Junk of the Heart
EMI Monitor




Takýchto kapiel tu bolo a bude. Mladá gitarovka práve rozprestrela svoje krídelká a objavuje svet. Aj oni počúvali hudbu svojich predchodcov a je to poznať. Snažím sa vyloviť z podvedomia pár príkladov, ale narýchlo nenachádzam... aj keď ten hlas, že by Mr. Hudson? Možno podobnosť čisto náhodná, možno geografická. Teraz zase tie vokály ako od Bay City Rollers. Každopádne viac príjemný pesničkový pop, než nezávislý (od čoho?) indie rock. A ten názov, ako sa to číta? Žeby Koks? Vyhľadám tú pesničku od Bowieho čo ich inšpirovala. Keď ju písal, chlapci asi ešte neboli na svete... Akustická gitara drží rytmus a dcéra v kuchyni poskakuje do taktu, len melódie sa akosi neukladajú do podvedomia. Ale nevadí. Čas je pominuteľná veličina a hodnota The Kooks momentálne spočíva skôr v iných veciach, než je originalita a geniálne nápady. Je to hlavne nákazlivý optimizmus, mladícka sviežosť a radosť z budúcnosti otvorenej dokorán. Čím viac sa tejto ich medecíny prenesie aj na iných, tým lepšie. Kto má chuť, mal by to využiť, kým ju v sebe majú, lebo čo bude potom, nevedno. Situácia sa vyrieši až nastane.

Martin Chrobák