JEFF BECK


Albumy Jeffa Becka nie sú jednotvárne a už vôbec nie jednoduché. Všetky sú plné emócii a vzrušenia. Tak nakoniec geniálny gitarista nazval svoj posledný opus. Tento album ide azda najďalej. Je to jazda cez rozbúrené rieky, ale aj plavba po tichej hladine jazera. Jeff Beck na tomto albume predvádza, prečo je jedným z najuznávanejších gitarových géniov, ktorý hovorí jazykom najmodernejšej fúzie rocku, jazzu, blues aj klasiky. Všetky tieto štýly obohacuje o svoj originálny prístup a techniku a posúva ich ďalej. Na CD nájdeme jeho skladby poprepletané známymi klasickými opusmi. Tak ideme od Brittenovej melódie Corpus Christi Coral, cez metalovú Hammerhead (že by spomienka na spoločné roky s Janom Hammerom?), až po Pucciniho áriu z opery Turandot. Ale nechcem tu robiť výčet skladieb a autorov, to v tomto prípade to nie je podstatné. Podstatná je geniálna hra Jeffa Becka a jeho spoluhráčov, z ktorých spomeniem len Vinnie Coliuta na bicie a percusie, Pina Palladina na basgitaru a vokalistku Joss Stone. Jeff Beck aj na tomto albume posúva rockovú hudbu za hranice žánru, ako by to snáď teraz dokázal len Jimmy Hendrix. Je to album hodný rockovej legendy, ktorý si snáď budeme z časti môcť vypočuť aj v hale na Pasienkoch 24. júna. Tak dôležitý človek rockovej histórie u nás ešte nehral! Dúfam, že to začneme naprávať čo najskôr, máme čo doháňať!
Ján Graus
P. S.: Je potešujúce, že po sérii experimentálnych albumov sa rozkokošený Jeff Beck vrátil zase do svojho koryta – k reálnej muzike, ktorú vymýšľajú a hrajú živí ľudia. Triezvo namiešaný pomer pôvodných a prebraných songov poukazuje na dve možné cesty. Buď na Beckov zdravý úsudok, že jeho súčasný autorský potenciál už neplodí tak invenčné a svieže témy ako za čias platní Blow By Blow a Wired (a preto je dobré dopriať si trocha potešenia aj s témami iných autorov), alebo to potvrdzuje tézu, že ak je niekto obdarený talentom, nemusí byť zároveň obdarený rovnakou dávkou pracovitosti. Na oboje – trochu lenivosti i opotrebovanosti - má, vzhľadom k svojmu veku, už nárok. Nič to však nemení na fakte, že človek jeho formátu ako interpret dozrieva a vyzrieva dlhšie, než ako autor (aspoň v rockovej hudbe). V prípade Emotion & Commotion možno muzikalita trochu predbehla invenciu, ale nič to nemení ani na skutočnosti, že ide o silný album a jeho autor si zaň zaslúži plný rešpekt aj bez ohľadu na to, čo všetko už dokázal predtým.
Happy ‘67 Birthday Mr. Beck! Na Jána si to spolu užijeme.
Martin Chrobák