Katapult • Radosti života
23.03.2011
Priatelia, nechcel by som písať o skupine Katapult v spojitosti s ich znovuzrodením a premiérovými koncertami po Slovensku v novej, omladenej zostave, to čo už každý z vás, ak sa trochu zaujíma o muziku a hudobné dianie, určite dobre pozná a vie, respektíve si to môže vygooglovať na nete. Skôr ma vždy fascinovalo a zaujímalo, ako to v roku 1975, kedy kapela datuje svoj oficiálny vznik, títo páni majstri-hudobníci a textári okolo lídra a frontmana Oldu Říhu vlastne vymysleli, že to tak famózne zabralo a ovládlo masy. Alebo to prišlo len tak, samé od seba a majú to od Pána Boha?
Určite takto a k tomu boli v správnej dobe na správnom mieste a bola tá správna okolnostná konštelácia. S neodmysliteľnou dávkou talentu a charizmy to potom ide samé i v tak absurdnej, agresívne normalizačnej dobe. Faktom je, že Olda aj Dědek Šindelář mali už vtedy niečo odohrané, veď struny začali drať už v zlatých šesťdesiatych. Říha ako gitarista prešiel približne desiatkou kapiel, kým založil svoj Mahagon a v službách F.R. Čecha sprevádzal Viktora Sodomu a Jirku Schellingera. Hoci s Dědkom hrali spolu už v Mahagone, až pod hlavičkou Katapultu to nakopli ako sa patrí, že sa až naše stranícke sekretariáty a orgány najvyššie nestačili čudovať, čo to povolili, ale Boh je asi marxista (hahah), tak to frčalo ďalej pre radosť nás fanúšikov, legenda sa zrodila a Katapult sa katapultoval až na vrchol rebríčkov. Orgány zostali orgánmi, ja s väčšinou národa som tých hore častoval často neuverejniteľnými titulmi a Katapult nám všetkým k tomu búšil do hláv a duší tie skutočné pravdy o živote okolo nás. Aj za to som mu vďačný.
Keď si vo Wikipédii vyhľadáte, že čo to Katapult vlastne hrá za muziku, dočítate sa, že hardrock. S tým by som si dovolil polemizovať. Myslím si, že Katapult je tá istá klasika, aká sa zrodila a uvarila v 60-tych rokoch, ovplyvnila celý svet a zmenila hudbu ako takú. Katapult je podľa môjho názoru pravý a nefalšovaný český „hospodský“ bigbít a rock’n‘roll najvyššej kvality. Katapulti to s ním dotiahli do absolútna, po stránke myšlienky, výpovede a tiež fílingu, ktorý sa vznáša v našich ilúziách a spomienkach pri ich pesničkách. Neodmysliteľnou súčasťou fenoménu Katapult sú texty Ladislava Vostárka, v značnej miere dvorného textára kapely, i keď písali pre nich aj iní renomovaní páni - a celkom úspešne.
V dobách najväčšej slávy vyčítal kapele kde-kto kde-čo, ale čas ukázal, že Katapult je, milí priatelia, po Olympicu a pár ďalších kapelách, ktoré by sa dali spočítať na prstoch, ďalšou exkluzívnou značkou našej domácej (dnes už rozdelenej) hudobnej scény a má právom miesto v beatovej sieni slávy. Predchádzalo tomu dnes už vyše 7000 odohraných koncertov, vysoké počty predaných nosičov, či dvojnásobný Zlatý slávik, ktorý vo svojej dobe vytváral reálnejší obraz popularity a úspešnosti u širokých más. Svoj post si Katapult nezabezpečil žiadnym marketingovým čarovaním, k úspechu nepotreboval žiadne umelé PR. Stačila hudba, texty a koncerty. Aj vďaka tomu je jeho pozícia stála a zaslúžená. Kedysi sa mi zdalo, že Katapult niekoho musí mať na najvyšších miestach, alebo žeby vystihli čas, keď mlčal práve zakázaný undergroundový disent a bohovia punkoví ešte spali v nohaviciach? Či taký malý únik určitých dovtedajších hviezd do komerčných vôd trápneho mainstreamu z existenčných dôvodov, či veľké úteky iných na západ? Mýlil som sa. Ani jedno, ani druhé, ani tretie, skutočnosť bola tradične o inom. Boli jednoducho skvelí. A sú dodnes. A pritom dostatočne a neformálne tvrdí i citliví. Z Oldovho prejavu to ide až do našich duší. Žiadny výplach aký kedysi praktikovali červení diabli alebo súčasná brutálna reklama, žiadne otrepané frázy, iba jasné termíny, jasné pomenovania problému. Piesne hovoria akoby za nás, vypovedajú o dobe minulej aj súčasnej. Je to nadčasový, takmer transcendentálny moment, tie dráhy, tie hotely, tie nevesty, sklamania, zamorená Zem, „špatné“ dni, ale nad tým všeobjímajúca nádej, ktorej veríme všetci a sme pri nej šťastní. A spolu s Katapultom o tom spievame Jsou špatné dny, Jen jednou dostat šanci, Půlnoční závodní dráha, Hlupák váhá, Někdy příště, Stovky hotelů, Smutná nevěsta, Až se bude psát rok 2006 (...co děti, mají si kde hrát?!). Áno, tie deti ich budú aj naďalej milovať a ctiť. Katapult je tu ďalej pre nové generácie. Tak asi toľko o ňom.
