí. Takže som prešiel na sedem strún, a tak som mohol hrať sóla spôsobom na aký som bol zvyknutý, zároveň som mal možnosť hrať ťažké podladené riffy na jednom nástroji - vstúpil som do sedemstrunového neba.
OSEMSTRUNOVÉ PEKLO
Paradoxne s osemstrunovou gitarou som prišiel do kontaktu skôr, ako so sedemstrunovou vďaka kolegovi Petrovi Luhovi, ktorý mal na zakázku takýto nástroj vyrobený už dávno predtým, ako to veľkí výrobcovia nástrojov zaradili do svojho výrobného programu. Gitaru som chytil, horko-tažko na nej zahral a-mol, C-dur a vrátil majiteľovi do rúk s komentárom, že to asi nemá v hlave v poriadku. Vtedy by ma ani nenapadlo, ako Peter predbehol svoju dobu.
Osemstrunové gitary by som rozdelil do dvoch základných skupín. V prvej sú gitary a v druhej „gitarobasy“. Líšia sa nielen konštrukciou, ale aj ladením a hlavne štýlom hry. K týmto osemstrunovým nástrojom pristupujú gitaristi gitaro-basovým systémom, čiže do gitarovej hry si zároveň vedú basovú linku. Ladenie týchto nástrojov je väčšinou E, H, G, D, A na gitarových strunách a D, A, E na strunách basových, ale tieto ladenia vzhľadom k možnostiam nástrojov je možné rôzne variovať.
Osemstrunové gitary (gitarový systém) vo väčšom merítku, okrem iných, spopularizovali gitaristi skupiny Meshuggah. Oproti šesťstrunovým gitarám sú tu pridané struny H a F#, čiže je zachovaný klesajúci kvartový systém a nie terciový, ako si niektorí chybne myslia vychádzajúc pritom z predpokladu, že po strune H by mala nasledovať struna G. Je to tak, pretože ôsma struna je určená a najčastejšie používaná na hranie kvárt a kínt a tým pádom zostáva prstoklad zachovaný tak, ako sme zvyknutí. Hranie na takúto gitaru je trošku zložitejšie oproti sedemstrunkám v tom, že ôsma struna je hrubá a vzhľadom k jej hrúbke a pnutiu je nutné vycítiť, akým spôsobom na ňu hrať, aby bola zachovaná konkrétnosť tónu. Dá sa na to zvyknúť veľmi rýchlo. Veľmi pekný efekt, ktorý aj konkretizuje tón pri použití ôsmej struny prináša využitie akordov, kedy nehráme iba kvartu, alebo kvintu, ale pridávame aj oktávu, čiže napr. „kilo“ G hráme tón G na strune F#, tón D na strune H a tón G na strune E.
Okrem ďalšieho rozšírenia možností nástroja predstavuje osemstrunová gitara veľkú výhodu hlavne pre gitaristov tvrdších štýlov, pretože hrať moderný metal na takýchto nástrojoch prináša to pravé metalové osemstrunové peklo.
Ak sa pozrieme na históriu a vývoj hudobných nástrojov zistíme, že toto odvetvie je výnimočné tým, že mnohé artefakty nemenia svoju podobu po celé desaťročia a stáročia, čo však nijako nebráni pokroku aj v tejto oblasti. Fender stratocaster alebo Gibson Les Paul nemenia svoju podobu už veľmi dlhú dobu, pritom sú stále veľmi obľúbené a zároveň ich môžeme v music shopoch vidieť vedľa nástrojov vyrobených pomocou moderných technológií, ktoré okrem širokej škály nových prvkov priniesli i niečo, čím sa chcem v tomto článku zaoberať. A to je počet strún vyšší ako šesť.
SEDEMSTRUNOVÉ NEBO
Pozeral som na to a nevedel, ako k tomuto nástroju z pozície hráča pristúpiť. Vtedy som to pokladal za módny výstrelok a sedem strún som znechutený zamietol na niekoľko rokov.
Postupom času sa v mojej kapele začal náš štýl pritvrdzovať a podladené gitary sa pre nás stali nevyhnutnosťou. Takže sme to riešili tak, že každý gitarista mal so sebou dve šesťstrunové gitrary v rôznych ladeniach. Prvé bolo štandardné a duhé ladenie bolo o kvartu nižšie.
