DUFFY
15.02.2011 Filed in: Recenzie
Rockferry
Universal / A&M
Či sotva dvadsaťštyriročnej britskej speváčke Duffy patrí vysnívaná budúcnosť a nesmrteľnosť alebo či aj napriek momentálnym úspechom bude opäť len ďalšou z hviezdičiek, ktoré zapadnú po prvom albume, je zatiaľ ťažko predpovedať. To, čo ju však už dnes odlišuje od zameniteľného zástupu iných objavov hudobných televízií, je nielen silný producentský tím, v podobe niekdajšieho gitaristu skupiny Suede a producenta Bernarda Butlera a Jimmyho Hogartha (KT Tunstall, James Blunt), ale aj štýlový návrat k hudbe z čias, kedy ešte speváci museli vedieť spievať, hudobníci hrať a nahrávky sa neskladali v počítačoch z vypožičaných samplov. Celý album je výrazne ovplyvnený soulom šesťdesiatych rokov a pamätník môže dokonca aj hádať zdroje, odkiaľ všetci zúčastnení čerpali - napríklad The Temptations v úvodnom riffe skladby Warwick Avenue alebo Marvin Gaye v piesni Hanging On Too Long. V podstate je to mimoriadne príjemný „biely“ soul, ktorý možno nemá energiu nahrávok takej Amy Winehouse podobne ako ani Duffy v sebe nemá jej sebazničujúce tendencie. Väčšina piesní sa odvíja v pokojnej, až uspávajúcej atmosfére. Hitovejšie skladby (Mercy, Rockferry) zaujmú na prvé vypočutie, iné si poslucháč vychutná až po čase a viacnásobnom prehrávaní (Stepping Stone, Hanging On Too Long), stále je ale čo počúvať a to v dnešnej ére prefabrikovaných nahrávok na jedno použitie nie je také zlé odporúčanie.
Universal / A&M
Či sotva dvadsaťštyriročnej britskej speváčke Duffy patrí vysnívaná budúcnosť a nesmrteľnosť alebo či aj napriek momentálnym úspechom bude opäť len ďalšou z hviezdičiek, ktoré zapadnú po prvom albume, je zatiaľ ťažko predpovedať. To, čo ju však už dnes odlišuje od zameniteľného zástupu iných objavov hudobných televízií, je nielen silný producentský tím, v podobe niekdajšieho gitaristu skupiny Suede a producenta Bernarda Butlera a Jimmyho Hogartha (KT Tunstall, James Blunt), ale aj štýlový návrat k hudbe z čias, kedy ešte speváci museli vedieť spievať, hudobníci hrať a nahrávky sa neskladali v počítačoch z vypožičaných samplov. Celý album je výrazne ovplyvnený soulom šesťdesiatych rokov a pamätník môže dokonca aj hádať zdroje, odkiaľ všetci zúčastnení čerpali - napríklad The Temptations v úvodnom riffe skladby Warwick Avenue alebo Marvin Gaye v piesni Hanging On Too Long. V podstate je to mimoriadne príjemný „biely“ soul, ktorý možno nemá energiu nahrávok takej Amy Winehouse podobne ako ani Duffy v sebe nemá jej sebazničujúce tendencie. Väčšina piesní sa odvíja v pokojnej, až uspávajúcej atmosfére. Hitovejšie skladby (Mercy, Rockferry) zaujmú na prvé vypočutie, iné si poslucháč vychutná až po čase a viacnásobnom prehrávaní (Stepping Stone, Hanging On Too Long), stále je ale čo počúvať a to v dnešnej ére prefabrikovaných nahrávok na jedno použitie nie je také zlé odporúčanie.
Miloš Janoušek
