Splitski festival
15.02.2011 Filed in: Články
Na ceste za zvukom Jadranu
Splitski festival (Festival of Popular Music Split) je najpestížnejšou hudobnou manifestáciou a zároveň jediným festivalom v Chorvátsku, ktorý si uchoval medzinárodný charakter už od šesťdesiatych rokov minulého storočia.
Na slávnom Námestí republiky v Splite už účinkovalo mnoho známych umelcov, ako Al Bano, Gino Paoli, Sergio Endrigo, Milva, Claudio Villa, The Shadows, Domenico Modugno, Marta Kubišová, Eva Pilarová a ďalší. Oficiálny názov tohto námestia, orámovaného komplexom budov postavených podľa benátskeho vzoru, je Trg Republike, ale všeobecne je námestie známe skôr ako Prokurative.
Festival, ktorý tohto roku oslávi už svoje štyridsiate ôsme výročie, sa uskutoční už 4. a 5. júla. Prvý večer vystúpi pätnásť tradičných speváckych skupín z Dalmácie (tzv. klapy), ktoré a-capella zaspievajú staršie hity splitského festivalu, zatiaľ čo druhý večer je vyhradený novým kompozíciám. Logicky sa jedná o finálny večer, na ktorý sa, vďaka mnohým slávnym spevákom a skladateľom, ktorí na ňom budú participovať, sústreďuje pozornosť početného domáceho i zahraničného publika. Tohto roku to bude napríklad obľúbená macedónska speváčka Kaliopi a nemenej známa slovinská interpretka Alenka Gotar, ktorá pred rokom reprezentovala svoju krajinu aj na súťaži Eurovision Song Contest.
Riaditeľ splitského festivalu, skladateľ Tomislav Mrduljas, pozval najväčšie mená chorvátskej hudobnej scény, takže v priebehu finálneho večera bude možné počuť a takých umelcov ako Doris Dragović, skupina Magazin, Giuliano, Danijela, Alka Vuica, Đani Maršan, Jasna Zlokić, Mladen Grdović a mnohých ďalších, ktorí sa pokúsia zaujať publikum svojimi novými skladbami. Popularitu festivalu, ktorý sa nepretržite koná už od roku 1960, podporuje prítomnosťou svojich kamier aj národná chorvátska televízia.
Splitský festival populárnej hudby má svoj špecifický hudobný štýl. Organizátori sa od počiatku snažili touto formou prezentovať Dalmáciu a chorvátsku populárnu hudbu s prvkami Stredomoria. Hoci počiatočným vzorom splitského festivalu bolo talianske San Remo, splitský festival si vytvoril a zakonzervoval svoj vlastný špecifický zvuk, ktorý asi najlepšie vystihol slávny chorvátsky skladateľ Nikica Kalogjera pojmom Adriasound - zvuk Jadranu. Kalogjera vzdal svojou hudbou hold farbám a vôňam Jadranu nie len na pódiu splitského festivalu, ale aj na mnohých ďalších medzinárodných festivaloch. Bol vzorom aj pre ďalších skladateľov. Asi najvýraznejším z nich bol Zdenko Runjić. Dnes už, bohužiaľ, ani jeden z nich nie je medzi živými. Mnohí si spomínajú na pesničky z tohto festivalu, v ktorých sa autorom podarilo takmer nemožné – spojiť moderné elementy súčasnej hudby s tradíciou.
Organizátori súčasných ročníkov splitského festivalu sa snažia prinavrátiť mu niekdajšiu reputáciu. Veľa kritických slov bolo adresovaných súčasným hudobných skladateľom v Chorvátsku, ale dôvody prečo sa festivalu nepodarilo udržať si svoje niekdajšie renomé, sú oveľa hlbšie. Jediná vec, ktorá sa na festivale za tie roky nezmenila, je jeho javisko. Už niekoľko rokov nevzišiel z piesní, ktoré na ňom odzneli, žiadny hit. Nepomohlo ani to, že trendom posledných troch rokov je čoraz väčší príklon k tradičnej hudbe Dalmácie. A ako sa bude dariť festivalu tohto roku v júli? Uvidíme. Dôkazom toho, že tradícia je pre Split veľmi dôležitá, je i tohtoročná Cena za výnimočný prínos chorvátskej hudobnej kultúre. Toto prestížne ocenenie získajú speváci Oliver Dragojević a Đorđi Peruzović a spolu s nimi aj textár Jakša Fiamengo. Oliver, ktorý má dnes šesťdesiatjedna rokov, je stále najpopulárnejším spevákom v Chorvátsku, zatiaľ čo Đorđi, ktorý je o niečo starší, je veteránom Splitského festivalu a bol tiež aj oceneným účastníkom Bratislavskej Lýry. Fiamengo je najproduktívnejším textárom v Chorvátsku. Vo svojej vlasti je najuznávanejším básnikom a je tiež aj členom Chorvátskej akadémie vedy a umenia (HAZU). Chorvátsky Festival of Popular Music Split je rozsiahly hudobný projekt, ktorý si ročne vyžiada okolo 300 000 Euro. Tým pádom sa logicky ozývajú aj hlasy, ktoré kladú otázku, či poskytnuté peniaze prinášajú aj požadované výsledky? Napriek množstvu pochybností o tom, či si festival uchováva hudobnú identitu, niet pochybností, že chorvátska hudobná scéna by bez takejto manifestácie bola omnoho chudobnejšia.
