Carlos Santana a Paul Reed Smith
15.02.2011 Filed in: Články
Po svojom prvom veľkom vystúpení v sanfranciskej hale Fillmore sa objavil v roku 1969 na legendárnom festivale Woodstock. Krátko na to už o ňom vedel celý kultúrny svet. Hneď prvý dlhohrajúci album s prostým názvom Santana sa predal v náklade dva milióny kusov.
Ďalšia LP Abraxas následne vyslúžila Santanovi takmer nesmrteľnosť. Predaj štyroch miliónov nosičov bol viac než exkluzívny a hitovky ako Samba Pa Ti,
Black Magic Woman, či Oye Comova sa stále hrajú aj na komerčných rozhlasových staniciach. Osobitá melodická hra, krásny tón gitary a spojenie rockovej hudby s latinskou rytmikou na seba koncom šesťdesiatych rokov strhli zaslúženú pozornosť, ktorú si Carlos, syn mexického mariačiho a obdivovateľ B.B. Kinga, dokázal udržať dodnes.
Ako nadšený gitarista bol Santana so svojimi nástrojmi odjakživa vnútorne spätý. Keď sa ho kedysi novinári pýtali, odkiaľ berie ten svoj krásny dlhý tón, odpovedal eufemisticky: „Keď stojím na pódiu, trebárs aj vo väčšej vzdialenosti od svojho zosilňovača, zakaždým vnímam tú spojnicu, kde na jednom konci stojí aparát a na druhom som ja s gitarou.“ Pôvod Santanovho dlhého tónu má však aj iné, pragmatickejšie vysvetlenie. Jeho gitarový technik pred koncertom všetko nastaví tak, aby sa odkiaľkoľvek dala nástrojom chytiť oná povestná nekonečná väzba. A čo že je to za nástroj? Už bezmála tri desaťročia Santanovou hlavnou gitarou signovaný model Paul Reed Smith. Cesta ku gitarám PRS nebola priama.
Carlos mal vždy rád hutný guľatý a dlhý tón, niet preto divu, že od počiatku mal vo svojom inventári značku Gibson. V štúdiu síce používal aj starý Fender Stratocaster z päťdesiatych rokov, to sa však týkalo skôr špecifických partov a bolo to dané aj Carlosovým obdivom k Jimi Hendrixovi. Inak v jeho rukách na pódiu postupne defilovali modely Gibson SG Special, Standard aj Custom, potom Gibson L6S a nemohli chýbať hviezdne Les Pauly Custom a Standard. Potom prišla na rad firma Yamaha so svojim nástrojom SG 2000. Santana s touto gitarou osadenou snímačmi Gibson strávil nejaký čas,
to všetko sa však zmenilo, keď sa jedného dňa zoznámil s Paulom Smithom z amerického Marylandu.
Mladý Paul sa rozhodol spojiť svoju životnú kariéru s výrobou elektrických gitár. Využil pri tom svoje know-how gitaristu a zvolil si ambiciózny cieľ vyrobiť nástroj pre svoj hudobný idol, ktorým nebol nikto iný než Carlos Santana. Keď raz hral Santana v Marylande, vtedy iba dvadsaťdvaročný Paul mu priniesol svoju gitaru s tým, že je to nástroj, ktorý vyrobil preňho a chce, aby ho vyskúšal. Stalo sa. Santanovi sedela gitary tak dobre, že ju počas vystúpenia ani nepustil z ruky a odohral na nej celý koncert. Znie to ako rozprávka, ktorej ale predchádzalo množstvo cieľavedomej práce a nezdolnej vôle. Je pravda, že Santana najprv Paulovi Smithovi príliš neveril a myslel si, že je to náhoda, keď nástroj neznámeho mena hrá tak dobre. Nechal si teda od neho vyrobiť ďalšiu gitaru, potom ešte jednu a každá z nich hrala tak dobre, ako tá prvá. Carlos musel uznať, že Paul Reed Smith je skutočne výnimočný gitarár.
To bolo v roku 1979 a vtedy Carlos na svojich koncertoch ešte striedal PRS s Yamahou. Sám vravel, že je to kvôli rozdielnosti zvuku a že svoje nové nástroje osadzuje snímačmi Seymour Duncan, aby dosiahol nielen dlhý tón, ale i patričný, komplexne masívny zvuk. Pre ilustráciu, že sa mu to fakt aj darilo, si stačí si vypočuť platne ako napríklad Marathon, Zebob, prípadne Blues For Salvador.
V ďalších rokoch už začal Carlos preferovať hlavne gitary PRS, a tak vznikli slávne modely Santana I, Santana II, Santana III a zatiaľ najnovší, Santana MD.
V spojení s aparátom Mesa Boogie a Marshall to Carlosovi znelo skutočne skvelo, čo môže potvrdiť snáď každý, kto mal možnosť vzhliadnuť jeho koncerty v osemdesiatych a deväťdesiatych rokoch. Táto skutočnosť bola kľúčom k bráne, ktorou vstúpil Paul Reed Smith do veľkého sveta a jeho značka PRS sa zaradila sa medzi najrenomovanejšie pojmy vo svete elektrických gitár.