Katapult nás teda opäť na Slovensku príde potešiť a posilniť svojou nekompromisne pravdivou muzikou. Na slovenskej Katapult tour 2011 s názvom Radosti života spolu s (tiež) navrátilcami a jednou z legiend našej slovenskej hudobnej scény, skupinou AC+ a ďalšími supportnými partičkami, čo chcú byť pri tom. Ďakujem!
Určite takto a k tomu boli v správnej dobe na správnom mieste a bola tá správna okolnostná konštelácia. S neodmysliteľnou dávkou talentu a charizmy to potom ide samé i v tak absurdnej, agresívne normalizačnej dobe. Faktom je, že Olda aj Dědek Šindelář mali už vtedy niečo odohrané, veď struny začali drať už v zlatých šesťdesiatych. Říha ako gitarista prešiel približne desiatkou kapiel, kým založil svoj Mahagon a v službách F.R. Čecha sprevádzal Viktora Sodomu a Jirku Schellingera. Hoci s Dědkom hrali spolu už v Mahagone, až pod hlavičkou Katapultu to nakopli ako sa patrí, že sa až naše stranícke sekretariáty a orgány najvyššie nestačili čudovať, čo to povolili, ale Boh je asi marxista (hahah), tak to frčalo ďalej pre radosť nás fanúšikov, legenda sa zrodila a Katapult sa katapultoval až na vrchol rebríčkov. Orgány zostali orgánmi, ja s väčšinou národa som tých hore častoval často neuverejniteľnými titulmi a Katapult nám všetkým k tomu búšil do hláv a duší tie skutočné pravdy o živote okolo nás. Aj za to som mu vďačný.
Keď si vo Wikipédii vyhľadáte, že čo to Katapult vlastne hrá za muziku, dočítate sa, že hardrock. S tým by som si dovolil polemizovať. Myslím si, že Katapult je tá istá klasika, aká sa zrodila a uvarila v 60-tych rokoch, ovplyvnila celý svet a zmenila hudbu ako takú. Katapult je podľa môjho názoru pravý a nefalšovaný český „hospodský“ bigbít a rock’n‘roll najvyššej kvality. Katapulti to s ním dotiahli do absolútna, po stránke myšlienky, výpovede a tiež fílingu, ktorý sa vznáša v našich ilúziách a spomienkach pri ich pesničkách. Neodmysliteľnou súčasťou fenoménu Katapult sú texty Ladislava Vostárka, v značnej miere dvorného textára kapely, i keď písali pre nich aj iní renomovaní páni - a celkom úspešne.
V dobách najväčšej slávy vyčítal kapele kde-kto kde-čo, ale čas ukázal, že Katapult je, milí priatelia, po Olympicu a pár ďalších kapelách, ktoré by sa dali spočítať na prstoch, ďalšou exkluzívnou značkou našej domácej (dnes už rozdelenej) hudobnej scény a má právom miesto v beatovej sieni slávy. Predchádzalo tomu dnes už vyše 7000 odohraných koncertov, vysoké počty predaných nosičov, či dvojnásobný Zlatý slávik, ktorý vo svojej dobe vytváral reálnejší obraz popularity a úspešnosti u širokých más. Svoj post si Katapult nezabezpečil žiadnym marketingovým čarovaním, k úspechu nepotreboval žiadne umelé PR. Stačila hudba, texty a koncerty. Aj vďaka tomu je jeho pozícia stála a zaslúžená. Kedysi sa mi zdalo, že Katapult niekoho musí mať na najvyšších miestach, alebo žeby vystihli čas, keď mlčal práve zakázaný undergroundový disent a bohovia punkoví ešte spali v nohaviciach? Či taký malý únik určitých dovtedajších hviezd do komerčných vôd trápneho mainstreamu z existenčných dôvodov, či veľké úteky iných na západ? Mýlil som sa. Ani jedno, ani druhé, ani tretie, skutočnosť bola tradične o inom. Boli jednoducho skvelí. A sú dodnes. A pritom dostatočne a neformálne tvrdí i citliví. Z Oldovho prejavu to ide až do našich duší. Žiadny výplach aký kedysi praktikovali červení diabli alebo súčasná brutálna reklama, žiadne otrepané frázy, iba jasné termíny, jasné pomenovania problému. Piesne hovoria akoby za nás, vypovedajú o dobe minulej aj súčasnej. Je to nadčasový, takmer transcendentálny moment, tie dráhy, tie hotely, tie nevesty, sklamania, zamorená Zem, „špatné“ dni, ale nad tým všeobjímajúca nádej, ktorej veríme všetci a sme pri nej šťastní. A spolu s Katapultom o tom spievame Jsou špatné dny, Jen jednou dostat šanci, Půlnoční závodní dráha, Hlupák váhá, Někdy příště, Stovky hotelů, Smutná nevěsta, Až se bude psát rok 2006 (...co děti, mají si kde hrát?!). Áno, tie deti ich budú aj naďalej milovať a ctiť. Katapult je tu ďalej pre nové generácie. Tak asi toľko o ňom.
Katapult nás teda opäť na Slovensku príde potešiť a posilniť svojou nekompromisne pravdivou muzikou. Na slovenskej Katapult tour 2011 s názvom Radosti života spolu s (tiež) navrátilcami a jednou z legiend našej slovenskej hudobnej scény, skupinou AC+ a ďalšími supportnými partičkami, čo chcú byť pri tom. Ďakujem!
River Salome