Na slávnom Námestí republiky v Splite už účinkovalo mnoho známych umelcov, ako Al Bano, Gino Paoli, Sergio Endrigo, Milva, Claudio Villa, The Shadows, Domenico Modugno, Marta Kubišová, Eva Pilarová a ďalší. Oficiálny názov tohto námestia, orámovaného komplexom budov postavených podľa benátskeho vzoru, je Trg Republike, ale všeobecne je námestie známe skôr ako Prokurative.
Festival, ktorý tohto roku oslávi už svoje štyridsiate ôsme výročie, sa uskutoční už 4. a 5. júla. Prvý večer vystúpi pätnásť tradičných speváckych skupín z Dalmácie (tzv. klapy), ktoré a-capella zaspievajú staršie hity splitského festivalu, zatiaľ čo druhý večer je vyhradený novým kompozíciám. Logicky sa jedná o finálny večer, na ktorý sa, vďaka mnohým slávnym spevákom a skladateľom, ktorí na ňom budú participovať, sústreďuje pozornosť početného domáceho i zahraničného publika. Tohto roku to bude napríklad obľúbená macedónska speváčka Kaliopi a nemenej známa slovinská interpretka Alenka Gotar, ktorá pred rokom reprezentovala svoju krajinu aj na súťaži Eurovision Song Contest.
Riaditeľ splitského festivalu, skladateľ Tomislav Mrduljas, pozval najväčšie mená chorvátskej hudobnej scény, takže v priebehu finálneho večera bude možné počuť a takých umelcov ako Doris Dragović, skupina Magazin, Giuliano, Danijela, Alka Vuica, Đani Maršan, Jasna Zlokić, Mladen Grdović a mnohých ďalších, ktorí sa pokúsia zaujať publikum svojimi novými skladbami. Popularitu festivalu, ktorý sa nepretržite koná už od roku 1960, podporuje prítomnosťou svojich kamier aj národná chorvátska televízia.
Splitský festival populárnej hudby má svoj špecifický hudobný štýl. Organizátori sa od počiatku snažili touto formou prezentovať Dalmáciu a chorvátsku populárnu hudbu s prvkami Stredomoria. Hoci počiatočným vzorom splitského festivalu bolo talianske San Remo, splitský festival si vytvoril a zakonzervoval svoj vlastný špecifický zvuk, ktorý asi najlepšie vystihol slávny chorvátsky skladateľ Nikica Kalogjera pojmom Adriasound - zvuk Jadranu. Kalogjera vzdal svojou hudbou hold farbám a vôňam Jadranu nie len na pódiu splitského festivalu, ale aj na mnohých ďalších medzinárodných festivaloch. Bol vzorom aj pre ďalších skladateľov. Asi najvýraznejším z nich bol Zdenko Runjić. Dnes už, bohužiaľ, ani jeden z nich nie je medzi živými. Mnohí si spomínajú na pesničky z tohto festivalu, v ktorých sa autorom podarilo takmer nemožné – spojiť moderné elementy súčasnej hudby s tradíciou.
Organizátori súčasných ročníkov splitského festivalu sa snažia prinavrátiť mu niekdajšiu reputáciu. Veľa kritických slov bolo adresovaných súčasným hudobných skladateľom v Chorvátsku, ale dôvody prečo sa festivalu nepodarilo udržať si svoje niekdajšie renomé, sú oveľa hlbšie. Jediná vec, ktorá sa na festivale za tie roky nezmenila, je jeho javisko. Už niekoľko rokov nevzišiel z piesní, ktoré na ňom odzneli, žiadny hit. Nepomohlo ani to, že trendom posledných troch rokov je čoraz väčší príklon k tradičnej hudbe Dalmácie. A ako sa bude dariť festivalu tohto roku v júli? Uvidíme. Dôkazom toho, že tradícia je pre Split veľmi dôležitá, je i tohtoročná Cena za výnimočný prínos chorvátskej hudobnej kultúre. Toto prestížne ocenenie získajú speváci Oliver Dragojević a Đorđi Peruzović a spolu s nimi aj textár Jakša Fiamengo. Oliver, ktorý má dnes šesťdesiatjedna rokov, je stále najpopulárnejším spevákom v Chorvátsku, zatiaľ čo Đorđi, ktorý je o niečo starší, je veteránom Splitského festivalu a bol tiež aj oceneným účastníkom Bratislavskej Lýry. Fiamengo je najproduktívnejším textárom v Chorvátsku. Vo svojej vlasti je najuznávanejším básnikom a je tiež aj členom Chorvátskej akadémie vedy a umenia (HAZU). Chorvátsky Festival of Popular Music Split je rozsiahly hudobný projekt, ktorý si ročne vyžiada okolo 300 000 Euro. Tým pádom sa logicky ozývajú aj hlasy, ktoré kladú otázku, či poskytnuté peniaze prinášajú aj požadované výsledky? Napriek množstvu pochybností o tom, či si festival uchováva hudobnú identitu, niet pochybností, že chorvátska hudobná scéna by bez takejto manifestácie bola omnoho chudobnejšia.
