Fragile
15.02.2011 Filed in: Články
Orchester ôsmich hlasov
Predobrazom speváckeho zoskupenia Fragile boli také vokálne skupiny a sólisti ako Take 6, McFerrin, Real Group, Manhattan Transfer, Naturally 7 alebo Vox One. Spomedzi mnohých ďalších spevákov a inštrumentalistov spomeňme aspoň Stinga, Stevie Wondera, či Norah Jones, ktorých pesničky sa objavujú aj v repertoári skupiny. Áno, Fragile interpretujú väčšinou známe a overené skladby svetového popu, rocku a jazzu. Uchu lahodiace melódie sú však vo veľkej miere iba médiom, ktoré sprostredkováva to podstatné – energiu a muzikalitu spolu s aranžérskym dôvtipom samotných Fragile.
Zostavu Fragile tvoria: Soňa Norisová, Jana Golisová (soprán), Helena Krajčiová, Svetlana Rymarenková (alt), Kamil Mikulčík (bas), Vilo Csontos, Slavo Košecký (tenor), no a samozrejme akapelník, beatboxista a hlavný aranžér Braňo Kostka. Poslední dvaja menovaní páni prehovorili v mene celej a-capelly, ktorá však niekedy znie ako kompletná kapela.
Na prvé počutie sa zdá, že s vami hrá rytmická sekcia, alebo využívate rytmickú podporu mašiniek. Je skutočne celá „rytmika“ vokálneho pôvodu?
Braňo: Mohol by som sa aj uraziť (smiech)... ako určite každý na mojom poste. Veď hra so zvukmi rôznych farieb a odtieňov a radosť z toho, aký nový „ruch“ sme zasa vymysleli, či napodobnili – to je jeden z pilierov tohto žánru!
V čom sú podľa vás Fragile osobití?
Braňo: Hlavne tým, že hudbu produkujeme bez hudobných nástrojov. Našou ďalšou devízou je, že neberieme noty do rúk ako nedotknuteľné tabu. Je to pre nás základ, ale hudba je živá a preto aj náš výsledný „produkt“ nesie znaky tvorivého procesu na skúškach. Notový zápis hotovej skladby býva často nakoniec celkom odlišný od toho, čo sme vzali do rúk pri prvej čítačke. Alebo sa ani nezachová... Tým, že každý si nesie so sebou rôzne hudobné nápady a inšpirácie a ide s nimi na „trh“ myšlienok, otvára cestu jedinečnosti.
Podľa čoho si vyberáte repertoár?
Slavo: Počúvame, delíme sa o pocity. Ak sa má skladba dostať do repertoáru, musí zaujať nielen jedného, ale (najlepšie) všetkých v skupine. Našťastie sme sa, čo sa týka vkusu, vzácne zišli, takže nie je také ťažké nájsť konsenzus. Ak by sme mali ísť do konkrétností, tak dnes, pri existujúcom repertoári, hľadáme už nové kusy aj podľa toho, koho sólo by sme potrebovali, či nám chýba rýchlejšia alebo pomalšia vec. Ale niekedy, keď srdce rozkáže... Aj ja mám v mojom počítači folder, kde ukladám svoje tipy...
Čo je vaša najsilnejšia zbraň podľa poslucháčov a návštevníkov koncertov?
Slavo: Dobrá hudba je základ. To, čo sa ukázalo byť tromfom navyše, je bezprostrednosť a dialóg s publikom. Neberieme ľudí ako počúvajúcu masu. Oveľa viac ako strojené pózy ľudí osloví, keď sa môžu zapojiť do programu. Predstupujeme pred nich ako normálni ľudia, ktorí si vedia urobiť srandu aj sami zo seba.
Okrem technickej precíznosti a intonácie zohráva veľkú úlohu na účinnosti vašej hudby aj výraz. Pomáha tomu fakt, že väčšina členov má herecké skúsenosti?
Braňo: Nemyslím si. Je to skôr vecou muzikantského feelingu. No skutočnosť, že väčšina z kolegov sú herci, nám enormne pomáha pri koncertoch, kde sa snažíme okrem hudobnej produkcie aj o zábavu publika.
