Midge Ure - Ultravox
20.11.2012
Škótsky spevák a skladateľ Midge Ure (59) sa preslávil hlavne ako líder skupiny Ultravox, ktorá patrila medzi najpopulárnejšie skupiny 80-tych rokov. Spolu s Duran Duran či Spandau Ballet patrili medzi hlavných predstaviteľov tzv. „new romantics“. Midge Ure spolu s Bobom Geldofom zložili dodnes najpredávanejší singel všetkých čias – vianočnú pieseň Do they know it´s Christmas, ktorú v roku 1984 naspievali mnohé známe mená (Sting, Phil Collins, David Bowie, Boy George, George Michael, Duran Duran, U2,...). Pieseň bola nahratá na pomoc ľuďom trpiacim hladomorom v Afrike. O rok neskôr zorganizoval jedno z najväčších hudobných podujatí – Live Aid. Po odchode z kapely Ultravox sa venoval hlavne sólovej kariére. Ultravox sa dali opäť dokopy v pôvodnej zostave v roku 2010 (po 23 ročne pauze). Midge Ure je po druhý krát ženatý, má štyri dcéry. Je držiteľom titulu Doktor práv. Okrem hudby je jeho vášňou varenie, v roku 2007 skončil na druhom mieste v súťaži Celebrity MasterChef.
Midge, prezraď mi dôvod, prečo sa Ultravox dal po viac ako 20-tich rokoch opäť dokopy?
Pred troma rokmi každého z nás kontaktoval istý anglický promotér, v tom čase to bolo presne 30 rokov od vydania piesne Vienna, a povedal, že ak sme niekedy uvažovali dať ešte Ultravox dokopy a urobiť spolu niečo, tak je ten správny čas to spraviť, lepšia príležitosť na to už nebude. Keď som čítal ten e-mail, povedal som si: „wav, môže to byť dobrý nápad“. Chcel som zasa objaviť naše spoločné kamarátstvo, hrali sme spolu 7 rokov, ale takmer 25 rokov sme sa nevideli, čiže to bol zvláštny pocit, ale chcel som si naše piesne ešte raz poriadne zahrať spoločne, ako Ultravox. Nikto z nás však nemal ambíciu, aby sme urobili niečo nové, skrátka, chceli sme spraviť iba turné, ale počas neho sme zistili, že je nám spolu dobre, užívame si to, zažívame kopec srandy a keďže napokon bola možnosť nahrať album... no a tak sme tu!
Prečo si v polovici 80-tych rokov úspešný Ultravox opustil?
Boli sme niekoľko rokov stále spolu, stále sme tvrdo pracovali, písali piesne, museli sme sa snažiť byť stále v správny čas na správnom mieste a po čase sme skrátka nejako zleniveli, prestali sme pracovať tak ako pred tým, nejako sme sa stratili, ale stále sme mali úspech. Ak však prídeš do bodu, že nemáš čo stratiť, nemusíš ani nič robiť. Jednoducho sme už prestali mať ciele, ktoré sme chceli dosiahnuť. Ak prídeš do takéhoto bodu, je na čase začať veci robiť inak. Začal som teda postupne robiť sólové veci, robiť s inými umelcami a zrazu som zistil, že Ultravox pre mňa už nie je priorita. Keď sa na to pozriem spätne, neposúvali sme sa tak, ako napríklad U2, Duran Duran alebo Depeche Mode, a to bola chyba.
Je rozdiel medzi Ultravox z rokov 80-tych a tým dnešným?
Áno, určite a bolo by hlúpe to nepriznať. Čo sa týka hudobnej stránky, sme kreatívnejší ako kedykoľvek pred tým, sme určite lepší hudobníci, producenti, máme ciele, ktoré chceme dosiahnuť a ako ľudia sme sa tiež veľmi zmenili, už to nie je iba o pití alkoholu a robení excesov, sme dospelí ľudia a fungujeme ako v manželstve s rozdielom, že sme štyria. Kedysi som bol dominantným členom skupiny, dnes už o všetkom spoločne diskutujeme, ak niečo niekto navrhne, ok, spravíme to, už to nie je ako kedysi, že sme museli robiť veci pod nátlakom. Sme starší a myslím, že aj o čosi rozumnejší. Nerobili sme album jednotlivo, ale ako kapela, nikto z nás by dnes neurobil taký album samostatne.
