Virtuóz alebo staviteľ krbov
15.02.2011 Filed in: Články
Deti s absolútnym sluchom
„Podobně, jako jsou lidé se srdeční vadou dobří proutkaři, jsme my, absolutní sluchaři dobří krbaři.“ Takto sa pochválil Jan Svěrák v predhovore ku hre Akt. O ľuďoch s absolútnym sluchom kolujú rôzne mýty. Mylne sa domnievame, že absolútny sluch zaručuje lepšie hudobné cítenie a znamená akési vrodené hudobné nadanie a chápanie hudby. Pritom táto vlastnosť môže byť hudobne aktívnemu človeku viac na obtiaž než na úžitok. Známy je prípad slávneho anglického pianistu Geralda Moora, ktorý bol šťastný, keď nakoniec po rokoch hrania svoj absolútny sluch stratil. Zdá sa dokonca, že sa ho snažil odstrániť, pretože mu spôsoboval veľké problémy pri transponovaní hudobných diel.
Poďme sa teda na to pozrieť bližšie. Absolútny sluch znamená schopnosť označiť znejúcu frekvenciu správnym menom (napr.: C, D, E...), bez predošlého porovnania s hudobným nástrojom. Rovnako je to aj schopnosť zaspievať, alebo zapískať určenú notu, bez použitia hudobného nástroja. Výška tónu je identifikovaná s presnosťou plus-mínus 3%. Neznamená to ale, že človek s absolútnym sluchom počuje lepšie ako ostatní. Ide skôr o schopnosť analyzovať frekvenčnú informáciu, podobne ako vnímame farby. Človek s absolútnym sluchom je akási živá ladička. Dokáže naladiť hudobný nástroj, aj keď predtým na ňom nikdy nehral, dokonca aj keď sa hudbe nevenuje.
Pri vedeckých štúdiách absolútneho sluchu sa zistilo, že jeho majitelia vnímajú kvalitu hudby rovnako ako ľudia, ktorí ho nemajú. Absolútny sluch nie je nutný pre hudobnú vyzretosť. Na to, aby sa z dieťaťa stal dobrý hudobník potrebuje relatívny sluch. Relatívny sluch je schopnosť rozoznať vzájomné vzťahy medzi tónmi a zapamätať si melódiu. Dá sa získať kvalitným hudobným vzdelaním. Ak niekto dokáže zaspievať tón odvodený od iného tónu, ide o relatívny sluch. Podľa niektorých štúdii absolútny sluch nemožno nacvičiť, podľa iných je to možné, ale bez neustáleho tréningu sa táto schopnosť stráca. Každý ho však môže získať v ranom štádiu detstva.
Pri štúdiu východoázijských jazykov sa zistilo, že v sledovanej populácii je veľké percento ľudí s absolútnym sluchom. Vďaka tomu dnes vieme, že dokonca aj naša reč, lepšie povedané reč v našom okolí, formuje sluch. Vnímanie zvukov u novorodenca je ako tabula rasa. Každý zvuk je preňho kvalitatívne rovnaký. V prvých mesiacoch života získa zo svojho okolia akýsi zvukový štandard, podľa ktorého neskôr vyhodnocuje zvuky. To znamená, že ak matka svojmu dieťaťu spieva uspávanky falošne, ak kričí, či nemá veľmi melodickú intonáciu reči, jej dieťa tieto zvuky prijme za svoj štandard, s ktorým neskôr porovnáva, napríklad aj hudbu. Klasická vážna hudba mu potom nie je veľmi po srsti, pretože mu príjemne znejú tóny, ktoré sa hudobne považujú za falošné.
Tak sme sa dopracovali ku hypotéze, podľa ktorej je absolútny sluch dedičný. Deti s absolútnym sluchom sa totiž viacej vyskytujú v hudobníckych rodinách. Myslím, že vysvetlenie je zrejmé. Počúvaním dobre naladeného hudobného nástroja už od narodenia môže dieťa získať absolútny sluch. Je tu ale jeden háčik: aby sa dala u dieťaťa táto schopnosť zistiť, musí poznať klasickú stupnicu a mená nôt. Toto je aj dôvod prečo je tak málo známych prípadov detí s absolútnym sluchom. Štatistiky udávajú, že u nás na Slovensku je to len 1%, v USA a v Európe ide o 3% populácie. V skupine hudobníkov a študentov konzervatórií sa zistilo 8% s absolútnym sluchom, ale v Japonsku je to až 70%. Súvisí to s veľmi skorým podchytením takýchto detí a s kvalitným hudobným vzdelaním. Ak sa totiž absolútny sluch správnym tréningom neposilňuje, časom sa vytratí.
Ako som spomínala na začiatku, absolútny sluch spôsobuje svojim majiteľom viac problémov ako úžitku. Takýchto ľudí napríklad rozčuľuje, keď počujú skladbu hranú v inej tónine, alebo v neštandardnej výške. Je to spôsobené tým, že nevnímajú melódiu ako celok, ale každý tón kvalitatívne zvlášť. Je pre nich ťažké transponovať, alebo hrať na transponovaných nástrojoch. Hudobník s absolútnym sluchom sa ťažko prispôsobuje neštandardne naladenému orchestru alebo skupine. A predovšetkým ho dráždia všetky nenaladené zvuky v okolí, ako napríklad vŕzganie dverí, či bzukot muchy.