Album Voice Mail má audiofilský rozmer. Ako sa vám podarilo dosiahnuť taký účinný a čistý štúdiový zvuk?
Braňo: Je to predovšetkým tým, že sme sa nesnažili robiť tento album rýchlo, ale kvalitne. Ďalej sme oslovili ľudí, ktorí nám so záujmom pomohli v oblasti mixovania a masteringu. Sú to skvelí muzikanti Rado Orth Vrabec a Ľubor Priehradník Umelec.
Darí sa vám podobný zvukový efekt dosiahnuť aj naživo?
Slavo: Nebolo by dobré, keby sme v štúdiu vyrábali niečo, čo naživo nie sme schopní dosiahnuť, alebo sa k tomu aspoň na 95% priblížiť. Nejaké malé odtienky a farbičky sa samozrejme pridajú, ale to zasa na koncerte vyvažuje, či dokonca prevažuje okamžitý osobný vklad.
Čo je najdôležitejšie pri aranžovaní vokálnej hudby?
Braňo: Uchopiť skladbu tak, aby som vystihol jej charakteristické črty. Ak napríklad robím hit, ktorý ľudia poznajú podľa nejakého grifu, nemožno ho vynechať. Nemusím dodržať otrocky všetko, čo v origináli počujem, niekedy je to dokonca na škodu. Čo sa týka vedenia hlasov, musím poznať spevákov – ich rozsahy, registre a farby, aby sa každému „ušlo“ čo najprirodzenejšie spievanie, kedy jeho hlas vyznie ideálne. O správnej voľbe sólistu nehovoriac.
Ako sa z ôsmich individualít stáva taký kompaktný celok?
Braňo: To sú také záhadné veci... v momente, keď ideme spievať, kúsok ega musí ísť preč a hľadáme spoločnú vlnu. Nechcem byť zbytočne patetický, ale je to v konečnom dôsledku čaro hudby, čo nás spája a dúfam, že aj dlho nepustí.
Je vokálna harmónia závislá od ľudskej?
Braňo: Nerád by som to sofistikoval, ale čoraz viac si myslím, že áno. Aspoň v takej kapele, akou sme my, ide o prispôsobovanie sa celku a k tomu musí byť dobrá atmosféra, aby človek bez problémov obetoval svoje ego a stal sa súčasťou tohto nádherného organizmu akým bezpochyby a-cappella kapela je.
Predobrazom speváckeho zoskupenia Fragile boli také vokálne skupiny a sólisti ako Take 6, McFerrin, Real Group, Manhattan Transfer, Naturally 7 alebo Vox One. Spomedzi mnohých ďalších spevákov a inštrumentalistov spomeňme aspoň Stinga, Stevie Wondera, či Norah Jones, ktorých pesničky sa objavujú aj v repertoári skupiny. Áno, Fragile interpretujú väčšinou známe a overené skladby svetového popu, rocku a jazzu. Uchu lahodiace melódie sú však vo veľkej miere iba médiom, ktoré sprostredkováva to podstatné – energiu a muzikalitu spolu s aranžérskym dôvtipom samotných Fragile.
Na prvé počutie sa zdá, že s vami hrá rytmická sekcia, alebo využívate rytmickú podporu mašiniek. Je skutočne celá „rytmika“ vokálneho pôvodu?
Braňo: Mohol by som sa aj uraziť (smiech)... ako určite každý na mojom poste. Veď hra so zvukmi rôznych farieb a odtieňov a radosť z toho, aký nový „ruch“ sme zasa vymysleli, či napodobnili – to je jeden z pilierov tohto žánru!
V čom sú podľa vás Fragile osobití?
Braňo: Hlavne tým, že hudbu produkujeme bez hudobných nástrojov. Našou ďalšou devízou je, že neberieme noty do rúk ako nedotknuteľné tabu. Je to pre nás základ, ale hudba je živá a preto aj náš výsledný „produkt“ nesie znaky tvorivého procesu na skúškach. Notový zápis hotovej skladby býva často nakoniec celkom odlišný od toho, čo sme vzali do rúk pri prvej čítačke. Alebo sa ani nezachová... Tým, že každý si nesie so sebou rôzne hudobné nápady a inšpirácie a ide s nimi na „trh“ myšlienok, otvára cestu jedinečnosti.
