NEIL YOUNG & CRAZY HORSE
23.12.2012
Psychedellic Pill
Hneď na úvod musím povedať, že Young na svojom poslednom opuse neprináša nič nové. Alebo: Neil Young sa na svojom poslednom opuse vrátil opäť späť ku koreňom. Uhol pohľadu. V každom prípade je to pre jeho prívržencov dobre. Po albumoch zaváňajúcich experimentom – Le Noise, či transformovaní americkej klasiky – Americana, sa so svojimi kumpánmi z Crazy Horse zavreli do štúdia a jamovali „ako im zobák narástol“. Výsledkom je dvojalbum, ktorý sa mi práve krúti v prehrávači.
Pomenovanie dvojalbum, nie dvoj CD, je príznačné už svojim adjustovaním. CD sú v papierovom otváracom obale, ako na klasických vinyloch, z obalu sa okrem názvu a zoznamu skladieb nič nedozviete. Grafika CD nápadne pripomína stredové nálepky na LP. Aj skladby sú poukladané akoby kopírovali strany dvojalbumu. Ten má mimochodom cez 78 minút. Young je skrátka klasik a dokazuje to aj v tomto smere bez veľkej okázalosti.
Hneď na úvod na nás vyblafne 27 minútovým jamom Driftin Back. Napodiv, vôbec som sa nenudil. Naopak, neustále ma niečo udržovalo v napätí. Je vidieť, či počuť, že Crazy Horse hrajú s chuťou, ľahkosťou. Šliape to na 100%. Youngova ostrá gitara je taká, ako ju máme radi. Surová, plechová, ako jeho spev, kde neustále nalieha, že je rýchlo späť. V tejto skladbe sa vysporiada aj s modernými spôsobmi prehrávania hudby. Vtedy nám dôjde zmysel klasického vzhľadu ponúkaného diela. Young má skrátka rád klasický vinyl.
Na pomyslenej B strane LP sa nachádzajú tri skladby. Titulná s tradičnou minutážou, 16 minútová Ramada In. A zas. Pokľudné tempo, ktoré by mohlo pokračovať do nekonečna. Je to pieseň o láske, tolerancii. Duch skladby mi pripomína americký Západ. Snáď preto nám hneď v nasledujúcej Young pripomenie, že je z Ontaria. Tu už tancujeme na dedinskej tancovačke s fľašou bourbonu v ruke. No, v tejto polohe mám Younga najmenej rád.
Druhé CD otvára Twisted Road, vyznanie Dylanovej Like A Rolling Stone. Krátka, ale milá pesnička. Potom nasledujú dve priemerne dlhé skladby aby sme došli do finále. To zase obstarala 16 minútová Walk Like A Giant. Najlepšia vec dvojalbumu. Vrčiace gitary a do toho text o tom, ako sme chceli zachrániť svet. Boli sme blízko, ďaleko?
Me and some of my friends
We were gonna save the world
We were trying to make it better
We were ready to save the world
But then the weather changed
And the white got stained
And it fell apart
And it breaks my heart
V tomto roku vydali nové nahrávky viacerí starí bardi. Tento Youngov je mi najsympatickejší.
Hneď na úvod musím povedať, že Young na svojom poslednom opuse neprináša nič nové. Alebo: Neil Young sa na svojom poslednom opuse vrátil opäť späť ku koreňom. Uhol pohľadu. V každom prípade je to pre jeho prívržencov dobre. Po albumoch zaváňajúcich experimentom – Le Noise, či transformovaní americkej klasiky – Americana, sa so svojimi kumpánmi z Crazy Horse zavreli do štúdia a jamovali „ako im zobák narástol“. Výsledkom je dvojalbum, ktorý sa mi práve krúti v prehrávači.
Pomenovanie dvojalbum, nie dvoj CD, je príznačné už svojim adjustovaním. CD sú v papierovom otváracom obale, ako na klasických vinyloch, z obalu sa okrem názvu a zoznamu skladieb nič nedozviete. Grafika CD nápadne pripomína stredové nálepky na LP. Aj skladby sú poukladané akoby kopírovali strany dvojalbumu. Ten má mimochodom cez 78 minút. Young je skrátka klasik a dokazuje to aj v tomto smere bez veľkej okázalosti.
Hneď na úvod na nás vyblafne 27 minútovým jamom Driftin Back. Napodiv, vôbec som sa nenudil. Naopak, neustále ma niečo udržovalo v napätí. Je vidieť, či počuť, že Crazy Horse hrajú s chuťou, ľahkosťou. Šliape to na 100%. Youngova ostrá gitara je taká, ako ju máme radi. Surová, plechová, ako jeho spev, kde neustále nalieha, že je rýchlo späť. V tejto skladbe sa vysporiada aj s modernými spôsobmi prehrávania hudby. Vtedy nám dôjde zmysel klasického vzhľadu ponúkaného diela. Young má skrátka rád klasický vinyl.
Na pomyslenej B strane LP sa nachádzajú tri skladby. Titulná s tradičnou minutážou, 16 minútová Ramada In. A zas. Pokľudné tempo, ktoré by mohlo pokračovať do nekonečna. Je to pieseň o láske, tolerancii. Duch skladby mi pripomína americký Západ. Snáď preto nám hneď v nasledujúcej Young pripomenie, že je z Ontaria. Tu už tancujeme na dedinskej tancovačke s fľašou bourbonu v ruke. No, v tejto polohe mám Younga najmenej rád.
Druhé CD otvára Twisted Road, vyznanie Dylanovej Like A Rolling Stone. Krátka, ale milá pesnička. Potom nasledujú dve priemerne dlhé skladby aby sme došli do finále. To zase obstarala 16 minútová Walk Like A Giant. Najlepšia vec dvojalbumu. Vrčiace gitary a do toho text o tom, ako sme chceli zachrániť svet. Boli sme blízko, ďaleko?
Me and some of my friends
We were gonna save the world
We were trying to make it better
We were ready to save the world
But then the weather changed
And the white got stained
And it fell apart
And it breaks my heart
V tomto roku vydali nové nahrávky viacerí starí bardi. Tento Youngov je mi najsympatickejší.
Ján Graus