Takže teraz je v kapele všetko perfektné, výborne to funguje...?
Nie-nie, sme kolektív ako ktorýkoľvek iný, či kapela, umelci, alebo iný pracovný kolektív, v každom takomto kolektíve sa vždy nájde niekto, kto niekedy s niečím nesúhlasí a chce robiť veci inak. Ale pomáha to celému tvorivému procesu. Každý tím ktorý tvrdí, že je stále kreatívny, všetko mu ide a vždy všetci súhlasia, tak klame. Sme síce tím, máme rovnaký cieľ, avšak každý z nás má iné potreby a túžby, iný pohľad na vec ako to naplniť, aj keď spoločne chceme dosiahnuť rovnaký cieľ.
Si v hudobnom biznise viac ako 30 rokov, zbytok kapely sa však hudbe nevenoval po skončení Ultravox. Veci sa veľmi rýchlo menia, aké to bolo pre nich začať pracovať s novými technológiami, učiť sa pracovať s novými nástrojmi?
Toto bolo veľmi ťažké, iba ja a Billy (Currie – hráč na klávesy) sme stále robili hudbu. Technológie sa menia skutočne každý deň a stále sa musíš niečo učiť. Čiže keď sme sa stretli a dohodli sa, že to spolu opäť skúsime, tak chvíľku trvalo, kým sme sa zladili a všetci sa dostali na rovnaký technologický level. Keď sme s Ultravox boli na turné v rokoch 1985-86, používali sme na koncerte 26 rôznych klávesov a syntezátorov a dnes? Dnes máme 4 laptopy v ktorých je všetko. To je neuveriteľný pokrok. Teraz je tak jednoduché urobiť pred koncertom skúšku, všetko sa zapojí, nahodí do pamäte a je to. Je to dnes skutočne jednoduché a aj oveľa lacnejšie. Z toho dôvodu sme napríklad nemohli v čase našej najväčšej slávy hrávať na festivaloch, naša zvukovka totiž trvala 5-6 hodín a to jednoducho nešlo.
Ako si spokojný s albumom a priebehom turné, spolu ste neboli na pódiu 23 rokov...
S albumom sme spokojní, zaujímavý bol príbeh celej prípravy. Dostali sme ponuku od veľkého vydavateľstva vydať album, ale najprv sme to odmietli, práve z dôvodu technologického pokroku, všetko nám šlo veľmi pomaly. Po čase sme však ten album veľmi chceli nahrať, nahrávali sme ho u mňa doma v Kanade, ale vydavateľstvo od nás chcelo popový album, podľa nich už pre starý Ultravox nie je mesto v biznise, ale my sme chceli vydať práve album Ultravox a nie iba popovú dosku. Nahrali sme teda hlavne na popud vydavateľstva album a keď sme ho mali komplet hotový, nevedeli sme čo s ním, keďže vydavateľstvo o takú dosku stratilo záujem. Bolo to hrozné, nahrali sme album po takmer 25 rokoch, nie je to žiadny odpad, čiže z toho pohľadu sme veľmi pyšný na tento album. Napokon album vydalo vydavateľstvo EMI. Hudobný biznis sa tiež veľmi zmenil. Nemohli sme očakávať, že album sa bude predávať tak dobre a v takom počte ako naše albumy v 80-tych rokoch, ale sme naozaj radi, že sa to podarilo a je super byť opäť na turné, stretávať sa s ľuďmi, vidieť ich ako spievajú naše piesne. Ale to najdôležitejšie je, že nám to celé robí radosť.
Máte už spoločné plány do budúcnosti? Už vieš čo budete robiť po skončení turné?
