Alanis Morissette
15.02.2011 Filed in: Články
Flavors Of Entanglement
Keď v roku 1995 vyšiel album Jagged Little Pill, asi nikto netušil, že to bude najpredávanejší ženský debutový album všetkých čias (predalo sa ho celosvetovo viac ako 30 miliónov kusov). Ono to nie je celkom tak. V reáli to už bol tretí album potomka Frankokanaďana a (pôvodom) Maďarky (možno aj preto sa jej publishingová firma volá Szeretlek...). Tie prvé dva boli dôsledkom výhry Alanis Nadine (čo je jej celé meno) v súťaži Star Search, ale vyšli len v Kanade, takže z hľadiska Billboardu, resp. inej rešpektovanej inštitúcie akoby neexistovali.
Ale už na svojich teenagerských albumoch (Alanis (1991) a Now This is Time (1992) sa prejavila už ako (spolu)autorka, takže do spolupráce so svojím osudovým hudobným partnerom, Glenom Ballardom, už v polovici 90-tych rokov prišla pripravená. Navyše jej vyzretý reálny debut prišiel v správnom čase. Publikum bolo presýtené vzájomným súbojom klasických popových speváčok Whitney Houston, Mariah Carey a Celine Dion a navyše dvere jej pomohla rozraziť Sheryl Crow so svojím „oneskoreným“ debutom Tuesday Night Music Club (vyšiel jej vo veku 32 rokov).
Ďalšie albumy sympatickej Kanaďanky už logicky megaúspešný debut nemohli prekonať, hoci ani jeden z nich nie je od neho v zásade horší. Boli však už len viac či menej dobrými variáciami a keďže Alanis neposkytla bulvárnym médiám v zásade žiadny podnet, aby ju prepierali a pripomínali v nehudobných súvislostiach, ich predaj postupne klesal. Navyše možnosti spolupráce s Glenom Ballardom sa vyčerpali a zdalo sa, že sa nenájde žiaden nový hudobno-producentský partner, ktorý by z nej vedel dostať, to čo on na debute – emóciu, krehkosť, tajomnosť ale aj pocit, že toto môže dosiahnuť každá mladá baba, ktorá chce byť speváčkou svojich vlastných piesní.
Napokon sa objavil Guy Sigworth, britský skladateľ a producent, ktorý svoju kariéru začal na slávnom Sealovom hite Crazy. Ten, mimochodom, nahrala Alanis ako coverový bonus na svoju výberovku Collection v roku 1995. Na jeho konte sú nahrávky pre Björk, Madonnu, Bebel Gilberto, ale aj Robyn, či Britney Spears. Fajnšmekri dodnes chvália jediný album jeho vlastného projektu Frou Frou „Details“ z roku 2002, kde najlepšie definoval svoj vlastný producentský štýl – spojenie akustických nástrojov, elektroniky a triphopových rytmov s výrazným ženským vokálom.
Práve Alanis, s chuťou vymaniť sa zo svojej doterajšej podoby, sa stala jeho súčasnou múzou, pre ktorú na album Flavors Of Entanglement mohol vo svojom londýnskom Frou Frou Central štúdiu vyskladať svoje zvukové plochy, ktoré oscilujú od zdanlivo odcudzenej agresívnej syntezátorovej steny (Versions Of Violence) až po krehučkú klavírovku (Not As We). Neodťahuje ju ani od jej hudobnej minulosti (singlovka Underneath) a s úspechom v ostatných skladbách úspešne nachádza východisko zo jej doterajšej (a už zrejme slepej) uličky.
Svojím hlasom Alanis dokáže zo seba dostať neuveriteľnú škálu emócií, pričom vo všetkých podobách je prirodzená a presvedčivá, na rozdiel od predchádzajúcich albumov sa v zásade žiadna skladba na albume nepodobá druhej. Aj to je zrejme Sigworthova zásluha. Dobrí angličtinári si svoj zážitok môžu umocniť aj analyzovaním textov, ktoré sú všetkým iným, len nie pop-rockové klišé. Ale aj „neznalec“, resp. „nepočúvač textov“, sa do nevšedného sveta Alanis Morissette ľahko dostane – tie nahrávky ich do svojej atmosféry jednoducho vtiahnu.