Vďaka Santanovi postupne začali na gitary PRS hrať i ďalší veľkí hudobníci, napríklad Al DiMeola, Dickey Betts, Mike Oldfield, Gary Moore, dokonca aj Jimmy Page dokázal príležitostne odložiť svoj Les Paul a rozoznieť nástroj od Paula Smitha. Pozoruhodných výsledkov sa Paulovi Smithovi podarilo dosiahnuť aj vďaka spojeniu s takou autoritou, akú ešte v období svojho pôsobenia vo firme Gibson reprezentoval Ted McCarty, čo iste ocenili nie len pamätníci.
Okrem starej gardy gitaristov začali totiž už v deväťdesiatych rokoch gitary PRS masívne objavovať aj mladí hráči z moderných rockových a nu-metalových kapiel. Vďaka ich špecifickým požiadavkám vznikli ďalšie signované gitary PRS, ako napríklad model Dave Navarro alebo Mark Tremonti. V ponuke značky PRS sa priebežne objavujú nové radové modely rôznej konštrukcie a dizajnu. V súčasnosti sa dá povedať, že zo základnej kolekcie si možno vybrať gitaru PRS vhodnú prakticky pre akýkoľvek hudobný žáner, či už sú to tvrdšie gitarové disciplíny, univerzálny pop a fusion, alebo aj špecifické žánre ako jazz, country, rockabilly či blues. Značka PRS je na porovnateľnej úrovni ako Gibson či Fender. Vlastne už prvé Smithove modely v sebe spájali niektoré vlastnosti týchto dvoch pilierov gitarovej histórie. Kvalita materiálu a precízneho remeselného spracovania, spojená so stále novými poznatkami a pritom rešpektujúca nepostrádateľnú klasiku, sa Paul Smithovi vypláca.
Dnes už používa gitary PRS neprehľadné množstvo umelcov. Medzi nimi stále pribúdajú osobnosti veľkého formátu. Majiteľ prosperujúcej firmy ale dobre vie, kto mu pomohol presadiť sa a získať svetové uznanie. Carlos Santana je určite stále najatraktívnejším Smithovým odberateľom, osobným priateľom i praktickým propagátorom značky. Často, keď sa usporadúvajú rôzne tlačové konferencie a prezentačné akcie firmy PRS, nechýba tam ani Carlos osobne, ako čestný hosť. Partnerstvo je to obojstranne výhodné, ale človek ako Santana by iste nerobil čosi, o čom nie je osobne presvedčený. Jeho neustálu životaschopnosť a duševnú silu dokazujú aj nové albumy, napríklad cenami ovenčený Supernatural, Shaman alebo All That I Am, ktoré svojím vznikom zasahujú už do tretieho tisícročia. Najlepšie je ale zájsť priamo na koncert Carlosa a jeho kapely. Možno, až budete naživo počuť, čo znie z pódia, napadne aj vám, že spojenie mien Santana a Paul Reed Smith nie je iba obyčajná náhoda.
Black Magic Woman, či Oye Comova sa stále hrajú aj na komerčných rozhlasových staniciach. Osobitá melodická hra, krásny tón gitary a spojenie rockovej hudby s latinskou rytmikou na seba koncom šesťdesiatych rokov strhli zaslúženú pozornosť, ktorú si Carlos, syn mexického mariačiho a obdivovateľ B.B. Kinga, dokázal udržať dodnes.
Ako nadšený gitarista bol Santana so svojimi nástrojmi odjakživa vnútorne spätý. Keď sa ho kedysi novinári pýtali, odkiaľ berie ten svoj krásny dlhý tón, odpovedal eufemisticky: „Keď stojím na pódiu, trebárs aj vo väčšej vzdialenosti od svojho zosilňovača, zakaždým vnímam tú spojnicu, kde na jednom konci stojí aparát a na druhom som ja s gitarou.“ Pôvod Santanovho dlhého tónu má však aj iné, pragmatickejšie vysvetlenie. Jeho gitarový technik pred koncertom všetko nastaví tak, aby sa odkiaľkoľvek dala nástrojom chytiť oná povestná nekonečná väzba. A čo že je to za nástroj? Už bezmála tri desaťročia Santanovou hlavnou gitarou signovaný model Paul Reed Smith. Cesta ku gitarám PRS nebola priama.
Carlos mal vždy rád hutný guľatý a dlhý tón, niet preto divu, že od počiatku mal vo svojom inventári značku Gibson. V štúdiu síce používal aj starý Fender Stratocaster z päťdesiatych rokov, to sa však týkalo skôr špecifických partov a bolo to dané aj Carlosovým obdivom k Jimi Hendrixovi. Inak v jeho rukách na pódiu postupne defilovali modely Gibson SG Special, Standard aj Custom, potom Gibson L6S a nemohli chýbať hviezdne Les Pauly Custom a Standard. Potom prišla na rad firma Yamaha so svojim nástrojom SG 2000. Santana s touto gitarou osadenou snímačmi Gibson strávil nejaký čas,
to všetko sa však zmenilo, keď sa jedného dňa zoznámil s Paulom Smithom z amerického Marylandu.
