DOROTA NVOTOVÁ
30.07.2012
Just!
EMI
Keď pred časom cez Facebook prenikli správy, že Dorota, „vtedyešte“ Nvotová, nahráva svoj nový album v Nepále s tamojšími muzikantmi, nevdojak sa v mojej predstave vynorili hudobní cestovatelia typu Ry Coodera, ktorí svoju kreativitu kombinujú s poznávaním a etno osvetou. Dorotini nepálski kamaráti však pôsobia exoticky skôr naoko. Hudba znie slovensky. Určujúci Dorotin rukopis aj spevácky výraz, vrátane „sprievodcovskej“ angličtiny, nezaprú slovenské korene a výsledok znie ako lepšia barová kapela, keď zaradí medzi svoje coververzie aj pár vzoriek slovenskej popmusic z konca minulého storočia. Gitarista sóluje ako o život, no presvedčivejšie pôsobia skôr jeho spoluhráči z rytmiky. V Dorotinom klavírnom beglajte občas cítiť, ako jej prsty zápasia s nedostatkom času na cvičenie. ale chvalabohu, nie je to žiadna trendy elektronika. Texty sú, ako obvykle, osobné, a to až tak, že v úvode občas chýba už len oslovenie „milý denníček“. Neraz rozpačité, plné veršových klišé a prehreškov proti slovenčine, sotva ale neúprimné. Tak ako hudba, aj ony majú pre nepokojnú Dorotu pozitívnu terapeutickú hodnotu, ba dokonca sa zdá, že to funguje, lebo vyznievajú čoraz pozitívnejšie. V konečnom dôsledku, všetko je tu zdôvodnené, či už citovo alebo racionálne, a tak asi jediné, na čom záleží, je miera súznenia alebo alergie, ktorá sa môže javiť u každého poslucháča ako radikálne odlišná. CD Just! nie je ani kultová záležitosť, ani nová, ani extra objavná hudba (i keď lepkavosť niektorých melódií je nepopierateľná). Je to skôr spôsob, akým svoje súkromie ponúknuť na odobrenie aj verejnosti. Nemusíme sa s jej tvorbou stotožniť, napriek tomu môžme Dorotu rešpektovať ako osobnosť s vlastnou tvárou, ktorá je vo svojich občas rozporuplných ťahoch originálna a pridáva na farebnosti nášho spoločného časopriestoru. Za svetlé miesta považujem hitové reagge V kresle, vargovské retro Tma, autobiografické vyznania U babky, Cesta a Les., ale patrí sem aj záverečná kabaretovo-kolotočiarska Candle.
EMI
Keď pred časom cez Facebook prenikli správy, že Dorota, „vtedyešte“ Nvotová, nahráva svoj nový album v Nepále s tamojšími muzikantmi, nevdojak sa v mojej predstave vynorili hudobní cestovatelia typu Ry Coodera, ktorí svoju kreativitu kombinujú s poznávaním a etno osvetou. Dorotini nepálski kamaráti však pôsobia exoticky skôr naoko. Hudba znie slovensky. Určujúci Dorotin rukopis aj spevácky výraz, vrátane „sprievodcovskej“ angličtiny, nezaprú slovenské korene a výsledok znie ako lepšia barová kapela, keď zaradí medzi svoje coververzie aj pár vzoriek slovenskej popmusic z konca minulého storočia. Gitarista sóluje ako o život, no presvedčivejšie pôsobia skôr jeho spoluhráči z rytmiky. V Dorotinom klavírnom beglajte občas cítiť, ako jej prsty zápasia s nedostatkom času na cvičenie. ale chvalabohu, nie je to žiadna trendy elektronika. Texty sú, ako obvykle, osobné, a to až tak, že v úvode občas chýba už len oslovenie „milý denníček“. Neraz rozpačité, plné veršových klišé a prehreškov proti slovenčine, sotva ale neúprimné. Tak ako hudba, aj ony majú pre nepokojnú Dorotu pozitívnu terapeutickú hodnotu, ba dokonca sa zdá, že to funguje, lebo vyznievajú čoraz pozitívnejšie. V konečnom dôsledku, všetko je tu zdôvodnené, či už citovo alebo racionálne, a tak asi jediné, na čom záleží, je miera súznenia alebo alergie, ktorá sa môže javiť u každého poslucháča ako radikálne odlišná. CD Just! nie je ani kultová záležitosť, ani nová, ani extra objavná hudba (i keď lepkavosť niektorých melódií je nepopierateľná). Je to skôr spôsob, akým svoje súkromie ponúknuť na odobrenie aj verejnosti. Nemusíme sa s jej tvorbou stotožniť, napriek tomu môžme Dorotu rešpektovať ako osobnosť s vlastnou tvárou, ktorá je vo svojich občas rozporuplných ťahoch originálna a pridáva na farebnosti nášho spoločného časopriestoru. Za svetlé miesta považujem hitové reagge V kresle, vargovské retro Tma, autobiografické vyznania U babky, Cesta a Les., ale patrí sem aj záverečná kabaretovo-kolotočiarska Candle.
Martin Chrobák