K tejto sympatickej Kanaďanke podvedome inklinujú, resp. sa k nim aj viac či menej otvorene hlásia aj Zlaté slávice z oboch strán niekdajšej spoločnej česko-slovenskej fedrácie. Bolo by skvelé, keby niekedy skúsili zariskovať tak, ako Alanis na albume Flavors Of Entanglement.
Keď v roku 1995 vyšiel album Jagged Little Pill, asi nikto netušil, že to bude najpredávanejší ženský debutový album všetkých čias (predalo sa ho celosvetovo viac ako 30 miliónov kusov). Ono to nie je celkom tak. V reáli to už bol tretí album potomka Frankokanaďana a (pôvodom) Maďarky (možno aj preto sa jej publishingová firma volá Szeretlek...). Tie prvé dva boli dôsledkom výhry Alanis Nadine (čo je jej celé meno) v súťaži Star Search, ale vyšli len v Kanade, takže z hľadiska Billboardu, resp. inej rešpektovanej inštitúcie akoby neexistovali.
Ďalšie albumy sympatickej Kanaďanky už logicky megaúspešný debut nemohli prekonať, hoci ani jeden z nich nie je od neho v zásade horší. Boli však už len viac či menej dobrými variáciami a keďže Alanis neposkytla bulvárnym médiám v zásade žiadny podnet, aby ju prepierali a pripomínali v nehudobných súvislostiach, ich predaj postupne klesal. Navyše možnosti spolupráce s Glenom Ballardom sa vyčerpali a zdalo sa, že sa nenájde žiaden nový hudobno-producentský partner, ktorý by z nej vedel dostať, to čo on na debute – emóciu, krehkosť, tajomnosť ale aj pocit, že toto môže dosiahnuť každá mladá baba, ktorá chce byť speváčkou svojich vlastných piesní.
Napokon sa objavil Guy Sigworth, britský skladateľ a producent, ktorý svoju kariéru začal na slávnom Sealovom hite Crazy. Ten, mimochodom, nahrala Alanis ako coverový bonus na svoju výberovku Collection v roku 1995. Na jeho konte sú nahrávky pre Björk, Madonnu, Bebel Gilberto, ale aj Robyn, či Britney Spears. Fajnšmekri dodnes chvália jediný album jeho vlastného projektu Frou Frou „Details“ z roku 2002, kde najlepšie definoval svoj vlastný producentský štýl – spojenie akustických nástrojov, elektroniky a triphopových rytmov s výrazným ženským vokálom.
Práve Alanis, s chuťou vymaniť sa zo svojej doterajšej podoby, sa stala jeho súčasnou múzou, pre ktorú na album Flavors Of Entanglement mohol vo svojom londýnskom Frou Frou Central štúdiu vyskladať svoje zvukové plochy, ktoré oscilujú od zdanlivo odcudzenej agresívnej syntezátorovej steny (Versions Of Violence) až po krehučkú klavírovku (Not As We). Neodťahuje ju ani od jej hudobnej minulosti (singlovka Underneath) a s úspechom v ostatných skladbách úspešne nachádza východisko zo jej doterajšej (a už zrejme slepej) uličky.
Svojím hlasom Alanis dokáže zo seba dostať neuveriteľnú škálu emócií, pričom vo všetkých podobách je prirodzená a presvedčivá, na rozdiel od predchádzajúcich albumov sa v zásade žiadna skladba na albume nepodobá druhej. Aj to je zrejme Sigworthova zásluha. Dobrí angličtinári si svoj zážitok môžu umocniť aj analyzovaním textov, ktoré sú všetkým iným, len nie pop-rockové klišé. Ale aj „neznalec“, resp. „nepočúvač textov“, sa do nevšedného sveta Alanis Morissette ľahko dostane – tie nahrávky ich do svojej atmosféry jednoducho vtiahnu.
K tejto sympatickej Kanaďanke podvedome inklinujú, resp. sa k nim aj viac či menej otvorene hlásia aj Zlaté slávice z oboch strán niekdajšej spoločnej česko-slovenskej fedrácie. Bolo by skvelé, keby niekedy skúsili zariskovať tak, ako Alanis na albume Flavors Of Entanglement.
Juraj Čurný