Toto riešenie však bolo nepraktické, pretože si vyžadovalo časté striedanie gitár počas vystúpenia, a preto sme sa rozhodli pre sedemstrunové gitary.
Sedemstrunová gitara je spojením, ktoré umožňuje hru podladených riffov pri zachovaní štandardného ladenia šiestich strún a zároveň rozširuje aj inšpiračné možnosti, ktoré gitara poskytuje. Na siedmu strunu sa dá zvyknúť behom niekoľkých hodín a možnosti, ktoré siedma struna prináša, určite stoja za tých pár minút, či hodín "chaosenia" na hmatníku, kedy sa gitarista cíti trošku zmätený.
Hrúbka siedmej stuny umožňuje aj podladenie systémom, ktorý poznáme aj zo šesťstrunových gitár, kde môžme preladiť strunu E na D, pretože aj pri tomto podladení (struna H na A) si tón zachováva konkrétnosť a pevnosť. Navyše siedma struna nijako neobmedzuje možnosti, na ktoré sme zvyknutí. Takže som prešiel na sedem strún, a tak som mohol hrať sóla spôsobom na aký som bol zvyknutý, zároveň som mal možnosť hrať ťažké podladené riffy na jednom nástroji - vstúpil som do sedemstrunového neba.
OSEMSTRUNOVÉ PEKLO
Paradoxne s osemstrunovou gitarou som prišiel do kontaktu skôr, ako so sedemstrunovou vďaka kolegovi Petrovi Luhovi, ktorý mal na zakázku takýto nástroj vyrobený už dávno predtým, ako to veľkí výrobcovia nástrojov zaradili do svojho výrobného programu. Gitaru som chytil, horko-tažko na nej zahral a-mol, C-dur a vrátil majiteľovi do rúk s komentárom, že to asi nemá v hlave v poriadku. Vtedy by ma ani nenapadlo, ako Peter predbehol svoju dobu.
Osemstrunové gitary by som rozdelil do dvoch základných skupín. V prvej sú gitary a v druhej „gitarobasy“. Líšia sa nielen konštrukciou, ale aj ladením a hlavne štýlom hry. K týmto osemstrunovým nástrojom pristupujú gitaristi gitaro-basovým systémom, čiže do gitarovej hry si zároveň vedú basovú linku. Ladenie týchto nástrojov je väčšinou E, H, G, D, A na gitarových strunách a D, A, E na strunách basových, ale tieto ladenia vzhľadom k možnostiam nástrojov je možné rôzne variovať.
Osemstrunové gitary (gitarový systém) vo väčšom merítku, okrem iných, spopularizovali gitaristi skupiny Meshuggah. Oproti šesťstrunovým gitarám sú tu pridané struny H a F#, čiže je zachovaný klesajúci kvartový systém a nie terciový, ako si niektorí chybne myslia vychádzajúc pritom z predpokladu, že po strune H by mala nasledovať struna G. Je to tak, pretože ôsma struna je určená a najčastejšie používaná na hranie kvárt a kínt a tým pádom zostáva prstoklad zachovaný tak, ako sme zvyknutí. Hranie na takúto gitaru je trošku zložitejšie oproti sedemstrunkám v tom, že ôsma struna je hrubá a vzhľadom k jej hrúbke a pnutiu je nutné vycítiť, akým spôsobom na ňu hrať, aby bola zachovaná konkrétnosť tónu. Dá sa na to zvyknúť veľmi rýchlo. Veľmi pekný efekt, ktorý aj konkretizuje tón pri použití ôsmej struny prináša využitie akordov, kedy nehráme iba kvartu, alebo kvintu, ale pridávame aj oktávu, čiže napr. „kilo“ G hráme tón G na strune F#, tón D na strune H a tón G na strune E.
Okrem ďalšieho rozšírenia možností nástroja predstavuje osemstrunová gitara veľkú výhodu hlavne pre gitaristov tvrdších štýlov, pretože hrať moderný metal na takýchto nástrojoch prináša to pravé metalové osemstrunové peklo.
Jimi Cimbala