Vôbec nič neplánujeme a poviem prečo, predstava, že budeme opäť sedieť a písať veci na nový album je skutočne nudná, ale keby sa ma niekto pred troma rokmi spýtal, či Ultravox ešte niekedy vydá album, som presvedčený, že budem tvrdiť, že to v žiadnom prípade nie je možné – v žiadnom prípade. Ale teraz po vydaní albumu, odohratí množstva festivalov a veľkého európskeho turné ďakujem za príležitosť a možnosť koncertovať a pracovať pod hlavičkou Ultravox. Ďalší plán bude možno vydať soundtrack k nejakému filmu, ale rozhodne nie klasický album s 12-timi piesňami, to je nudná predstava a vrátilo by nás to niekde do rokov 80-tych. Dvere pre Ultravox sú znova otvorené, ale už budeme robiť iba to, čo bude zaujímavé.
Midge, prezraď mi dôvod, prečo sa Ultravox dal po viac ako 20-tich rokoch opäť dokopy?
Pred troma rokmi každého z nás kontaktoval istý anglický promotér, v tom čase to bolo presne 30 rokov od vydania piesne Vienna, a povedal, že ak sme niekedy uvažovali dať ešte Ultravox dokopy a urobiť spolu niečo, tak je ten správny čas to spraviť, lepšia príležitosť na to už nebude. Keď som čítal ten e-mail, povedal som si: „wav, môže to byť dobrý nápad“. Chcel som zasa objaviť naše spoločné kamarátstvo, hrali sme spolu 7 rokov, ale takmer 25 rokov sme sa nevideli, čiže to bol zvláštny pocit, ale chcel som si naše piesne ešte raz poriadne zahrať spoločne, ako Ultravox. Nikto z nás však nemal ambíciu, aby sme urobili niečo nové, skrátka, chceli sme spraviť iba turné, ale počas neho sme zistili, že je nám spolu dobre, užívame si to, zažívame kopec srandy a keďže napokon bola možnosť nahrať album... no a tak sme tu!
Prečo si v polovici 80-tych rokov úspešný Ultravox opustil?
Boli sme niekoľko rokov stále spolu, stále sme tvrdo pracovali, písali piesne, museli sme sa snažiť byť stále v správny čas na správnom mieste a po čase sme skrátka nejako zleniveli, prestali sme pracovať tak ako pred tým, nejako sme sa stratili, ale stále sme mali úspech. Ak však prídeš do bodu, že nemáš čo stratiť, nemusíš ani nič robiť. Jednoducho sme už prestali mať ciele, ktoré sme chceli dosiahnuť. Ak prídeš do takéhoto bodu, je na čase začať veci robiť inak. Začal som teda postupne robiť sólové veci, robiť s inými umelcami a zrazu som zistil, že Ultravox pre mňa už nie je priorita. Keď sa na to pozriem spätne, neposúvali sme sa tak, ako napríklad U2, Duran Duran alebo Depeche Mode, a to bola chyba.
Je rozdiel medzi Ultravox z rokov 80-tych a tým dnešným?
Áno, určite a bolo by hlúpe to nepriznať. Čo sa týka hudobnej stránky, sme kreatívnejší ako kedykoľvek pred tým, sme určite lepší hudobníci, producenti, máme ciele, ktoré chceme dosiahnuť a ako ľudia sme sa tiež veľmi zmenili, už to nie je iba o pití alkoholu a robení excesov, sme dospelí ľudia a fungujeme ako v manželstve s rozdielom, že sme štyria. Kedysi som bol dominantným členom skupiny, dnes už o všetkom spoločne diskutujeme, ak niečo niekto navrhne, ok, spravíme to, už to nie je ako kedysi, že sme museli robiť veci pod nátlakom. Sme starší a myslím, že aj o čosi rozumnejší. Nerobili sme album jednotlivo, ale ako kapela, nikto z nás by dnes neurobil taký album samostatne.
Takže teraz je v kapele všetko perfektné, výborne to funguje...?
