Metals




Zamiesením farebného spektra jesennej krajiny, ktorá už stráda punc zaliatej slnkom a náležitej dávky intimity, vznikne poriadne vláčne cesto. Pridajte neveľa tej vône tlejúcich listov a prenikavého šumenia zvonkohry v sychravom vetre a nezabudnite na kyslo-sladkú chuť brusnicového džemu. To všetko preosiate cez sito životných skúsenosti, môže vykysnúť do krásnych rozmerov. Snahu servírovať podobné kulinárske dobrodružstvo sa Leslie Feist uprieť nedá. Ale ingrediencie je potrebné primiešavať s citom. Feist znova sprevádzaná kvalitou producentského zázemia – Chilly Gonzales, Mocky, Valgeir Sigursson – udržiava skupenstvo základných vlastnosti. Zároveň ich polohuje v novom spojení, ale nerozvracia podstatu, z ktorej vzplanuli. Neponúka však takú pestrú koláž melodiky a kulisu čulosti ako ostatné dve nahrávky. Kompozične zápasí s obligátnosťou hudobných nápadov. Skladby napredujú značne pozvoľna, ako čoraz väčšmi predlžujúce sa jesenné večery. Skoro permanentné hudobné prítmie elegantne dopĺňa lo-fi produkcia. Lesliene vokály sú spravidla na vysokej úrovni. Diskutabilné je, či práve Metals je prvým krokom k evolučnej premene kanadsko-americkej pesničkárky. Všetko záleží na tom, ako bude kráčať ďalej.

Jakub Habas