Podľa čoho si vyberáte repertoár?
Slavo: Počúvame, delíme sa o pocity. Ak sa má skladba dostať do repertoáru, musí zaujať nielen jedného, ale (najlepšie) všetkých v skupine. Našťastie sme sa, čo sa týka vkusu, vzácne zišli, takže nie je také ťažké nájsť konsenzus. Ak by sme mali ísť do konkrétností, tak dnes, pri existujúcom repertoári, hľadáme už nové kusy aj podľa toho, koho sólo by sme potrebovali, či nám chýba rýchlejšia alebo pomalšia vec. Ale niekedy, keď srdce rozkáže... Aj ja mám v mojom počítači folder, kde ukladám svoje tipy...
Čo je vaša najsilnejšia zbraň podľa poslucháčov a návštevníkov koncertov?
Slavo: Dobrá hudba je základ. To, čo sa ukázalo byť tromfom navyše, je bezprostrednosť a dialóg s publikom. Neberieme ľudí ako počúvajúcu masu. Oveľa viac ako strojené pózy ľudí osloví, keď sa môžu zapojiť do programu. Predstupujeme pred nich ako normálni ľudia, ktorí si vedia urobiť srandu aj sami zo seba.
Okrem technickej precíznosti a intonácie zohráva veľkú úlohu na účinnosti vašej hudby aj výraz. Pomáha tomu fakt, že väčšina členov má herecké skúsenosti?
Braňo: Nemyslím si. Je to skôr vecou muzikantského feelingu. No skutočnosť, že väčšina z kolegov sú herci, nám enormne pomáha pri koncertoch, kde sa snažíme okrem hudobnej produkcie aj o zábavu publika.
Album Voice Mail má audiofilský rozmer. Ako sa vám podarilo dosiahnuť taký účinný a čistý štúdiový zvuk?
Braňo: Je to predovšetkým tým, že sme sa nesnažili robiť tento album rýchlo, ale kvalitne. Ďalej sme oslovili ľudí, ktorí nám so záujmom pomohli v oblasti mixovania a masteringu. Sú to skvelí muzikanti Rado Orth Vrabec a Ľubor Priehradník Umelec.
Darí sa vám podobný zvukový efekt dosiahnuť aj naživo?
Slavo: Nebolo by dobré, keby sme v štúdiu vyrábali niečo, čo naživo nie sme schopní dosiahnuť, alebo sa k tomu aspoň na 95% priblížiť. Nejaké malé odtienky a farbičky sa samozrejme pridajú, ale to zasa na koncerte vyvažuje, či dokonca prevažuje okamžitý osobný vklad.
Čo je najdôležitejšie pri aranžovaní vokálnej hudby?
Braňo: Uchopiť skladbu tak, aby som vystihol jej charakteristické črty. Ak napríklad robím hit, ktorý ľudia poznajú podľa nejakého grifu, nemožno ho vynechať. Nemusím dodržať otrocky všetko, čo v origináli počujem, niekedy je to dokonca na škodu. Čo sa týka vedenia hlasov, musím poznať spevákov – ich rozsahy, registre a farby, aby sa každému „ušlo“ čo najprirodzenejšie spievanie, kedy jeho hlas vyznie ideálne. O správnej voľbe sólistu nehovoriac.
Ako sa z ôsmich individualít stáva taký kompaktný celok?
Braňo: To sú také záhadné veci... v momente, keď ideme spievať, kúsok ega musí ísť preč a hľadáme spoločnú vlnu. Nechcem byť zbytočne patetický, ale je to v konečnom dôsledku čaro hudby, čo nás spája a dúfam, že aj dlho nepustí.
Je vokálna harmónia závislá od ľudskej?
Braňo: Nerád by som to sofistikoval, ale čoraz viac si myslím, že áno. Aspoň v takej kapele, akou sme my, ide o prispôsobovanie sa celku a k tomu musí byť dobrá atmosféra, aby človek bez problémov obetoval svoje ego a stal sa súčasťou tohto nádherného organizmu akým bezpochyby a-cappella kapela je.
Martin Chrobák