Nie-nie, sme kolektív ako ktorýkoľvek iný, či kapela, umelci, alebo iný pracovný kolektív, v každom takomto kolektíve sa vždy nájde niekto, kto niekedy s niečím nesúhlasí a chce robiť veci inak. Ale pomáha to celému tvorivému procesu. Každý tím ktorý tvrdí, že je stále kreatívny, všetko mu ide a vždy všetci súhlasia, tak klame. Sme síce tím, máme rovnaký cieľ, avšak každý z nás má iné potreby a túžby, iný pohľad na vec ako to naplniť, aj keď spoločne chceme dosiahnuť rovnaký cieľ.
Si v hudobnom biznise viac ako 30 rokov, zbytok kapely sa však hudbe nevenoval po skončení Ultravox. Veci sa veľmi rýchlo menia, aké to bolo pre nich začať pracovať s novými technológiami, učiť sa pracovať s novými nástrojmi?
Toto bolo veľmi ťažké, iba ja a Billy (Currie – hráč na klávesy) sme stále robili hudbu. Technológie sa menia skutočne každý deň a stále sa musíš niečo učiť. Čiže keď sme sa stretli a dohodli sa, že to spolu opäť skúsime, tak chvíľku trvalo, kým sme sa zladili a všetci sa dostali na rovnaký technologický level. Keď sme s Ultravox boli na turné v rokoch 1985-86, používali sme na koncerte 26 rôznych klávesov a syntezátorov a dnes? Dnes máme 4 laptopy v ktorých je všetko. To je neuveriteľný pokrok. Teraz je tak jednoduché urobiť pred koncertom skúšku, všetko sa zapojí, nahodí do pamäte a je to. Je to dnes skutočne jednoduché a aj oveľa lacnejšie. Z toho dôvodu sme napríklad nemohli v čase našej najväčšej slávy hrávať na festivaloch, naša zvukovka totiž trvala 5-6 hodín a to jednoducho nešlo.
Ako si spokojný s albumom a priebehom turné, spolu ste neboli na pódiu 23 rokov...
S albumom sme spokojní, zaujímavý bol príbeh celej prípravy. Dostali sme ponuku od veľkého vydavateľstva vydať album, ale najprv sme to odmietli, práve z dôvodu technologického pokroku, všetko nám šlo veľmi pomaly. Po čase sme však ten album veľmi chceli nahrať, nahrávali sme ho u mňa doma v Kanade, ale vydavateľstvo od nás chcelo popový album, podľa nich už pre starý Ultravox nie je mesto v biznise, ale my sme chceli vydať práve album Ultravox a nie iba popovú dosku. Nahrali sme teda hlavne na popud vydavateľstva album a keď sme ho mali komplet hotový, nevedeli sme čo s ním, keďže vydavateľstvo o takú dosku stratilo záujem. Bolo to hrozné, nahrali sme album po takmer 25 rokoch, nie je to žiadny odpad, čiže z toho pohľadu sme veľmi pyšný na tento album. Napokon album vydalo vydavateľstvo EMI. Hudobný biznis sa tiež veľmi zmenil. Nemohli sme očakávať, že album sa bude predávať tak dobre a v takom počte ako naše albumy v 80-tych rokoch, ale sme naozaj radi, že sa to podarilo a je super byť opäť na turné, stretávať sa s ľuďmi, vidieť ich ako spievajú naše piesne. Ale to najdôležitejšie je, že nám to celé robí radosť.
Máte už spoločné plány do budúcnosti? Už vieš čo budete robiť po skončení turné?
Vôbec nič neplánujeme a poviem prečo, predstava, že budeme opäť sedieť a písať veci na nový album je skutočne nudná, ale keby sa ma niekto pred troma rokmi spýtal, či Ultravox ešte niekedy vydá album, som presvedčený, že budem tvrdiť, že to v žiadnom prípade nie je možné – v žiadnom prípade. Ale teraz po vydaní albumu, odohratí množstva festivalov a veľkého európskeho turné ďakujem za príležitosť a možnosť koncertovať a pracovať pod hlavičkou Ultravox. Ďalší plán bude možno vydať soundtrack k nejakému filmu, ale rozhodne nie klasický album s 12-timi piesňami, to je nudná predstava a vrátilo by nás to niekde do rokov 80-tych. Dvere pre Ultravox sú znova otvorené, ale už budeme robiť iba to, čo bude zaujímavé.
