NAS & DAMIAN MARLEY - Distant Relatives
16.06.2010
Universal
***
Ľudia sa majú spájať. Nič proti tomu, keď sa dvaja „vzdialení príbuzní“, dve individuality, rozhodnú spojiť svoje vektory, niečo spolu nahrať a popritom postaviť nejaké školy pre deti svojich bratrancov, ktorí mali to „šťastie“, že ich predkov nestihli uniesť a predať do otroctva v Amerike. Namiesto betónovej džungle si dodnes žijú medzi levmi, zebrami, žirafami, diktátormi, HIV pozitívnymi a nadrogovanými sirotami, ktorým učaril súdruh Kalašnikov. Mnohí Afričania sa ešte stále dokážu spontánne zabaviť aj bez internatu alebo Playstation. Radi športujú - chvíľu behajú za loptou, chvíľu s mačetou za nejakým previnilcom zo susedného kmeňa, ktorého hlava - chvíľu potom, ako ho dobehnú -, nahradí futbalovú loptu.
Album Distant Relatives je spoločným dielom rappera Nasa (Nasir bin Olu Dara Jones) a spievajúceho autora Damiana Marleya. David je jedenástym, pokiaľ je známe aj najmladším dieťaťom Boba Marleyho.
V Nasovej a Damianovej hudbe sa vzájomne prelínajú prvky reggae, hip-hopu, africkej world-music a bieleho popu. Pri nahrávaní a tvorbe využívajú moderné pracovné metódy, hudobné inšpirácie ale často čerpajú z 20. storočia, väčšinou z iných, než hiphopových žánrov. Okrem programovaných podkladov je tu počuť aj množstvo živých nástrojov aj ďalších hlasov. Pesničky majú väčšinou solídny basový základ, ale aj farebné aranžmány. Rapuje sa tu dosť, ale asi ešte viac sa i spieva. Ľúbozvučná jamajská angličtina kontrastuje s čiernym newyorským slangom.
Témy sú jasné – hrdosť na vlastné korene, apel na mladých čiernych bratov, aby spoznávali svoju históriu, pôvod a kultúru. Bežné sú slová ako „ganja“, „guns“ a ak by sme urobili čiarku po každom slove „Afrika“ v texte, vyzeralo by to ako účet po slušnom podnikovom záťahu.
Ale médiom nie sú len slová. Niektoré pesničky, ako napríklad Count Your Blessings alebo Land Of Promise, sú celkom chytľavé aj melodicky. Album ako celok poskytuje niekoľko silných záchytných bodov, ale ako celok ulahodí skôr ľuďom, ktorí sú z toho či onoho dôvodu naladení na vlnovú dĺžku čiernej hudby podobného typu. Nejedná sa o žiadny extrémne tvrdý, nekompromisný, či progresívny materiál. Za ten by asi školu nepostavili. Popularita mien v spojení s ústretovou hudbou by mohla zapôsobiť, tak snáď nakoniec ani pôvodný stavebný zámer nezostal iba na úrovni marketigového ťahu. Nebudeme tu skúmať či áno alebo nie. Z hudobného hľadiska je dôležitejšie, že muzika nie je iba účelová zlátanina, ale jej existencia je opodstatnená aj bez pridanej hodnoty nakúpených odpustkov, alebo (ak chcete) dobročinnosti.
***
Ľudia sa majú spájať. Nič proti tomu, keď sa dvaja „vzdialení príbuzní“, dve individuality, rozhodnú spojiť svoje vektory, niečo spolu nahrať a popritom postaviť nejaké školy pre deti svojich bratrancov, ktorí mali to „šťastie“, že ich predkov nestihli uniesť a predať do otroctva v Amerike. Namiesto betónovej džungle si dodnes žijú medzi levmi, zebrami, žirafami, diktátormi, HIV pozitívnymi a nadrogovanými sirotami, ktorým učaril súdruh Kalašnikov. Mnohí Afričania sa ešte stále dokážu spontánne zabaviť aj bez internatu alebo Playstation. Radi športujú - chvíľu behajú za loptou, chvíľu s mačetou za nejakým previnilcom zo susedného kmeňa, ktorého hlava - chvíľu potom, ako ho dobehnú -, nahradí futbalovú loptu.
Album Distant Relatives je spoločným dielom rappera Nasa (Nasir bin Olu Dara Jones) a spievajúceho autora Damiana Marleya. David je jedenástym, pokiaľ je známe aj najmladším dieťaťom Boba Marleyho.
V Nasovej a Damianovej hudbe sa vzájomne prelínajú prvky reggae, hip-hopu, africkej world-music a bieleho popu. Pri nahrávaní a tvorbe využívajú moderné pracovné metódy, hudobné inšpirácie ale často čerpajú z 20. storočia, väčšinou z iných, než hiphopových žánrov. Okrem programovaných podkladov je tu počuť aj množstvo živých nástrojov aj ďalších hlasov. Pesničky majú väčšinou solídny basový základ, ale aj farebné aranžmány. Rapuje sa tu dosť, ale asi ešte viac sa i spieva. Ľúbozvučná jamajská angličtina kontrastuje s čiernym newyorským slangom.
Témy sú jasné – hrdosť na vlastné korene, apel na mladých čiernych bratov, aby spoznávali svoju históriu, pôvod a kultúru. Bežné sú slová ako „ganja“, „guns“ a ak by sme urobili čiarku po každom slove „Afrika“ v texte, vyzeralo by to ako účet po slušnom podnikovom záťahu.
Ale médiom nie sú len slová. Niektoré pesničky, ako napríklad Count Your Blessings alebo Land Of Promise, sú celkom chytľavé aj melodicky. Album ako celok poskytuje niekoľko silných záchytných bodov, ale ako celok ulahodí skôr ľuďom, ktorí sú z toho či onoho dôvodu naladení na vlnovú dĺžku čiernej hudby podobného typu. Nejedná sa o žiadny extrémne tvrdý, nekompromisný, či progresívny materiál. Za ten by asi školu nepostavili. Popularita mien v spojení s ústretovou hudbou by mohla zapôsobiť, tak snáď nakoniec ani pôvodný stavebný zámer nezostal iba na úrovni marketigového ťahu. Nebudeme tu skúmať či áno alebo nie. Z hudobného hľadiska je dôležitejšie, že muzika nie je iba účelová zlátanina, ale jej existencia je opodstatnená aj bez pridanej hodnoty nakúpených odpustkov, alebo (ak chcete) dobročinnosti.
Martin Chrobák