Mladý Paul sa rozhodol spojiť svoju životnú kariéru s výrobou elektrických gitár. Využil pri tom svoje know-how gitaristu a zvolil si ambiciózny cieľ vyrobiť nástroj pre svoj hudobný idol, ktorým nebol nikto iný než Carlos Santana. Keď raz hral Santana v Marylande, vtedy iba dvadsaťdvaročný Paul mu priniesol svoju gitaru s tým, že je to nástroj, ktorý vyrobil preňho a chce, aby ho vyskúšal. Stalo sa. Santanovi sedela gitary tak dobre, že ju počas vystúpenia ani nepustil z ruky a odohral na nej celý koncert. Znie to ako rozprávka, ktorej ale predchádzalo množstvo cieľavedomej práce a nezdolnej vôle. Je pravda, že Santana najprv Paulovi Smithovi príliš neveril a myslel si, že je to náhoda, keď nástroj neznámeho mena hrá tak dobre. Nechal si teda od neho vyrobiť ďalšiu gitaru, potom ešte jednu a každá z nich hrala tak dobre, ako tá prvá. Carlos musel uznať, že Paul Reed Smith je skutočne výnimočný gitarár.
To bolo v roku 1979 a vtedy Carlos na svojich koncertoch ešte striedal PRS s Yamahou. Sám vravel, že je to kvôli rozdielnosti zvuku a že svoje nové nástroje osadzuje snímačmi Seymour Duncan, aby dosiahol nielen dlhý tón, ale i patričný, komplexne masívny zvuk. Pre ilustráciu, že sa mu to fakt aj darilo, si stačí si vypočuť platne ako napríklad Marathon, Zebob, prípadne Blues For Salvador.
V ďalších rokoch už začal Carlos preferovať hlavne gitary PRS, a tak vznikli slávne modely Santana I, Santana II, Santana III a zatiaľ najnovší, Santana MD.
Vďaka Santanovi postupne začali na gitary PRS hrať i ďalší veľkí hudobníci, napríklad Al DiMeola, Dickey Betts, Mike Oldfield, Gary Moore, dokonca aj Jimmy Page dokázal príležitostne odložiť svoj Les Paul a rozoznieť nástroj od Paula Smitha. Pozoruhodných výsledkov sa Paulovi Smithovi podarilo dosiahnuť aj vďaka spojeniu s takou autoritou, akú ešte v období svojho pôsobenia vo firme Gibson reprezentoval Ted McCarty, čo iste ocenili nie len pamätníci.
Okrem starej gardy gitaristov začali totiž už v deväťdesiatych rokoch gitary PRS masívne objavovať aj mladí hráči z moderných rockových a nu-metalových kapiel. Vďaka ich špecifickým požiadavkám vznikli ďalšie signované gitary PRS, ako napríklad model Dave Navarro alebo Mark Tremonti. V ponuke značky PRS sa priebežne objavujú nové radové modely rôznej konštrukcie a dizajnu. V súčasnosti sa dá povedať, že zo základnej kolekcie si možno vybrať gitaru PRS vhodnú prakticky pre akýkoľvek hudobný žáner, či už sú to tvrdšie gitarové disciplíny, univerzálny pop a fusion, alebo aj špecifické žánre ako jazz, country, rockabilly či blues. Značka PRS je na porovnateľnej úrovni ako Gibson či Fender. Vlastne už prvé Smithove modely v sebe spájali niektoré vlastnosti týchto dvoch pilierov gitarovej histórie. Kvalita materiálu a precízneho remeselného spracovania, spojená so stále novými poznatkami a pritom rešpektujúca nepostrádateľnú klasiku, sa Paul Smithovi vypláca.
Dnes už používa gitary PRS neprehľadné množstvo umelcov. Medzi nimi stále pribúdajú osobnosti veľkého formátu. Majiteľ prosperujúcej firmy ale dobre vie, kto mu pomohol presadiť sa a získať svetové uznanie. Carlos Santana je určite stále najatraktívnejším Smithovým odberateľom, osobným priateľom i praktickým propagátorom značky. Často, keď sa usporadúvajú rôzne tlačové konferencie a prezentačné akcie firmy PRS, nechýba tam ani Carlos osobne, ako čestný hosť. Partnerstvo je to obojstranne výhodné, ale človek ako Santana by iste nerobil čosi, o čom nie je osobne presvedčený. Jeho neustálu životaschopnosť a duševnú silu dokazujú aj nové albumy, napríklad cenami ovenčený Supernatural, Shaman alebo All That I Am, ktoré svojím vznikom zasahujú už do tretieho tisícročia. Najlepšie je ale zájsť priamo na koncert Carlosa a jeho kapely. Možno, až budete naživo počuť, čo znie z pódia, napadne aj vám, že spojenie mien Santana a Paul Reed Smith nie je iba obyčajná náhoda.
Martin Koubek
