ROXETTE
15.05.2012
Travelling
EMI


Známe švédske duo Roxette asi nie je treba zdĺhavo predstavovať, keďže sa zabývalo v playlistoch komerčných rádii už od začiatku 90. rokov. Ich typický štýl založený na prichrípnutom hlase Pera Gessleho a s ním kontrastujúcim čistým jasným hlasom jeho kolegyne Marie Fredriksson je neomylne rozpoznateľný už po prvom takte. Ich hudba bola vždy príjemná, ľahko počúvateľná, pomerne jednoduchá, pritom však nikdy neskĺzla do nudy a klišé. Stále dokázali do popovej muziky primiešať aj dostatočnú dávku nefalšovaného rockového drajvu. Táto kapela koncom marca tohto roku vydala svoj v poradí deviaty štúdiový album nazvaný Travelling, s podtitulom “songs from studios, stages, hotel rooms and other strange places”.
Už samotný obal a jeho podtitul poukazuje na to, že tento album bude o hodne iný ako predchádzajúce. A tušenie nesklamalo. Album má totálne iný sound ako ten klasický, na ktorí sme pri Roxette zvyknutí. Je tu hlavne o dosť viac akustických nástrojov a nepočuť tu typické klávesové plochy, zvuk elektrických gitár je posunutý viac do vintage farieb. Kovové zvonivé zvuky FM syntezátora tu nenájdeme vôbec. Táto prekvapivá zmena však Roxette sedí, znie to veľmi prirodzene a úprimne, nie je to tak násilné ako u mnohých kapiel, ktoré si po rokoch elektrického hrania povedia – “urobme si jeden unplugged album” – a poslucháč ich na CD takmer nespozná.
Na albume nájdeme 15 skladieb, ktoré sa štýlovo pohybujú od typických akustických, takmer folkrockových pesničiek, až po skladby rockovo nadupané, v ktorých však predtým tradičné klávesy nahrádzajú sláčiky a dychy.Podľa bookletu sa jedná o piesne, ktoré vznikali na najrôznejších miestach – v hotelových izbách, na skúškach kapely, na rôznych nahrávacích session v štúdiách po celom svete. Po rokoch sa v zvukovom archíve kapely nahromadil dostatok materiálu, z ktorých sa povyberali vhodné kúsky na album. Skladby sú pekné, s výraznou melodikou a s citom pre atmosféru. Počúva sa to mimoriadne ľahko a príjemne. Tu treba pochváliť vkusnú prácu aranžéra, ktorý sa dokázal vyhnúť preexponovaným samoúčelným pasážam (viem, je to niekedy ťažké odolať … )a celok pôsobí kompaktne a čisto. Najlepšie to počuť hlavne na poslednej piesni, remake staršieho hitu It Must Have Been Love, kde akustické nástroje dokázali bez problémov nahradiť pre túto skladbu typické syntezátorové party.
Rovnako brilantné ako kompozícia a aranžérska práca sú aj interpretačné výkony. Per stale znie sviežo ako pred rokmi, rovnako Marie spieva ako o život, čisto, zvonivo a prenikavo. Človek by podľa hlasov ľahko nadobudol pocit, že snáď ani nestarnú! Ako to sakra robia :D ? Pri svetovej špičke v svojom žánri, kde Roxette rozhodne patrí, však snáď nikto nečaká nič iné. Výborne odspievané skladby podporuje skvelá sprievodná kapela, ktorá hrá veľmi dynamicky a feelingovo, a pritom šlape presne ako švajčiarske hodinky.
V booklete sa možno dočítať, že tento album je venovaný fanúšikom kapely po celom svete. Ja by som ho na prepočutie rozhodne doporučil nielen im, ale všetkým, čo majú radi príjemnú poprockovú muziku v trochu viac akustickom prevedení. Za mňa plný počet bodov.
EMI


Známe švédske duo Roxette asi nie je treba zdĺhavo predstavovať, keďže sa zabývalo v playlistoch komerčných rádii už od začiatku 90. rokov. Ich typický štýl založený na prichrípnutom hlase Pera Gessleho a s ním kontrastujúcim čistým jasným hlasom jeho kolegyne Marie Fredriksson je neomylne rozpoznateľný už po prvom takte. Ich hudba bola vždy príjemná, ľahko počúvateľná, pomerne jednoduchá, pritom však nikdy neskĺzla do nudy a klišé. Stále dokázali do popovej muziky primiešať aj dostatočnú dávku nefalšovaného rockového drajvu. Táto kapela koncom marca tohto roku vydala svoj v poradí deviaty štúdiový album nazvaný Travelling, s podtitulom “songs from studios, stages, hotel rooms and other strange places”.
Už samotný obal a jeho podtitul poukazuje na to, že tento album bude o hodne iný ako predchádzajúce. A tušenie nesklamalo. Album má totálne iný sound ako ten klasický, na ktorí sme pri Roxette zvyknutí. Je tu hlavne o dosť viac akustických nástrojov a nepočuť tu typické klávesové plochy, zvuk elektrických gitár je posunutý viac do vintage farieb. Kovové zvonivé zvuky FM syntezátora tu nenájdeme vôbec. Táto prekvapivá zmena však Roxette sedí, znie to veľmi prirodzene a úprimne, nie je to tak násilné ako u mnohých kapiel, ktoré si po rokoch elektrického hrania povedia – “urobme si jeden unplugged album” – a poslucháč ich na CD takmer nespozná.
Na albume nájdeme 15 skladieb, ktoré sa štýlovo pohybujú od typických akustických, takmer folkrockových pesničiek, až po skladby rockovo nadupané, v ktorých však predtým tradičné klávesy nahrádzajú sláčiky a dychy.Podľa bookletu sa jedná o piesne, ktoré vznikali na najrôznejších miestach – v hotelových izbách, na skúškach kapely, na rôznych nahrávacích session v štúdiách po celom svete. Po rokoch sa v zvukovom archíve kapely nahromadil dostatok materiálu, z ktorých sa povyberali vhodné kúsky na album. Skladby sú pekné, s výraznou melodikou a s citom pre atmosféru. Počúva sa to mimoriadne ľahko a príjemne. Tu treba pochváliť vkusnú prácu aranžéra, ktorý sa dokázal vyhnúť preexponovaným samoúčelným pasážam (viem, je to niekedy ťažké odolať … )a celok pôsobí kompaktne a čisto. Najlepšie to počuť hlavne na poslednej piesni, remake staršieho hitu It Must Have Been Love, kde akustické nástroje dokázali bez problémov nahradiť pre túto skladbu typické syntezátorové party.
Rovnako brilantné ako kompozícia a aranžérska práca sú aj interpretačné výkony. Per stale znie sviežo ako pred rokmi, rovnako Marie spieva ako o život, čisto, zvonivo a prenikavo. Človek by podľa hlasov ľahko nadobudol pocit, že snáď ani nestarnú! Ako to sakra robia :D ? Pri svetovej špičke v svojom žánri, kde Roxette rozhodne patrí, však snáď nikto nečaká nič iné. Výborne odspievané skladby podporuje skvelá sprievodná kapela, ktorá hrá veľmi dynamicky a feelingovo, a pritom šlape presne ako švajčiarske hodinky.
V booklete sa možno dočítať, že tento album je venovaný fanúšikom kapely po celom svete. Ja by som ho na prepočutie rozhodne doporučil nielen im, ale všetkým, čo majú radi príjemnú poprockovú muziku v trochu viac akustickom prevedení. Za mňa plný počet bodov.
Michal Kyseľ