Ak teda vaše dieťa odmieta počúvať váš spev, neznamená to, že vás nemá rado, ale možno má absolútny sluch. Bude z neho dobrý staviteľ krbov...
Poďme sa teda na to pozrieť bližšie. Absolútny sluch znamená schopnosť označiť znejúcu frekvenciu správnym menom (napr.: C, D, E...), bez predošlého porovnania s hudobným nástrojom. Rovnako je to aj schopnosť zaspievať, alebo zapískať určenú notu, bez použitia hudobného nástroja. Výška tónu je identifikovaná s presnosťou plus-mínus 3%. Neznamená to ale, že človek s absolútnym sluchom počuje lepšie ako ostatní. Ide skôr o schopnosť analyzovať frekvenčnú informáciu, podobne ako vnímame farby. Človek s absolútnym sluchom je akási živá ladička. Dokáže naladiť hudobný nástroj, aj keď predtým na ňom nikdy nehral, dokonca aj keď sa hudbe nevenuje.
Pri vedeckých štúdiách absolútneho sluchu sa zistilo, že jeho majitelia vnímajú kvalitu hudby rovnako ako ľudia, ktorí ho nemajú. Absolútny sluch nie je nutný pre hudobnú vyzretosť. Na to, aby sa z dieťaťa stal dobrý hudobník potrebuje relatívny sluch. Relatívny sluch je schopnosť rozoznať vzájomné vzťahy medzi tónmi a zapamätať si melódiu. Dá sa získať kvalitným hudobným vzdelaním. Ak niekto dokáže zaspievať tón odvodený od iného tónu, ide o relatívny sluch. Podľa niektorých štúdii absolútny sluch nemožno nacvičiť, podľa iných je to možné, ale bez neustáleho tréningu sa táto schopnosť stráca. Každý ho však môže získať v ranom štádiu detstva.
Pri štúdiu východoázijských jazykov sa zistilo, že v sledovanej populácii je veľké percento ľudí s absolútnym sluchom. Vďaka tomu dnes vieme, že dokonca aj naša reč, lepšie povedané reč v našom okolí, formuje sluch. Vnímanie zvukov u novorodenca je ako tabula rasa. Každý zvuk je preňho kvalitatívne rovnaký. V prvých mesiacoch života získa zo svojho okolia akýsi zvukový štandard, podľa ktorého neskôr vyhodnocuje zvuky. To znamená, že ak matka svojmu dieťaťu spieva uspávanky falošne, ak kričí, či nemá veľmi melodickú intonáciu reči, jej dieťa tieto zvuky prijme za svoj štandard, s ktorým neskôr porovnáva, napríklad aj hudbu. Klasická vážna hudba mu potom nie je veľmi po srsti, pretože mu príjemne znejú tóny, ktoré sa hudobne považujú za falošné.
Tak sme sa dopracovali ku hypotéze, podľa ktorej je absolútny sluch dedičný. Deti s absolútnym sluchom sa totiž viacej vyskytujú v hudobníckych rodinách. Myslím, že vysvetlenie je zrejmé. Počúvaním dobre naladeného hudobného nástroja už od narodenia môže dieťa získať absolútny sluch. Je tu ale jeden háčik: aby sa dala u dieťaťa táto schopnosť zistiť, musí poznať klasickú stupnicu a mená nôt. Toto je aj dôvod prečo je tak málo známych prípadov detí s absolútnym sluchom. Štatistiky udávajú, že u nás na Slovensku je to len 1%, v USA a v Európe ide o 3% populácie. V skupine hudobníkov a študentov konzervatórií sa zistilo 8% s absolútnym sluchom, ale v Japonsku je to až 70%. Súvisí to s veľmi skorým podchytením takýchto detí a s kvalitným hudobným vzdelaním. Ak sa totiž absolútny sluch správnym tréningom neposilňuje, časom sa vytratí.
Ako som spomínala na začiatku, absolútny sluch spôsobuje svojim majiteľom viac problémov ako úžitku. Takýchto ľudí napríklad rozčuľuje, keď počujú skladbu hranú v inej tónine, alebo v neštandardnej výške. Je to spôsobené tým, že nevnímajú melódiu ako celok, ale každý tón kvalitatívne zvlášť. Je pre nich ťažké transponovať, alebo hrať na transponovaných nástrojoch. Hudobník s absolútnym sluchom sa ťažko prispôsobuje neštandardne naladenému orchestru alebo skupine. A predovšetkým ho dráždia všetky nenaladené zvuky v okolí, ako napríklad vŕzganie dverí, či bzukot muchy.
Ak teda vaše dieťa odmieta počúvať váš spev, neznamená to, že vás nemá rado, ale možno má absolútny sluch. Bude z neho dobrý staviteľ krbov...
Zuzana Knezovičová
