THE OFFSPRING
06.03.2013
Days Go By
Columbia Records / Sony BMG
Kalifornská kapela založená v roku 1984, sa zo stredoškolskej garážovej party po rokoch práce nielenže prepracovala na vrchol medzi tzv. veľké kapely, ale zaradila sa k tým nemnohým a zásadným formáciám, ktoré v koncoch osemdesiatych a začiatkoch deväťdesiatych rokov definovali celý jeden hudobný smer – melodický americký neopunk.
Na CD Days Go By je, podobne ako na mnohých iných albumoch zmieňovaného žánru, vidieť, čo dokáže urobiť dlhoročná tvrdá práca a kvalitná produkcia s kapelou hrajúcou od počiatku štýl, ktorý mnohí „tzv. znalci“ odpisujú ako primitívnu hudbu pre opilcov a kvázi muzikantov neschopných sa naučiť poriadne hrať. Z tohto prostredia však takisto dokáže vzísť výborná hudba a skvelí muzikanti a CD Days Go By je toho dôkazom. Skladby sú chytľavé, majú potenciál strhnúť poslucháča a udržať si jeho pozornosť. Sú medzi nimi veselé, hravé a chytľavé kúsky, ktoré majú okrem punkovej dravosti aj istú „pesničkársku“ rovinu a nepostrádajú ani potrebnú dávku melodickosti, ktorá zaručuje bezproblémovú počúvateľnosť aj u ľudí, čo punk príliš nemusia.
Aj po stránke aranžmá je to protiklad k punkovému klišé. Kvalitný spev, krásne viachlasné vokály, mimochodom intonačne čisté, vrstvené gitarové linky, presné a expresívne hrané bicie a basa tlačiaca spodok skladby s razanciou lokomotívy, všetko skvele ladí a znie pôsobivo. Aj v rámci inštrumentácie sa tu objavujú nástroje, ktoré by človek v punkovej hudbe obvykle ťažko hľadal. Loopy, občas aj syntezátorové plochy spájajúce výsledný sound, dokonca sa tam objaví aj mexická dychová sekcia! Nijaká nuda typu „jeden sound a tri akordy dokola cez celé CD“ sa nekoná.
Samostatnou kapitolou je zvuk. Je profesionálny, všetko je čisté a zrozumiteľné, nástroje aj vokály sú krásne čitateľné. Tu po garáži a undergrounde niet ani stopy, niekde sú úmyselne použité „lo-fi“ zvuky pre navodenie atmosféry, ale po krátkej „špinavej“ efektovej pasáži opäť nastupuje kryštalicky čistý a precízny sound, ako sa na profíkov patrí a sluší.
Človek by si možno povedal, že toto všetko už ani nie je punk, ale skôr akýsi tvrdší pop. Ale omyl, táto muzika za všetkým tým leskom dokonale prevedenej profi produkcie stále ukrýva dostatočnú punkovú razanciu, aj keď už dávno nie neomalenú a naivnú ako u garážových kapiel. Na kapele počuť, že hudobníci dospeli, vyrástli interpretačne, ale stále sa nestali akademickými suchármi a nezabudli, odkiaľ vyšla hudba, ktorú hrajú. Dospelý a profesionálny punk, ktorý vyrástol do kvality a poriadne rozšíril svoje výrazovú škálu. A vďaka svojej vybrúsenosti, čo sa formy prevedenia týka, si istotne nájde cestu aj do uší ľudí, ktorí sa tomuto žánru vyhýbajú.
Columbia Records / Sony BMG
Kalifornská kapela založená v roku 1984, sa zo stredoškolskej garážovej party po rokoch práce nielenže prepracovala na vrchol medzi tzv. veľké kapely, ale zaradila sa k tým nemnohým a zásadným formáciám, ktoré v koncoch osemdesiatych a začiatkoch deväťdesiatych rokov definovali celý jeden hudobný smer – melodický americký neopunk.
Na CD Days Go By je, podobne ako na mnohých iných albumoch zmieňovaného žánru, vidieť, čo dokáže urobiť dlhoročná tvrdá práca a kvalitná produkcia s kapelou hrajúcou od počiatku štýl, ktorý mnohí „tzv. znalci“ odpisujú ako primitívnu hudbu pre opilcov a kvázi muzikantov neschopných sa naučiť poriadne hrať. Z tohto prostredia však takisto dokáže vzísť výborná hudba a skvelí muzikanti a CD Days Go By je toho dôkazom. Skladby sú chytľavé, majú potenciál strhnúť poslucháča a udržať si jeho pozornosť. Sú medzi nimi veselé, hravé a chytľavé kúsky, ktoré majú okrem punkovej dravosti aj istú „pesničkársku“ rovinu a nepostrádajú ani potrebnú dávku melodickosti, ktorá zaručuje bezproblémovú počúvateľnosť aj u ľudí, čo punk príliš nemusia.
Aj po stránke aranžmá je to protiklad k punkovému klišé. Kvalitný spev, krásne viachlasné vokály, mimochodom intonačne čisté, vrstvené gitarové linky, presné a expresívne hrané bicie a basa tlačiaca spodok skladby s razanciou lokomotívy, všetko skvele ladí a znie pôsobivo. Aj v rámci inštrumentácie sa tu objavujú nástroje, ktoré by človek v punkovej hudbe obvykle ťažko hľadal. Loopy, občas aj syntezátorové plochy spájajúce výsledný sound, dokonca sa tam objaví aj mexická dychová sekcia! Nijaká nuda typu „jeden sound a tri akordy dokola cez celé CD“ sa nekoná.
Samostatnou kapitolou je zvuk. Je profesionálny, všetko je čisté a zrozumiteľné, nástroje aj vokály sú krásne čitateľné. Tu po garáži a undergrounde niet ani stopy, niekde sú úmyselne použité „lo-fi“ zvuky pre navodenie atmosféry, ale po krátkej „špinavej“ efektovej pasáži opäť nastupuje kryštalicky čistý a precízny sound, ako sa na profíkov patrí a sluší.
Človek by si možno povedal, že toto všetko už ani nie je punk, ale skôr akýsi tvrdší pop. Ale omyl, táto muzika za všetkým tým leskom dokonale prevedenej profi produkcie stále ukrýva dostatočnú punkovú razanciu, aj keď už dávno nie neomalenú a naivnú ako u garážových kapiel. Na kapele počuť, že hudobníci dospeli, vyrástli interpretačne, ale stále sa nestali akademickými suchármi a nezabudli, odkiaľ vyšla hudba, ktorú hrajú. Dospelý a profesionálny punk, ktorý vyrástol do kvality a poriadne rozšíril svoje výrazovú škálu. A vďaka svojej vybrúsenosti, čo sa formy prevedenia týka, si istotne nájde cestu aj do uší ľudí, ktorí sa tomuto žánru vyhýbajú.
Michal Kyseľ
